Pozemkový rébus

Zdroj: Marek Legéň, etrend.sk

Keď má byť jeden vlastník záhradky proti verejnému záujmu, tak poslanci súčasnej koalície dosiahli Pyrrhovo víťazstvo. Takto komentoval Robert Fico z pozície opozičného lídra verdikt Ústavného súdu SR o protiústavnosti zákona, ktorým jeho prvá vláda umožnila stavať diaľnice na cudzích pozemkoch. V honbe za rýchlejším budovaním ciest sa neštítila pošliapať elementárne vlastnícke práva občanov. Špeciálny zákon pohnali na súd politickí oponenti.

Dnes má premiér R. Fico šancu na opravu. Ak chce naplniť jednu zo svojich priorít a zdynamizovať nielen diaľničnú výstavbu, ale aj prípravu ďalších významných stavieb, mal by sa podujať na riešenie náročného hlavolamu, ako získať pôdu od ľudí jednoduchším a rýchlejším spôsobom, ktorý by zároveň rešpektoval posvätné súkromné vlastníctvo. Urobiť to teda tak, aby sa princípy nadobúdania pozemkov čo najviac blížili prísloviu o celej ovci a sýtom vlkovi.

Rozdrobená pôda

Druhá vláda R. Fica má nebývalý priestor na otvorenie citlivých a náročných tém, ktoré si zaslúžia systémové riešenia do budúcnosti. Vzhľadom na pozíciu, akú získal Smer-SD po voľbách, sa nemusí vybíjať v sporoch s koaličnými partnermi, ale má priestor na vlastnú koncepčnú prácu. Jednou z oblastí, ktoré by potrebovali zakotviť nové stabilné a korektné princípy, je vykupovanie pôdy štátom pre dôležité investície.

Najvypuklejšie sa tieto ťažkosti prejavujú pri príprave diaľničnej výstavby. Tú zvykne brzdiť slimačie tempo výkupu pozemkov. Okrem zdĺhavého postupu vyvlastňovania pôdy majiteľov, ktorí sa so štátom nedohodnú na podmienkach predaja, komplikuje situáciu aj extrémne rozdrobené vlastníctvo pozemkov. Pramení ešte z uhorských reforiem. Tie zaviedli princíp dedenia pôdy každým potomkom.

V praxi sa tak stáva, že pri zaberaní pozemkov pod diaľnicu ide často o drobné výmery a každú z nich navyše vlastní niekoľko majiteľov. Neraz stojí v ceste taký, s ktorým je problém sa skontaktovať. Alebo sa nájdu špekulanti, ktorí chcú z pustenia pozemkov čo najviac vyžmýkať.

„Na severných úsekoch diaľnic je oveľa väčšia rozdrobenosť ako na západnom alebo strednom Slovensku,“ približuje hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Marcel Jánošík. Keď sa diaľničiari pozreli na vybrané úseky ciest, narátali najmenej deväťsto a najviac desaťtisíc majiteľov pozemkov na jeden dlhší konkrétny úsek. V priemere na kilometer vyšli približne tri stovky vlastníkov.

Usporiadanie vzťahov k pôde nie je pre štát najlacnejší špás. Len administratívne náklady majetkovoprávneho vyrovnania jedného vlastníka vyjdú podľa NDS okolo 330 eur. Je to suma, ktorá približne zodpovedá súčasnej výške hrubej mesačnej minimálnej mzdy. Podľa informácií TRENDU sú tisícky prípadov, keď administratívne výdavky spojené s majetkovým vyrovnaním pozemkov prevyšujú samotnú náhradu vyplácanú vlastníkovi.

Ústavný pokus

Nové vedenie ministerstva dopravy zaraďuje urýchlenie budovania ciest medzi priority. Čo najskôr chce nachystať legislatívu, ktorá by zdynamizovala a zefektívnila prípravu a výstavbu diaľnic a zároveň by rešpektovala ústavné práva občanov. Výsledkom by teda mal byť právne čistejší zámer, než bol „urýchľovač“ z dielne smeráckeho exministra dopravy Ľubomíra Vážneho.

Ten dovoľoval, aby bagre vtrhli na súkromné pozemky, ktoré štát ešte nenadobudol. Štátnym autoritám stačilo preukázať, že oslovili vlastníka pozemku s návrhom kúpnej zmluvy či zmluvy o budúcej zmluve. V prípade, že nesúhlasil, hoci sa domáhal práva na súde, prácam na svojej parcele už nezabránil. Mimoriadne opatrenia sa najskôr vzťahovali len na pozemky pod diaľničné úseky, ktoré sa mali stavať v rámci projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP). Neskôr sa úprava rozšírila na všetky plánované diaľnice a rýchlostné cesty. Ústavnému súdu trvalo tri roky, kým rozhodol o tom, že vybrané pasáže zákona sú v rozpore so základným zákonom krajiny.

Blízka budúcnosť ukáže, či sa Smer z ústavného prešľapu poučil. Dnes, napriek svojej politickej sile, pripúšťa pri cibrení nových pravidiel spoluprácu s opozíciou. „Za jednu z alternatív považujeme aj možnosť ústavného zákona,“ poznamenal hovorca rezortu dopravy Martin Kóňa. Na presadenie takejto normy potrebuje Smer-SD pribrať v parlamentnom hlasovaní najmenej sedem opozičných hlasov.
Pohrávať sa v zákone s vlastníckym právom môže byť tanec na tenkom ľade.

Dohoda s opozíciou sa preto zrejme bude rodiť ťažko. Odborník na ústavné právo a poslanec opozičného KDH Radoslav Procházka tvrdí, že súčasná ústavná úprava ochrany vlastníckeho práva, vrátane vyvlastňovania, plne zodpovedá medzinárodnoprávnym záväzkom Slovenska a ustáleným európskym štandardom. „Akákoľvek jej zmena spočívajúca v oslabení záruk vlastníkov by sa s týmito záväzkami a štandardmi dostala do rozporu,“ upozorňuje R. Procházka.

Trvá na tom, že vyvlastnenie musí zostať viazané na súčasné splnenie štyroch podmienok – verejný záujem, nevyhnutnú mieru, zákonný základ a primeranú náhradu.

Urýchľovač po česky

Oddelenie procesov

Pravidlá pre vyvlastňovanie pozemkov pre projekty vo verejnom záujme motajú hlavu aj českým politikom. Vláda u západných susedov nedávno schválila zmeny, ktoré by mali viesť k zrýchleniu a zlacneniu zaberania pozemkov, napríklad pri výstavbe diaľnic. Nový postup počíta s oddelením vyvlastnenia a stanovenia náhrady, čo má zabrániť prieťahom pri výstavbe. Pokiaľ sa teda vlastník odvolá proti výške náhrady určenej súdom, nebude to mať vplyv na samotné vyvlastnenie a začiatok stavby. Kabinet Petra Nečasa (ODS) chce novinkou bojovať proti špekulantom a šetriť štátne financie. Majitelia pozemkov majú dnes istotu, že za štvorcový meter dostanú najmenej niekoľko stoviek českých korún. Po novom sa má prihliadať na skutočný stav a hodnotu pozemku v čase ocenenia pre účel vyvlastnenia. Skôr než k nemu príde, bude môcť investor ponúknuť majiteľovi dvojnásobok.

Norma smeruje do poslaneckej snemovne, kde sa dá očakávať živá diskusia. Podobný zákon už poslanci v minulosti prerokovávali, ale parlamentom neprešiel. Navrhnuté zmeny sa nepáčia Zväzu vlastníkov pôdy, ktorý naznačil, že môžu skončiť na ústavnom súde.