Poriadok do vyvlastňovania chcú aj budovatelia diaľnic

Zdroj: Rado Baťo a Gabriel Beer, Trend

František Brtáň

Za socializmu štát nebral náhrady za vyvlastnenie vážne, niektoré prípady sa riešia doteraz

Najviac vyvlastnení na Slovensku iniciuje Slovenská správa ciest (SSC). Tá sa zatiaľ stále drží zaužívanej praxe a nízkych cien podľa diskutabilnej vyhlášky ministerstva financií.

„Ľuďom trochu pomáhame tým, že neplatíme za pôdu, ale za stavebný pozemok, za ktorý je vyššia cena,“ hovorí námestník generálneho riaditeľa SSC pre investičnú prípravu a výstavbu František Brtáň.

Vyvlastnili aj firmy

Zároveň však priznáva, že prínos je to najmä pre ľudí žijúcich vo veľkých mestách. Za odkúpený alebo vyvlastnený pozemok v Bratislave dostanú od 1 500 do 1 650 korún za štvorcový meter. Podstatne menej je to v menší obciach.

Len v minulom roku SSC získala v tridsiatich piatich prípadoch nehnuteľnosti vyvlastnením. Vyvlastneniu pre diaľničnú výstavbu sa nevyhli v Bratislave ani také spoločnosti ako Incheba či OMV. F. Brtáň hovorí, že SSC zatiaľ neregistrovala žiaden súdny spor z vyvlastňovania.

Ako však priznáva, sami si uvedomujú, že do tohto procesu treba zaviesť poriadok. „Bude sa nám lepšie rokovať, ak napríklad budú existovať cenové mapy území, podľa ktorých budeme môcť vykupovať.

A bude jasné, čo je to primeraná cena za náhradu. Nie je v poriadku, ak za cenu, ktorú môžeme dať, sa nedá napríklad zaistiť podobné bývanie, aké berieme,“ pripomína.

O úprave vyhlášky, podľa ktorej sa dodnes riadia štátni investori, sa rátalo ešte pred nástupom prvej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998. Zmenou vládnej zostavy sa však práce na nej utlmili.

Strecha nad hlavu

Niektoré mestá, v ktorých sa majú stavať nové cesty, sa snažia správe ciest vychádzať v ústrety. Hľadajú možnosti bytov pre ľudí, ktorých sa vyvlastnenie dotkne tak, že prídu o strechu nad hlavou. „Keď sme stavali diaľničný úsek Mierová – Senecká, dostali sme od Bratislavy päťdesiatosem bytov. Ľudia si ich mohli odkúpiť za úradnú cenu,“ hovorí F. Brtáň.

Tých, ktorí prichádzajú o domy, sa snažia uspokojiť rôzne. Málokedy však výhodne pre majiteľov vyvlastnených nehnuteľností. Domy, v ktorých bývali, často ležali v pásmach stavebných uzáver, kde si ich nemohli zveľaďovať. To sa potom odzrkadľovalo na cenách, za ktoré ich SSC odkúpila.

Investori po dohodách s mestom často skúšajú, na čo majitelia budov pristúpia. Napríklad v Prešove pri výstavbe Nábrežnej komunikácie spočiatku mesto núkalo možnosť odkúpiť na komerčnom základe byty v nových bytovkách. Financie za „vyhláškovo vyvlastnené“ domy a pozemky v krajskom meste však nestačili ani na pokrytie nákupu trojizbového bytu.

Nesúhlas občanov prinútil mesto hľadať ďalšie alternatívy. A tak Prešov uzavrel dohodu s SSC, že štát odkúpi pozemky pod štátnymi cestami v meste. Za to Prešov dostal 20 miliónov korún, z ktorých dotoval rozdiel cien pre vyvlastnených ľudí medzi komerčnou cenou za byt a tým, čo dostali z vyvlastnenia. Príplatok bol 5 300 korún na štvorcový meter.

Čakajú problémy

SSC v najbližšom čase čakajú problémy v Čadci. Bude treba zbúrať dvanásť domov pre pripravovanú cestu. Niektoré z nich sú staré iba približne desať rokov, časť z nich je veľmi dobre udržiavaná. Práce na výstavbe by sa mali začať v rokoch 2005 alebo 2006.

„Práce na výkupe zatiaľ nerozbiehame, lebo veríme, že za dva roky by sa situácia okolo výkupných cien nehnuteľností mala vyjasniť,“ tvrdí F. Brtáň. Ako ďalej pripomína, SSC by mala mať v kompetencii aj výstavbu náhradných bytov pre ľudí z asanovaných domov. Problémom však je, že štát by nemohol takého byty bezodplatne prevádzať do majetku súkromných osôb.

Výnimky existujú

„Tohto roku už máme tri prípady, že ľudia nám síce chcú odpredať nehnuteľnosti, ale nesúhlasia s cenou, ktorú im núkame,“ hovorí F. Brtáň. Možnosť výnimiek, ktoré vyhláška umožňuje, však podľa neho SSC nevyužíva.

Žiadosť o výnimku musia najprv poslať na ministerstvo dopravy. „Ministerstvo by nám ju nepovolilo a potom ju nepovolí ani rezort financií. Ak by sa k tomu pristúpilo, ministerstvo financií by muselo dať do rozpočtu viac peňazí na diaľnice. My všade zatiaľ ideme na maximálnu možnú cenu pri výkupoch aj vyvlastňovaní,“ hovorí F. Brtáň.

Napriek tomuto tvrdeniu TREND zistil, že ministerstvo financií výnimky z vyhlášky udeľovalo. Najmä pre daňové a colné úrady pri nákupoch nehnuteľností, ale aj pre SSC na nákup pozemkov.

V roku 1998 správa ciest kúpila pozemky od spoločnosti PSD, s.r.o., Žilina za dvojnásobnú cenu, ako určuje vyhláška, s ktorou štátni investori operujú. Podľa výnimky z augusta 1999 za dvadsaťšesť zmlúv s celkovou úradne zistenou cenou 8,4 milióna korún mohli zaplatiť až 15,1 milióna korún. Ďalšia výnimka z októbra 1999 umožnila za pozemky zaplatiť namiesto 2,8 milióna korún až päť miliónov korún.

Dlhy z minulosti

Na Slovensku dochádza aj k prípadom dodatočného vyvlastňovania, napríklad pozemkov pod vodárenskými nádržami. Nie sú to však len staré spisy, keď štát nevie preukázať, či v päťdesiatych rokoch majiteľ vtedajších pozemkov pri vyvlastnení skutočne prebral od štátu peniaze.

Majetkovoprávne sa vyrovnáva aj pôda pod priehradným múrom východoslovenskej nádrže Starina. Až v súčasnosti sa vyvlastňujú pozemky pod nádržami, ktoré boli postavené dokonca ešte aj v osemdesiatych rokoch. Za socializmu sa totiž tento problém veľmi vážne nebral.

Na západnom Slovensku existujú resty z minulosti napríklad pri nádrži Kuchyňa či Baranecká. Pri vodárenskej nádrži Lozorno sa majitelia, ktorým v minulosti zatopilo majetok, neuspokojujú so súčasnou vyhláškovou cenou. A tak sa očakáva vyvlastnenie. Ceny sa pohybujú od spodnej hranice 3,70 koruny po približne dvadsať korún za štvorcový meter.

Foto – Milan Illík