Poplatok za rozvoj sa bude platiť aj pri rekonštrukci

Reklama:

Koľko a kto bude platiť obci za to, že stavia, aby prispel do rozpočtu na vybavenosť. Poplatok niekde môže mať maximálnu výšku, o ulicu vedľa nemusí byť stanovený vôbec.

24. 11. 2015

Zdroj: Halka Tytykalová, Pravda

BRATISLAVA. Až na niektoré výnimky, stavebníci na Slovensku od novembra budúceho roka zaplatia poplatok za rozvoj. Zákon schválil parlament, no ešte čaká na podpis prezidenta.

Únia miest Slovenska, ktorá bola jedným z iniciátorov zákona, nové znenie víta a vo vyhlásení Prezídia jeho schválenie označuje ako radostnú správu. Ďalší z iniciátorov poukazuje na to, že zákon je iný, ako mal byť.

"Nenapĺňa ciele, ktoré si tvorcovia stanovili. Nerieši problémy. Naopak, vytvára nové," hovorí Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja.

Platiť sa bude aj pri rekonštrukcii

Poplatok zákon stanovuje vo výške od 10 eur do 35 eur za každý (aj začatý) štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

Výšku určí obec vo Všeobecne záväznom nariadení pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti. Niekde teda môže mať maximálnu výšku, niekde nemusí byť vyrubený vôbec. Zároveň môžu obce pýtať rôzne vysoký poplatok za stavby napríklad na bývanie a iné stavby - na poľnohospodársku činnosť (aj skleníky) či na podnikateľské aktivity a podobne.

Ustanoviť alebo zmeniť poplatok bude obec môcť vždy len k prvému januáru, splatný bude do 15 dní, obec na základe žiadostí poplatníka bude môcť odsúhlasiť splátkový kalendár.

Platiť sa bude za stavby, pri ktorých je potrebné stavebné rozhodnutie. Poplatok sa nemá vzťahovať na práce spojené s odstránením poruchy či havarijného stavu stavby, pri budovaní drobnej stavby, nadstavby a prístavby s výmerom podlahovej plochy do 25 štvorcových metrov a platiť ho zo zákona nebudú stavebníci rodinného domu s výmerom podlahovej plochy do 150 štvorcových metrov. Vyňaté sú napríklad niektoré verejnoprospešné či vojenské stavby.

Podľa v parlamente schváleného znenia zákona sa však poplatok bude musieť platiť pri rekonštrukciách - to znamená napríklad aj pri populárnom a štátom podporovanom zatepľovaní a obnove bytoviek (ak v danej zóne bude poplatok vo VZN stanovený).

Použitie nie je viazané na lokalitu

Získané peniaze obec bude môcť použiť na výstavbu zákonom stanovených stavieb, ktoré sú súčasťou občianskej vybavenosti.

Nikde však nie je stanovená povinnosť, že ich obec použije v dotknutom území stavby, za ktorú stavebník poplatok zaplatil, upozorňuje IUR. V Bratislave, kde, ak sa neurčí inak, bude vyberať poplatok mesto. A potom sa môže stať, že za poplatky stavebníka z Petržalky sa uhradí rekonštrukcia parku v Dúbravke, uviedol príklad Suchánek.

IUR tiež upozorňuje na to, že systém rôznych poplatkov v rôznych územiach umožňuje diskrimináciu stavebníkov bez nutnosti akéhokoľvek relevantného podkladu pre rozhodnutie. Netransparentný stav pri takzvaných vyžiadaných investíciách, ktorému sa chcelo zákonom pôvodne zabrániť, to podľa inštitútu nezmení. Napríklad v prípade developerských projektov stavebník postaví infraštruktúru k obsluhe územia sám a ešte za ňu zaplatí aj poplatok obci.

Poplatky sa navyše zrejme prenesú na koncových spotrebiteľov. "Už pri malom byte s rozlohou 50 štvorcových metrov by mohol byť poplatok pri navrhovaných sadzbách spolu s podielom na spoločných priestoroch a DPH až 2 625 eur. V lokalitách, kde sa cena bytu s uvedenou rozlohou pohybuje okolo 50 000 eur to predstavuje viac ako päť percent z ceny bytu," vypočítava IUR.

Kvalitu zákona má otestovať prax

Podľa Inštitútu je jasné, že by stavebníci mali prispievať na rozvoj územia, ktoré stavbou zaťažili. Poplatku sa nebránime, chceme však aby mal jasnejšie pravidlá a bol transparentný, hovorí podpredseda IUR Drahan Petrovič. Napríklad, aby obec verejne uvádzala, na čo poplatky použila, vraví IUR.

Inštitút podľa jeho predstaviteľov tiež navrhoval, aby sadzba bola najviac 10 eur za štvorcový meter a aby, o.i., bol účel použitia výnosu z poplatku na výstavbu vybavenosti v lokalite, kde poplatník peniaze odviedol.

Únia miest Slovenska je zasa o transparentnosti a adekvátnosti presvedčená: "Návrh zákona umožňuje mestám a obciam rozhodnúť sa, či ho zavedú alebo nie. Ak sa obec/mesto pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecno-záväzného nariadenia, ktoré konkrétne ustanoví v zákone špecifikované náležitosti tohto poplatku v rozsahu podľa lokálnych podmienok – podľa miery zaťaženia územia novou výstavbou," píše vo vyhlásení prezídium Únie.

"Zákon pôjde do praxe a až tá ukáže jeho pozitíva i negatíva. A je zrejmé, že len na základe reálnych skúseností bude možné povedať, či je zákon dobrý, alebo ho treba nejako upravovať," komentuje schválené znenie jeden z navrhovateľov a zároveň primátor mesta Žilina Igor Choma.

Ktorí stavebníci nebudú platiť

Predmetom poplatku za rozvoj nie je

a) odstránenie poruchy stavby alebo havarijného stavu stavby,

b) drobná stavba, nadstavba a prístavba s výmerom podlahovej plochy do 25 m2,

c) stavba rodinného domu s výmerom podlahovej plochy do 150 m2,

d) stavba alebo časť stavby

1. sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

2. vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby,

3. zdravotníckeho zariadenia,

4. slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne strediskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,

5. slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb,

6. slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,

7. slúžiaca na obranu štátu,

8. slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska.

Na čo sa budú môcť peniaze použiť

Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce.

Výnos z poplatku za rozvoj je možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na tento účel:

a) zariadenia starostlivosti o deti,

b) slúžiacou na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,

c) sociálneho bývania,

d) školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,

e) zdravotníckeho zariadenia,

f) verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene,

g) miestnej komunikácie, parkovacích plôch a technickej infraštruktúry.

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...