Podľa akého zákona štát vyvlastňuje majetok?

Zdroj: vyvlastnenie.sk

Napriek tomu, že žijeme v roku 2000, je v právnom poriadku Slovenskej republiky zahrnutá aj možnosť vyvlastnenia majetku občana, ak si to vyžaduje verejný záujem. Štát má možnosť prostredníctvom úradov štátnej správy (okresné úrady) odňať občanovi vlastnícke právo na pozemok alebo stavbu.

Základným zákonom upravujúcim vlastnícke právo a jeho nútené obmedzenie alebo dokonca vyvlastnenie, je Ústava Slovenskej republiky. Dvadsiaty článok Ústavy každému zaručuje, že "každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu". "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu" - znie citácia príslušného odseku.

Zákonný postup pri vyvlastnení upravuje viac zákonov. Jedným z nich je stavebný zákon z roku 1976 (Zákon 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku). Ďalším zákonom je zákon z roku 1996 o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Najčastejšie sa úrady pri vyvlastňovaní pozemkov a stavieb opierajú práve o stavebný zákon z roku 1976, ktorý bol už viac krát novelizovaný. Vyvlastňovania sa v ňom týkajú hlavne paragrafy 108 až 116. Čo podstatné hovoria tieto paragrafy?

Podľa paragrafu 108 pozemky, stavby a práva k nim môže vyvlastniť stavebný úrad. Kompetencie stavebného úradu vykonávajú odbory životného prostredia okresných úradov. Nie je teda pravda, že vyvlastňuje súd - sudca. Vyvlastňuje príslušný okresný úrad - v konečnom dôsledku zastúpený konkrétnym okresného úradu.

Cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám na navrhovateľa. Vyvlastnením zaniknú všetky ostatné práva dovtedajšieho majiteľa k vyvlastneným pozemkom a stavbám. To sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory. Toto právo vyvlastnením nezaniká, prikazuje paragraf 109.

Paragraf 110 určuje, že vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.

Náhrade za vyvlastnený pozemok alebo stavbu sa venuje paragraf 111. Podľa neho "Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu." Zákon nijako neprikazuje, že náhrada musí byť výlučne v peniazoch. Napríklad zákon o opatreniach pre urýchlenie výstavby diaľnic priamo prikazuje v určitých prípadoch poskytnúť za pozemok náhradný pozemok a za stavbu náhradnú stavbu. Možnosť poskytnúť náhradu aj inak ako v peniazoch pripúšťa priamo aj paragraf samotný 111, ktorý náhradu v peniazoch pripúšťa len ako jeden z alternatívnych spôsobov, ak je tým súčasne splnená podmienka jej primeranosti: "Ak sa náhrada poskytuje v peniazoch, určuje sa vo výške ceny zistenej podľa osobitného predpisu" Osobitným predpisom sa tu myslí vyhláška ministerstva financií 465/1991 Zb. Ocenenie podľa nej však "potiera trhový systém a jej použitím by mohlo dôjsť k nepomernému zvýhodneniu či k znevýhodneniu jedného subjektu na úkor iného", konštatoval v jednom zo svojich rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky v roku 1995. Na základe toho prijal záväzné stanovisko, že "primeranú náhradu" je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. (Podrobnosti viď článok Primeranú náhradu určuje súd a nie znalec).

Paragraf 111b prikazuje, že "Náhrada podľa paragrafu 111 sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob." Zákon týmto ustanovením otvára priestor na dohodu o forme primeranej náhrady. "Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch", pokračuje paragraf. "Náhradu poskytne ten, na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe". "Za presťahovanie hnuteľného majetku užívateľa vyvlastnej stavby do miesta nového určenia sa poskytne náhrada vo výške účelne vynaložených nákladov".

V paragrafe 112 o vyvlastňovacom konaní stojí za zmienku, že "Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody, obsahujúcu požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny zistenej podľa osobitného predpisu." Osobitným predpisom sa opäť rozumie oceňovacia vyhláška ministerstva financií. Aj tento paragraf vyvracia zaužívané tvrdenia úradníkov, že inú náhradu, než peniaze nemôže navrhovateľ vyvlastenia poskytnúť. Rovnako možno ľahko vyvrátiť aj to, že náhradu v peniazoch možno poskytnúť iba vo vyhláškových cenách.

Priebehu vyvlastňovacieho konania sa venujú aj paragrafy 113 a 114.

Paragraf 115 prikazuje, že "Vyvlastnený pozemok a stavbu možno užívať len na účely, na ktoré boli vyvlastnené". V paragrafe 116 je podstatné aj to, že stavebný úrad zruší na žiadosť účastníka úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k pozemkom a stavbám, ak sa v určenej lehote nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnili.

Zaujímavo v celom kontexte vyvlastňovania pôsobí už skôr spomenutý zákon o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, vrátane ich pripojenia na cestnú sieť.

Ak diaľničný stavebný pozemok a stavba na ňom neboli vydané oprávnenej osobe (reštituované a pod.), povinná osoba (správca) ich prevedia odplatne na stavebníka diaľnice. Ak v čase prevodu nie sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, prevodom sa ich vlastníkom stáva Slovenská republika. V tomto prípade sa nepoužije osobitný predpis (oceňovacia vyhláška). Ak je možné majetkové vyrovnanie pridelením náhradného pozemku alebo stavby a oprávnená osoba s tým súhlasí, tento spôsob má prednosť pred náhradou v peniazoch.

Tiež zaujímavo znie ôsmy paragraf, ktorý sa zaoberá vyvlastňovaním pozemkov a stavieb pre výstavbu diaľnic a ich pripojenia na cestnú sieť. Ak ide o pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom súdneho konania alebo o pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve štátu a nebol vydaný oprávnenej osobe (reštituovaný a pod.), tak sa náhrada za vyvlastnený stavebný pozemok poskytne pridelením náhradného pozemku alebo stavby.

Vyvlastňovacie konanie procesne upravuje zákon o správnom konaní, ktorý upravuje práva a povinnosti správneho orgánu (pri vyvlastňovaní je to okresný resp. krajský úrad) a tiež práva a povinnosti účastníkov konania.