Po diaľnici ani stopy, no pod Magurou už narobila problémy

Zdroj: Roman Brezniak, sme.sk

Lipovec, Turčianske Kľačany - Štát nemôže podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR stavať diaľnice a cesty na pozemkoch, ktoré mu nepatria. Ešte pred niekoľkými týždňami však platil sporný zákon z dielne bývalej vlády. Ten umožňoval investorovi vo verejnom záujme žiadať o vydanie stavebného povolenia a začať stavať na súkromných pozemkoch aj bez súhlasu vlastníka.

Stačilo doložiť, že rokuje s vlastníkom alebo sa začalo vyvlastňovacie konanie a nemusel čakať, ako to celé dopadne. Problematický zákon bol prijatý 11. decembra 2007 a platil viac ako tri roky. Uplatňovať sa začal predovšetkým pri výstavbe rýchlostnej cesty R-1 na úseku Tekovské Nemce-Nitra. Neskôr bol využitý aj pri získavaní stavebných povolení na niektoré časti diaľníc D1, D2, D3, a na  rýchlostných cestách R1 a R6.

Podozriví neznámi

Pozemky predávali aj ľudia v Turčianskych Kľačanoch a na Lipovci. Najskôr podpisovali zmluvy o budúcej kúpnej a nájomnej zmluve a potom samotné kúpne zmluvy.

„Niektorí predali hneď, iní zas o tom nechceli ani počuť. Ľudia, ktorí nepodpísali zmluvu o budúcej zmluve, zarobili viac. Štát im totiž potom ponúkol navŕšenie predajnej ceny o 20 percent. Mohli sa rozhodnúť, či ich vyvlastnia a dostanú len sumu, ktorú stanovil znalec, alebo zmluvu podpíšu a budú mať o 20 percent viac. Asi je každému jasné, ako rozmýšľali," spomína obyvateľka Lipovca.

V tejto súvislosti pridala ešte jeden zaujímavý postreh. „Na stretnutí vlastníkov, ktorí predávali pozemky, sa zrazu objavili ľudia, ktorých sme predtým nikdy nevideli. Boli z Bratislavy a v rámci reštitučného zákona získali na Lipovci pôdu tesne predtým, ako sa začalo hovoriť o stavbe diaľnice. Pravdepodobne išlo o špekulantov, ktorí mali dopredu informáciu, kadiaľ presne povedie trasa D1. Bezcennú pôdu doma vymenili za parcely u nás a slušne zarobili. Podľa výmery, ktorú mali, mohlo ísť aj o šesťmiestne sumy," krúti hlavou.

Štát vykupoval na Lipovci pozemky v starej mene približne za 300 Sk za meter štvorcový.

Znehodnotené pozemky

Keďže doposiaľ sa vykopala len trasa pod cestu, v mnohých prípadoch sa majiteľom ich pozemky úplne znehodnotili.

„Diaľnica nám rozsekla pozemok na dva diely. K prvému sa od dediny ešte dostanem. Druhý bude na jednej strane hraničiť s diaľnicou a z druhej strany s Váhom. Buď si kúpime plť, alebo namaľujeme na D1 prechod pre chodcov," snaží sa odľahčiť situáciu Lipovčanka.

Nadhľad nestratila ani napriek tomu, že zem po svojich predkoch už nikomu nepredá ani ju nebude môcť využívať. Keďže s jeho predajom súhlasila, okrem vyvlastnenia v tom čase iné východisko nebolo, zrejme by neuspela ani na súde.

Ani nevedel, že ho vyvlastnili

Svoju úlohu zohrala v procese prípravy výstavby diaľnice aj pôda neznámych vlastníkov. Mnohí ľudia ešte stále nevedia, čo im vlastne patrí. Navyše, zistiť na čo majú nárok vôbec nie je jednoduché.

„Dostal som sa k tomu zhodou šťastných okolností. Inak by mi ani vo sne nenapadlo, že pod diaľnicou bude naša pôda. Musel som vyvolať dedičské konanie, zohnať množstvo potvrdení, za všetko platiť poplatky od výmyslu sveta. Ani sa nečudujem, že mnohí to vzdajú," rozpráva svoj príbeh Jozef z Turčianskych Kľačian.

Obyvateľ dediny pod Magurou sledoval aj dianie okolo rozhodnutia Ústavného súdu SR.

„Keď vyvlastňovali, tak som ani nevedel, že mi pôda patrí. Teraz je už síce naša, ale či sa nás bude týkať odškodňovanie, netuším. Mám taký dojem, že opäť raz povedali len polovicu a zvyšok už nemá kto doplniť."

Otvorená otázka

Otázka prípadného odškodnenia ľudí za zrýchlené vyvlastnenie pozemkov pod stavbami diaľnic na základe zákona, ktorý Ústavný súd SR označil za protiústavný, je otvorená.

„Zatiaľ žiadne automatické nároky nevidím. Závisí to od toho, v akej fáze je vyvlastňovacie konanie, či sa ľudia dohodli so štátom alebo sa nedohodli," povedal pre Slovenský rozhlas šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslav Procházka.

Expremiér Robert Fico (Smer-SD) si myslí, že neprichádza do úvahy žiadne odškodnenie ľudí dotknutých konaním podľa tejto právnej normy. Príslušné pozemky by totiž podľa neho boli aj tak nakoniec vyvlastnené na účely výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. „Akurát by to trvalo dlhšie," dodal.

Zákon, ktorý súd označil za protiústavný, sa doteraz dotkol 7 202 vlastníkov, pričom vyvlastnenie sa realizovalo už v prípade 6 460 vlastníkov. Ďalšie prípady sú stále otvorené. V súčasnosti je neukončených 2 574 konaní.

Rozhodnutie ústavného súdu

„Právna úprava umožňuje vznik situácie, keď vlastníci nemôžu svoj majetok de facto užívať, vytvára aj neprimeraný tlak na všetkých vlastníkov a porušuje aj právo na pokojné užívanie vlastníctva," konštatoval Ústavný súd SR v krátkom odôvodnení rozhodnutia, voči ktorému nemožno podať odvolanie. Zákonodarca teraz môže sporné ustanovenia buď pozmeniť, alebo zrušiť. Ak nepodnikne nič, ustanovenia stratia platnosť do šiestich mesiacov od verejného vyhlásenia uznesenia.

Z tretej ruky

„Tri roky trvalo bezprávie, ktoré štát nielenže nebol ochotný riešiť, ale dokonca na úkor majetku konkrétnych jednotlivcov z neho profitoval. V zákone je stále viacero zlých ustanovení, na ktoré nález súdu nepoukázal. Na rozostavané úseky nebude mať rozsudok žiadny vplyv. V prácach možno plynulo pokračovať, na právoplatné stavebné povolenia nemá rozsudok súdu žiadny dosah. Teraz by malo prebehnúť okamžité vysporiadanie otvorených konaní, buď podpísaním kúpnych zmlúv alebo riadnym vyvlastnením. Ministerstvo dopravy by tiež malo zvážiť dodatočné odškodnenie vlastníkov. Museli dlhé roky trpieť nezákonný stav," povedal Richard D r u t a r o v s k ý z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie.