Pente hrozí v Česku vyvlastnenie

Zdroj: Kristian Slovák, Trend

Zdroj: TREND [27.12.2005]
Okolo stredoeurópskych letísk je v ostatných mesiacoch nebývalý ruch. Veľké slovenské letiská v Bratislave a Košiciach sa práve privatizujú, podobne aj najväčšie maďarské Ferihegy. Viedenské – okrem záujmu na privatizácii tých slovenských – pracuje aj na veľkom investičnom projekte nového terminálu Skylink.

Obrovskú investíciu v podobe novej paralelnej rozjazdovej pristávacej dráhy má pred sebou aj rýchlo rastúce pražské letisko Ruzyň. Private equity skupina Penta, ktorá spoločne s Vienna International Airport v konzorciu TwoOne ponúkla najviac – šesť miliárd korún za 66 percent bratislavského Letiska M. R. Štefánika, chce v leteckom biznise podnikať aj v Prahe. Investovala do pozemkov pod budúcou dráhou letiska v Ruzyni, no môže sa stať, že plány Penty prekazia českí zákonodarcovia.

Ruzyň rastie

Rýchlo rastúce pražské letisko už dlhší čas kapacitne nestačí. V roku 1995 vybavilo tri milióny cestujúcich, za jedenásť mesiacov tohto roka ich prešlo jeho bránami desať miliónov. A aj s decembrom ich má byť ešte o milión viac.

Nový terminál a ostatná infraštruktúra sú pre letisko nevyhnutnosťou. Vedenie pražského letiska reagovalo na nové podmienky už dávnejšie.

V rámci investičného programu EUropa prebiehajúceho od roku 2003 postavili nový terminál – Sever 2. Jeho výstavba bola lacnejšia, ako sa pôvodne očakávalo.

Z plánovanej sumy dvanásť miliárd českých korún si letisko požičalo tri štvrtiny od Európskej investičnej banky. Náklady nakoniec dosiahli len desať miliárd českých korún, takže podľa generálnej riaditeľky Hany Černochovej letisko úver nevyčerpá.

Časť terminálu už funguje, kompletná prevádzka nabehne v januári. Postupne naň presmerujú všetky lety do štátov schengenského priestoru.

„Urobili sme všetko pre to, aby bola organizácia vybavenia cestujúcich zrozumiteľná a prehľadná,“ komentuje zmeny H. Černochová. Podľa agentúry ČTK patrí pražské letisko Ruzyň medzi tri desiatky najväčších európskych letísk. Práve nový terminál má zvýšiť jeho prepravné kapacity na 15 až 20 miliónov pasažierov za rok.

Problémová dráha

Veľké investície sa však nekončia pri termináli. Narastajúci počet prepravených pasažierov a tým spojený nárast vzletov a pristátí si vyžaduje aj novú paralelnú pristávaciu dráhu.

Ruzyň ju bude potrebovať najneskôr v roku 2010. So stavbou za päť až sedem miliárd českých korún sa má začať v roku 2007. O ďalšie dva roky by mohla byť dráha hotová a v prevádzke. „Projekt môže byť financovaný z vlastných zdrojov letiska a úverových prostriedkov komerčných bánk,“ hovorí TRENDU A. Černochová.

Dráha by mala podľa nej výrazne obmedziť hluk štartujúcich a pristávajúcich lietadiel v husto obývaných oblastiach niektorých pražských mestských častí v blízkosti letiska. „Nová dráha by odviedla leteckú prevádzku do oblastí, kde žije o 95 percent menej ľudí,“ spresňuje hovorkyňa letiska Anna Kovaříková.

Uskutočnenie projektu sa však komplikuje už v začiatkoch. Pri výkupe pozemkov pod plánovanú dráhu a v jej okolí totiž letisko predbehli podľa magazínu Respekt dvaja pražskí podnikatelia.

Jeden z nich mal napokon pozemky predať práve private equity skupine Penta. Tá ich nakupovala prostredníctvom firiem, ktoré kontroluje.

Teraz tak vlastní približne štvrtinu pozemkov, ktoré pražské letisko potrebuje, aby mohlo dráhu postaviť. „Penta vlastní niekoľko stotisíc štvorcových metrov v lokalite budúcej dráhy. Z nich je väčšina pod predpokladanou trasou dráhy,“ vraví TRENDU hovorkyňa Penty Andrea Straková.

Private equity skupina ponúkala predajcom za štvorcový meter päťsto korún. To bolo o sto českých korún viac ako Česká správa letísk (terajšie Letiště Praha).

Penta – podľa vyjadrení A. Strakovej – kupovala pozemky pod dráhou z dôvodu budúcej spolupráce s letiskom. Štátnemu podniku skupina navrhovala, aby založili spoločný podnik, ktorý by dráhu postavil.

Mohlo by to fungovať na princípe partnerstva súkromného a verejného sektora (PPP). „Druhou možnosťou bolo, že by Penta kúpila aj pozemky vo vlastníctve letiska, postavila dráhu za vlastné a potom ju letisku prenajímala,“ dodáva A. Straková.

Na financovaní takéhoto variantu by sa podľa nej podieľali tradiční silní finanční partneri Penty. Hovoriť o konkrétnych menách a spôsoboch je však podľa nej predčasné.

Pozemky by však chcelo odkupovať aj letisko. „Záujem štátneho podniku kúpiť pozemky na výstavbu paralelnej dráhy za konkurencieschopných podmienok stále trvá,“ potvrdzuje pre TREND riaditeľka letiska.

V prípade, že sa zainteresované strany nedohodnú na žiadnom riešení, je Penta pripravená začať s pražským letiskom rokovať o predaji pozemkov. Nedávnu ponuku poskytnúť ich po sedemsto českých korún za štvorcový meter údajne Penta odmietla. „Veríme, že stále existujú iné, pre všetkých zúčastnených lepšie možnosti,“ ozrejmuje A. Straková.

Hrozí vyvlastnenie

Otázku pozemkov pod plánovanou dráhou nakoniec možno vyrieši prezident Václav Klaus. Začiatkom decembra mu totiž Senát posunul na podpis zákon o výstavbe vzletovej a pristávacej dráhy letiska Praha Ruzyň, ktorý umožní vyvlastniť pozemky pod dráhou.

Mnohí senátori tejto zákonnej norme vyčítali nesúlad s ústavou. Podobne ako Penta, aj senátori argumentovali rozhodnutím ústavného súdu, ktorý v zákone o vnútroštátnej plavbe zrušil jednu pasáž.

Podľa nej je výstavba priehrad na Labe verejným záujmom. Advokátska kancelária Bakeš & Partneři v stanovisku k navrhovanému zákonu tvrdí, že je v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu, s ústavným zákazom retroaktivity i s ústavnými princípom deľby moci.

„Stále veríme, že prezident tento zákon nepodpíše, a to preto, lebo obsahuje prvky protiústavnosti,“ hovorí A. Straková. Ak by hlava štátu nakoniec zákon predsa len parafovala, podala by Penta podnet na ústavný súd.

Odvolávala by sa pritom práve na predchádzajúci prípad výstavby priehrad na Labe. Návrh zákona totiž označuje aj výstavbu novej dráhy za verejný záujem. Ak by Penta ani tam neuspela, musela by – podľa tohto zákona – predať pozemky za cenu „v mieste obvyklú“.