Neoznámenie trestného činu. Povinnosť oznámiť trestný čin. Mám takú povinnosť alebo nie?

Som povinný oznámiť trestný čin alebo podozrenie z trestného činu? Kedy nie som povinný oznámiť trestný čin?

Ako bežný občan nemáte v zákone priamo vyjadrenú povinnosť oznamovať trestný čin, o ktorom ste sa dozvedeli. Povinnosť vyplýva len nepriamo z hrozby trestu.

Oznámenie trestného činu by malo byť bezodkladné hneď potom, ako sa o trestnom čine dozviete.

Trestný zákon hrozí väzením za neoznámenie trestného činu, ale len v niektorých prípadoch.

V mnohých situáciách preto trest nehrozí.

Neoznamuje sa každý trestný čin

Nemusíte preto oznamovať každý trestný čin.

Vôbec nie ste povinný oznámiť taký čin, o ktorom ste sa nedozvedeli hodnoverným spôsobom.

Trest hrozí iba za neoznámenie týchto trestných činov:

• trestné činy, kde je horná trestná sadzba 10 a viac rokov,
• trestné činy korupcie.

Neoznámenie menej závažných trestných činov nie je trestné.

Ak ste sa o trestnom čine nedozvedeli hodnoverne, tiež nie ste povinný také poznatky oznámiť.

Praktickým problémom pre právneho laika je, že nemusí vedieť správne posúdiť, čo je trestný čin a čo trestný čin nie je. Rovnako laik obyčajne nevie, za ktorý trestný čin hrozí aký trest, aby posúdil desaťročnú hranicu, keďže väčšina bežných ľudí neovláda trestný zákon, kde sú napísané skutkové podstaty trestných činov a tresty za ne.

Pochybnosti odstráni prehľadanie textu trestného zákona.

Kedy je neoznámenie beztrestné?

Poznatky o akomkoľvek, aj vážnom trestnom čine nemusíte vôbec oznamovať v týchto prípadoch:

• ak by ste seba alebo blízku osobu uviedli do nebezpečenstva
  • smrti,
  • ublíženia na zdraví,
  • inej závažnej ujmy alebo
• ak ide o spovedné tajomstvo alebo
• ak ste viazaný mlčanlivosťou zo zákona.

Musíte však byť pripravený v budúcnosti v prípade potreby dôveryhodne presvedčiť orgány štátu o dôvodoch neoznámenia, ak by sa aj bez vášho oznámenia príslušné orgány dozvedeli o trestnom čine a bolo by zjavné, že ste o trestnom čine vedeli.

Komu hrozia ešte prísnejšie tresty?

Prísnejší trest hrozí tomu, kto má povinnosť zo svojho

• zamestnania,
• povolania,
• postavenia alebo
• funkcie

oznamovať

• legalizáciu príjmov z trestnej činnosti,
• neobvyklú obchodnú operáciu.

Trestná sadzba je až 8 rokov.

Upozornenie: Existuje aj trestný čin neprekazenia trestného činu.

Nasledujú znenia príslušných ustanovení trestného zákona, ktoré odporúčame si preštudovať.

§ 340 Neoznámenie trestného činu

(1) Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiť bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania.

(3) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak by oznámením trestného činu porušil

a) spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou činnosťou, alebo

b) zákonom uznanú povinnosť mlčanlivosti.

§ 234

(1) Kto neoznámi alebo neohlási, napriek tomu, že taká povinnosť mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,

a) skutočnosti nasvedčujúce tomu, že iný spáchal trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233, alebo

b) neobvyklú obchodnú operáciu,

potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

(2) Čin uvedený v odseku 1 nie je trestný, ak páchateľ nemohol oznámenie alebo ohlásenie urobiť bez toho, že by seba alebo blízku osobu neuviedol do nebezpečenstva trestného stíhania.

§ 341 Neprekazenie trestného činu

(1) Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti a spáchanie alebo dokončenie takého zločinu alebo trestného činu neprekazí osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby, alebo príslušného orgánu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol zločin prekaziť bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie blízkej osoby do nebezpečenstva trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti, ak sa týka neprekazenia zločinu, za ktorý tento zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie.

(3) Prekaziť zločin možno aj jeho včasným oznámením orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(4) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na osobu, ak by jej splnením porušila spovedné tajomstvo.