Odvážnejšie bojovať s čiernymi stavbami

Zdroj: Martin Rojko, Andrea Medžová, Trend

Ministerstvo výstavby zatiaľ naznačilo iba rámce dlho očakávaného stavebného zákona

Konečne zastaviť čierne stavby. Zakázať dodatočné povoľovanie budov nespĺňajúcich všetky nároky úradníkov. Udeľovať vyššie pokuty, ktoré odradia stavebníkov od porušovania noriem. Zaviesť špeciálnu stavebnú políciu. Zjednodušiť stavebné konanie. Očakávania od nového stavebného zákona sú veľké.

Vyše tridsaťročná právna norma, ktorou sa dodnes musia riadiť investori, stavebné spoločnosti, úrady, ale aj ľudia, ktorí len rekonštruujú byt, je súca na legislatívne smetisko. Aj preto, že je prešpikovaná množstvom legislatívnych dier. Tie doslova navádzajú investorov obchádzať nejasné predpisy a v podstate postaviť čokoľvek.

Dvojnásobná pokuta

Novú verziu stavebného zákona pripravujú na ministerstve výstavby už niekoľko rokov. Do praxe sa ju chystajú úradníci uviesť tentoraz od 1. januára 2009. Vzhľadom na jeho dôležitosť, očakávaný rozsah a počet pripomienkujúcich strán i protichodných záujmov by bolo dodržanie tohto dátumu skôr prekvapením. Ministerstvo zatiaľ pripravovanú verziu všemožne skrýva pred zrakmi verejnosti. No niektoré podstatné zmeny a opatrenia minister Marian Janušek poodhalil na januárovom diskusnom klube HN.

Navrhované nové znenie stavebného zákona si chce posvietiť predovšetkým na čierne stavby. Nepovoleným stavbám alebo postaveným v rozpore s povolením by malo podľa predkladateľa zákona zabrániť zvýšenie maximálnej hranice pokút stavebníkom z päť na desať miliónov korún. Pôvodný návrh ministra sankcionovať ich v závislosti od hodnoty stavby narazil na odpor rezortu financií. Rétoriku nakoniec zmenilo aj ministerstvo výstavby. „Kým by sme sa dopracovali k hodnote stavby, vyčísliť pokutu by sme mohli až po roku či dvoch. Tá je najúčinnejšia, keď je čím skôr vyrubená,“ nazdáva sa Václav Kadlec zo sekcie stavebníctva.

Od zvýšenia pokút si ministerstvo sľubuje menšiu motiváciu investorov stavať bez oficiálneho posvätenia úradov. Aj keď v prípade veľkých investorov je to otázne. Maximálnych desať miliónov korún môže byť v porovnaní s pokutou, ktorá by vzišla z prepočtu podľa hodnoty stavebných nákladov, stále veľmi výhodných. Rovnako ako doteraz si to jednoducho zaráta do investičných výdavkov.

Otázne je aj to, či stavebné úrady budú častejšie ako dodnes využívať horný limit na udelenie pokuty. Až na zopár exemplárnych prípadov nemajú stavebné úrady ani v súčasnosti odvahu siahnuť po terajšom päťmiliónovom strope.

Často sa hovorí o chýbajúcej stavebnej polícii, ktorá by zabránila nepovolenému búraniu napríklad pamiatkovo chránených stavieb alebo aktívnejšie zasahovala na pozemku. Takýto nástroj voči nelegálnym stavebníkom navrhovali mestá, no nový zákon s tým nepočíta. Podľa ministerstva existuje dostatok iných pák proti čiernym stavbám. Navrhuje preto tradičný úradnícky postup: „Ak chceme dôkladnejšie kontrolovať, treba zohnať viac finančných prostriedkov a posilniť stavebnú inšpekciu,“ mieni V. Kadlec.

Čierne tabule

Čierne stavby sú často výsledkom vypočítavosti stavebníkov. Spoliehajú sa na takmer bezproblémové dodatočné zlegalizovanie stavby. Zámerom je vyhnúť sa prieťahom v konaní, pretože úrady nie sú schopné v čase stavebného boomu dodržiavať zákonom stanovené lehoty na vydanie stanovísk a rozhodnutí. Odrádza ich aj nutnosť obehať viac ako 15 úradov a inštitúcií, ktoré sa musia k stavbe vyjadriť, či neprekonateľné obštrukcie susedov.

Začnú stavať ešte pred vydaním stavebného povolenia alebo pred nadobudnutím jeho právoplatnosti. Stavebný úrad im podľa platnej legislatívy musí dodatočne povoliť, a teda zlegalizovať túto stavbu, ak stavajú na vlastnom pozemku a nie v rozpore s verejným záujmom. Tomu by malo odzvoniť. Návrh nového zákona by totiž rád rozviazal ruky stavebnému úradu možnosťou konať o odstránení čiernej stavby hneď, ako sa o nej dozvie. Rezort výstavby navrhuje, aby informácie o čiernych stavbách sústreďovalo a zverejňovalo Združenie miest a obcí Slovenska.

Po odhalení takejto stavby by malo nasledovať okamžité zastavenie prác, verejné označenie, že ide o čiernu stavbu, i možnosť odňať licenciu firme, ktorá stavia bez povolenia. Uvažované odpojenie takejto stavby od vody, plynu či elektriny bude pravdepodobne nepriechodné pre zasahovanie do obchodných vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom. Ak by stavebník v stanovenej lehote nepredložil požadované doklady na dodatočné zlegalizovanie stavby, stavba by musela byť odstránená.

Ministerstvo výstavby sa zastrája aj zámerom zjednodušiť a skrátiť proces vybavovania povolení a predkladania potrebných dokumentov až o dve tretiny. Vybavovanie povoľovacieho procesu by si preto mal podľa návrhu zákona vziať na starosť audítor stavby. Zjednodušene, malo by ísť o rozšírenie doterajších kompetencií stavebného dozoru o kontrolné oprávnenia. „Pre stavebníka bude výhodné mať ho, lebo jeho kladné osvedčenie zjednoduší stavebné konanie,“ odôvodňuje novinku autor zákona. Agendu stavebných úradov by mal odbúrať aj rozšírený okruh stavieb, na ktoré nebude treba vydať stavebné povolenie, ale len splniť si ohlasovaciu povinnosť.