Odvážia sa poslanci zásadne zmeniť vyvlastňovanie za vyhláškové ceny?

Zdroj: vyvlastnenie.sk

Výbory národnej rady SR v týchto dňoch rokujú o vládnom návrhu novely stavebného zákona. Návrh chce okrem iných zmien zmierniť zaužívanú prax vyvlastňovania nehnuteľností za tzv. vyhláškové ceny. Vyhláška nebola zmenená od roku 1991 a podľa nej určené náhrady predstavujú iba zlomok dnešných cien nehnuteľností. Vláda v návrhu priznáva, že doterajšia právna úprava je v rozpore s dvadsiatym článkom ústavy. Po novom by sa výška finančnej náhrady za vyvlastnenie mala určovať podľa ceny „za ktorú sa v tom istom čase a mieste rovnaká alebo porovnateľná nehnuteľnosť predáva.“

Občianska iniciatíva (OI) „Za spravodlivú zmenu právnej úpravy vyvlastňovania vo verejnom záujme“ oslovila výbory národnej rady a ich predsedov. Upozorňuje, že vládna novela síce prináša čiastočné vylepšenie stavebného zákona z roku 1976, negarantuje však vo všetkých situáciách dodržanie ústavnej podmienky primeranosti náhrady za vyvlastnenie majetku vo verejnom záujme. Ide nielen o pozemky, ale najmä o vyvlastňovanie obývaných nehnuteľností. Ich obyvateľov po právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia vystavuje neistote a nedôstojnému zasahovaniu do ústavou chráneného práva na ochranu ich súkromného a rodinného života.

Iniciatíva zaslala predsedom výborov aj návrh na ďalšie doplnenie stavebného zákona a požiadala ich o jeho prerokovanie v národnej rade. Podstatou návrhu je uzákonenie univerzálnej zásady prednosti vecnej náhrady za vyvlastnený majetok pred náhradou v peniazoch.

Návrh OI tiež doporučuje odstrániť zo zákona diskriminujúce ustanovenie o 15-dňovej lehote, počas ktorej sa vlastník musí rozhodnúť o dobrovoľnom prevode vlastníctva svojej nehnuteľnosti na nového vlastníka. Tak mimoriadne závažné rozhodnutie o svojom majetku je nútený urobiť za podmienok určených jednostranne navrhovateľom vyvlastnenia, bez práva o podmienkach prevodu rokovať. Ak vlastník nesúhlasí, v praxi to znamená začatie vyvlastňovacieho konania a vydanie rozhodnutia o vyvlastnení. Toto diskriminačné pravidlo zaviedla v roku 2000 vtedajšia novela stavebného zákona.

OI podporuje každú, aj čiastkovú iniciatívu na pôde zákonodarného zboru, ktorá povedie k zosúladeniu zákonov s Ústavou SR až do úplného vyriešenia problematiky vyvlastňovania v celom právnom poriadku. Vyvlastňovanie je totiž roztrúsené vo viacerých zákonoch a nie je upravené jednotným spôsobom. Na iných miestach legislatívy tak aj po prípadnej novele stavebného zákona ostane naďalej zachovaná možnosť vyvlastňovať za vyhláškové ceny z roku 1991.

Návrh občianskej iniciatívy teraz reaguje iba na niekoľko najvypuklejších problémov pri vyvlastňovaní. Vychádza z konkrétnych prípadov, pri ktorých sa súčasná rozporuplná právna úprava stáva príčinou komplikácií pri budovaní verejnoprospešných stavieb. To vedie k oneskorovaniu, ba až odkladaniu ich výstavby, nárastu nákladov a tým k rozsiahlemu plytvaniu s verejnými financiami. Definitívne východisko vidí OI až v budúcom prijatí samostatného zákona o vyvlastňovaní. Ten by mal vyvlastňovanie riešiť komplexne, vrátane všetkých sprievodných problémov, na ktoré súčasná legislatíva s koreňmi v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia nemyslí. Do prijatia novej legislatívy by bolo prinajmenšom žiadúce, aby kompetencia vydávať rozhodnutia o vyvlastnení prešla zo starostov a štátnych orgánov na nezávislé súdy.