Odchádzame bývať pod most. A tešíme sa na to!

Zdroj: Ivana Sladkovská, blog.sme.sk

Nie je to tak dávno, čo sa v Považskej Bystrici (alias Skapatom Psovi alebo Zapľuvanom provinčnom mestečku) začalo so stavbou diaľnice. A väčšina si pomyslela: konečne! Ruku na srdce, tá premávka bola (a stále je) hustá, prepytujem, ako divá sviňa, kolóny a zápchy skôr pripomínajú New York, ako treťotriedne mesto, hluk a smrad sa stal bežnou súčasťou života každého Bystričana, ktorý aspoň raz v živote bol v meste.

Ako asi všetci vieme, stavia sa most ponad druhú najfrekventovanejšiu križovatku , ktorá je najužším miestom Bystrice a nemala by teda logicky narobiť veľa škody. Lenže narobila. Občianske združenia, ktoré nechceli, aby diaľnica viedla cez mesto, ale mimo neho, spustili lavínu hádok, prieťahov, dohadov, mýtov, klebiet a ohováračiek. Aby bolo jasné, neviním ich z toho, že sa celá vec vlečie už 15 rokov. Oni len chceli, aby boli zachované majetkové práva a aby dopravná tepna viedla mimo obývaných oblastí. Ale niekto iný to nechcel.

Možno by sme mali diaľnicu - most už pred tými 15 rokmi a ľudia by sa akosi zmierili s tým, že im behajú po dvoroch buldozéry, že majú z okna výhľad nie na voľné priestranstvo, ale na tridsaťmetrový kus betónu a že im slnko do okna nezasvieti, ako je rok dlhý, len preto, že bývajú- pod mostom.

U nás taká obyčaj, že ak sa niekto postaví za svoje práva a protestuje proti väčšine (alebo verejnému záujmu) tak je považovaný za „trhača partie, brzdu rozvoja, zeleného debila“ a podobne. Ja to napríklad považujem za normálnu vec, ale podaktorí „normalizovaní“ spoluobčania nie. Ak niekomu siahnu na dom, dvor a podobne, berie sa to akosi samozrejmo.

A tu je ten problém. Dotknutí občania ostali so svojim trápením sami. Štát v tandeme s diaľničnou spoločnosťou ich nebrali na vedomie, ich susedia sa im obrátili chrbtom: „ja ich kašlem, mňa sa to netýka, ja chcem mať diaľnicu.“ Občianske združenie svoju úlohu nesplnilo a tak je obviňované zo snahy o zviditeľnenie a viditeľnú robotu neodviedlo žiadnu. Pezinčania stáli pri sebe, keď bolo treba. Bystričania nechali svojich vlastných susedov napospas buldozérom. Ideme bývať pod most a každý sa na to teší. Teda, skoro každý. Smrad a hluk sa už nebude šíriť po zemi, bude na nás prichádzať zhora.