Nový stavebný zákon v zásuvke

Zdroj: Jana Morháčová, etrend.sk

Stavebný sektor by sa mal dočkať nového stavebného zákona. Podľa slov premiéra Roberta Fica (Smer-SD) má vláda ambíciu 36 rokov starý zákon s troma desiatkami noviel zameniť za novú právnu normu. Stavebné a územnoplánovacie konanie sa má zjednodušiť. Jediná zatiaľ pomenovaná zmena stavebnej praxe však nadšenie nevzbudila.

Investori si podľa predbežných plánov ešte pred schválením programového vyhlásenia vlády mali v rozpočte stavby pripraviť pol až jedno percento nákladov na podporu umenia. No v základnom dokumente prijatom novou vládou sa už hovorí iba o zvážení možnosti, a aj to iba v prípade verejných stavieb. Meniť by sa mal aj zákon o verejnom obstarávaní. Pôvodný nápad škrtať najdrahšiu a najlacnejšiu ponuku v štátnych tendroch sa síce realizovať zrejme nebude, ale sa chystá tlak na špekulatívne nízke ceny.

Na dlhé lakte

Čerstvý premiér R. Fico pri uvádzaní ministra kultúry Mareka Maďariča do úradu spomenul svoj prvý cieľ spojený s úpravou stavebného zákona. „Ten, kto bude stavať, by mal mať zo zákona povinnosť v rámci rozpočtu stavby vyčleniť sumu 0,5 percenta alebo jedno percento na kultúrne stvárnenie budovy.“ Tým sa mal vytvoriť priestor pre slovenských umelcov a ich diela. Podľa programového vyhlásenia vlády sa to má týkať len verejných stavieb. Väčšina odborníkov, ktorých oslovil TREND, tieto vyhlásenia zatiaľ neberie vážne. Podľa nich stavebný proces na Slovensku má oveľa viac a zásadnejších problémov.

Zväz stavebných podnikateľov, ako aj Republiková únia zamestnávateľov dlhodobo upozorňujú, že stavebné konania sú príliš zdĺhavé a administratívne, a teda aj časovo náročné. Prax následne vytvára príležitosti pre korupciu a obchádzania zákona. Potvrdzuje to aj Svetová banka (SB). V jednom zo svojich reportov o kvalite podnikateľského prostredia monitoruje aj stavebné konanie.
Slovensko sa v medzinárodnom porovnaní Doing Business umiestňuje už roky na 50. mieste v hodnotení podmienok na získanie stavebného povolenia spomedzi 183 krajín. Schválenie stavby je pomerne lacné, ale trvá pridlho. Podnikateľ potrebuje 286 dní a musí absolvovať až 11 procedúr. Minie na to približne 7,2 percenta ročného príjmu obyvateľa.

Len na porovnanie, v Nemecku je to 9 procedúr a trvá to len 97 dní. Krajiny, ktoré SB dlhodobo hodnotí ako najústretovejšie k podnikaniu, ako napríklad Nový Zéland alebo Singapur, dokážu vydať rovnaké stavebné povolenie za 60 – 70 dní po splnení päť až šesť procedúr.

Stavebníci žiadajú lepších úradníkov

Šéfovia najväčších stavebných firiem žiadajú už štvrtú vládu o nový stavebný zákon, ktorý zrýchli, zjednoduší a hlavne skvalitní povoľovacie úkony stavebných úradov. Potrebné je aj zvýšenie kompetentnosti úradníkov na stavebných úradoch a zabezpečenie dodržiavania zákonných lehôt. Prvá vláda R. Fica už mala nejaký zákon v roku 2009 pripravený, nakoniec pod tlakom koaličnej SNS zostal založený v archíve bez schválenia v parlamente. Nový minister dopravy Ján Počiatek, pod ktorého patrí aj výstavba a regionálny rozvoj, tak môže konať, stačí zákon vytiahnuť zo zásuvky.

Upraviť stavebný zákon sa pokúšala aj vláda Ivety Radičovej. Rozhodla sa však riešiť len čiastkový problém –čierne stavby. Novela pred rokom priniesla zvýšenie pokút, možnosť zastavenia výstavby či odstránenia takýchto stavieb. Stavebné firmy na to reagovali s odporom. Trestať stavanie načierno bez prísnejších pravidiel pre schvaľovacích úradníkov a zrýchlenia konaní je podľa nich nezmysel. A presvedčili poslancov SaS, aby za novelu nehlasovali. Do legislatívy sa tak dostalo len sprísnenie Trestného poriadku a hrozba dvoch až päť rokov väzenia, ak čierna stavba spôsobí ujmu vlastníkovi pozemku. V podstate ide o opatrenie voči budovaniu rómskych osád na cudzích pozemkoch.

O verejnom obstarávaní

Viac ako po novom stavebnom zákone však firmy volajú po úprave zákona o verejnom obstarávaní. Podnikatelia, ale aj štátni zadávatelia, ako napríklad Národná diaľničná spoločnosť, sa zhodujú, že ponuky by sa mali vyhodnocovať inak ako doteraz. Kým v súčasnosti rozhoduje najnižšia cena, po novom by to mala byť ekonomicky najvýhodnejšia ponuka s použitím viacerých kritérií. Tie by mali vygenerovať najvhodnejšiu ponuku s primerane nízkou cenou, ale len od kvalifikovaného uchádzača.

Je to reakcia na dianie pri diaľničných tendroch, kde už dve najlacnejšie ponuky v súťažiach dosahujú len 40 až 50 percent odhadovanej expertízy. Veľkí hráči tvrdia, že hrozí reálne riziko krachu týchto firiem v polčase výstavby, prípadne nezaplatenie faktúr dodávateľom.

Snahu vylúčiť zo súťaží špekulatívne ponuky už potvrdil minister vnútra Robert Kaliňák či premiér. Pôvodný návrh –škrtať v súťažiach najlacnejšiu a najdrahšiu ponuku – však už korigovali. Automatické vyhadzovanie najlacnejších staviteľov by bolo v priamom rozpore s cieľom šetriť verejné zdroje a narazilo by na odpor Bruselu. Opozícia však upozorňuje, že takéto pravidlá môžu byť zneužité a namiesto zabránenia dumpingu sa bude obmedzovať konkurencia. Nie je totiž jasné, kto by bol arbitrom určujúcim hranicu, kedy sú najlacnejšie ponuky ešte rizikové a kedy vyhovujúce. A či by sa štátne investície nezadávali drahším firmám pod vplyvom korupcie.

Podľa R. Kaliňáka sa pripravuje celkovo osem opatrení, okrem iného aj zákaz dodatkov navršujúcich ceny, povinná garancia najnižšej ceny či preverovanie účastníkov výberových konaní z pohľadu obratu a počtu zamestnancov.
Zástupcovia ZSPS trvajú aj na presnejších kritériách na hodnotenie ponúk a odstránenie pevných cien stavieb. Exminister Ján Figeľ (KDH) schválil pravidlo, že povinne budú ceny valorizované o infláciu len pri stavbách trvajúcich tri a viac rokov. Stavbári lobujú o zohľadnenie inflácie už po 18 mesiacoch.

Zmeny verejného obstarávania za posledné dva roky

• zavedené povinné elektronické aukcie aj pri podlimitných zákazkách (už od 40-tisíc eur)
• podľa Transparency International e-aukcie dosiahli v priemere 12-percentnú, teda dvojnásobnú úsporu
• zrušil sa inštitút neprioritných zákaziek (postup, ktorý vygeneroval kauzu nástenkového tendra)
• obmedzilo sa vyradenie kvalitatívne či cenovo lepšej ponuky pre formálne nedostatky (možnosť doplniť podanie do 10 dní)
• minimálny počet uchádzačov pri užšej súťaži sa zvýšil z 5 na 10
  vrátila sa kompetencia úradu pre verejné obstarávanie či prokuratúry
• žalovať neplatnosť už uzatvorenej zmluvy