Najlacnejší, máš padáka

Zdroj: Peter Schutz, sme.sk

Paradoxom zvrátenej doby je, že ak nechceme, aby sa mýto predražilo ešte väčšmi, musíme držať palce štátu.

Vysomáriť sa z reči Európskeho súdneho dvora, ktorou odpovedal na otázku slovenského súdu v kauze sťažnosti účastníkov mýtneho tendra, je zábava na dlhé zimné večery.

Keďže sa skracujú, alibisticky sa vnucuje zjednodušenie ani ryba, ani rak. Asi v tom zmysle, že dve firmy, ktoré NDS zo súťaže vyhodila pre nízkosť ceny, majú kus pravdy. Ale nie až taký veľký, aby sa štát bál, že prehrá ďalšiu arbitráž.

O zložitosti pozície svedčí, že kým ministerstvo spravodlivosti hlási, že v Luxemburgu štát vyhral, sťažovatelia vyčítali z rozsudku presný opak. Samozrejme, že každý svoj chvost chváli, no väčšina súdnych rozhodnutí až takú dvojkoľajnosť predsa len neumožňuje...

Ak necháme súdy a sústredíme sa len na logiku deja, tak všetky sympatie majú sťažovatelia. Mýtny tender je kultový príbeh prvej Ficovej vlády a predstava, že SAG ELV a Slovakpass boli vylúčené z tendra v súlade so smernicami a zákonmi, je nezlučiteľná so všetkým tým, čo nasledovalo.

Paradoxom zvrátenej doby je, že ak nechceme, aby sa mýto predražilo ešte väčšmi, musíme držať palce štátu. Nie firmám, ktoré by ho – eventuálne – prevádzkovali lacnejšie. Najnovší nápad z myšlienkového inkubátora Smeru, automaticky škrtať z tendrov (aj) najnižšie ponuky, pôsobí v tejto súvislosti ako balzam na dušu. Aspoň odpadne naťahovanie sa po súdoch.

Keďže automatické škrtnutie najlacnejšieho by bola doslova revolúcia (proti princípu súťaže), tak na záver ešte jedna kacírska myšlienka. Presnejšie, ona blúdi lebkou už dlho, keďže príbehov tohto typu sú mraky.

Verejné obstarávanie so svojou ohromnou legislatívou, zaťažením súdov, advokátov, úradníkov, expertov, možnosťami odvolania, dovolania, prevolania, naťahovania času atď., atď., napuchlo do takých enormných rozmerov, že je legitímne pýtať sa, či náklady na jeho obchádzanie, respektíve nastoľovanie práva nie sú pre daňových poplatníkov v konečnom účtovaní vyššie, než, než ... Než keby sa kradlo rovno.

Keby sa vo verejnom obstarávaní - napriek hviezdokopám pravidiel a ľudí, čo zamestnáva,  miliardy nevyparovali, tak táto otázka by bola iste poburujúca. Ale vyparujú sa, kradne sa a plytvá, pričom odhady miery – od krajiny ku krajine – sú v desiatkach percent „obstarávaných“ obratov.