Najdrahšia časť D1 má byť v Prešove, áut na nej bude aj tak minimum

Reklama:

Ešte nikdy nevyšiel kilometer D1 medzi Bratislavou a Košicami tak draho ako na plánovanom obchvate Prešova.

26. 09. 2016

Zdroj: Daniela Krajanová, Denník N

Reklama:

Minister dopravy Árpád Érsek má v najbližších dňoch možnosť jedným rozhodnutím ušetriť na výstavbe diaľnic minimálne desiatky miliónov eur a zvýšiť tak šancu, že bude mať z čoho rýchlo stavať a opravovať cesty aj inde. Stačí, aby vypočul argumenty analytikov z ministerstva financií a inštitútu INEKO a prvú časť obchvatu Prešova, ktorú mu predchodcovia nechali na stole na podpis, znova vytendroval.

Zatiaľ sa čerstvý minister dopravy za Most-Híd môže vyhovoriť na čakanie na nové posudzovanie vplyvov na životné prostredie, no to jeho povinnosť rozhodnúť oddiali len o niekoľko mesiacov.

Ak Érsek napokon nezasiahne, bude musieť čeliť otázkam, prečo osem kilometrov diaľnice vedľa Prešova má stáť viac ako cena, za ktorú sa na Slovensku stavajú tunely.

Minister už dnes určite vie, že v prepočte na kilometer má ísť o najdrahší úsek D1 z posledných rokov, ktorý bude mať navyše nízku intenzitu dopravy.

Aktuálne rozhodnutie o kontrakte na prešovský úsek D1 môže navyše ovplyvniť aj ďalšie investície do diaľnic v Prešove, ktoré doteraz štát narátal na ďalšiu vyše pol miliardu eur.

Úplným stopnutím, zmenšením alebo spomalením veľkej investície by minister rozčúlil nielen majiteľov stavebných firiem, ktoré vyhrali tender na 8-kilometrový úsek D1 na západe Prešova a fakticky už len čakali na podpis kontraktu za 350 miliónov eur.

Sklamaní by boli Prešovčania, pretože vedenie mesta, bývalý minister a Národná diaľničná spoločnosť im rýchlu výstavbu západného obchvatu už sľúbili.

Prešovčania navyše vďaka sľubom politikov majú dôvod veriť, že často aj hodinové zápchy v ich meste s novou výstavbou zmiznú. Podrobnejší pohľad na dopravnú mapu Prešova naznačuje, že to môže byť neodôvodnená predstava.

Lebo ide o veľmi veľa peňazí

Minister Érsek vie, že rozhodnutie o Prešove nemôže nechať na podriadených. V debate o prešovských obchvatoch ide o toľko veľa peňazí, že riešenie tohto prípadu bude mať viditeľný vplyv na celé verejné financie a určite ovplyvní aj tempo výstavby ciest v iných regiónoch.

Eurofondy sa končia, na mape máme 1200 kilometrov plánovaných diaľnic a rozpočet ráta ročne len s približne 300 miliónmi eur.

Odhad ceny stavby západného aj plánovaného severného obchvatu Prešova je 900 miliónov eur, čiže trojročné peniaze štátu určené na diaľnice.

V jazyku ministra financií je to suma zodpovedajúca vyše jednému percentu HDP, alebo napríklad osemnásobku toho, čo chce Kažimír aktuálne dostať do rozpočtu zdanením dividend.

Predpokladané náklady na stavby diaľnic v Prešove vyzerajú ešte dramatickejšie, ak sa dajú do pomeru s dĺžkou nových úsekov. Za 900 miliónov eur sa má postaviť 22,4 kilometra diaľnic, čo znamená približne 40
miliónov eur za kilometer.

Na porovnanie: úsek D1 s najdlhším tunelom na Slovensku (7,5-kilometrový Višňové) vychádza o štvrtinu lacnejšie – 30 miliónov eur za kilometer. Napríklad cena za kilometer D1 pri Levoči dosiahla v tendri úroveň 6,6 milióna eur – čiže 6-krát menej, ako sú plány v Prešove.

A do tretice porovnanie ceny celej plánovanej prešovskej investície s časťou obchvatu Bratislavy a rýchlostnej cesty R7, ktorý ako PPP vysúťažil za minulej vlády Smer. V prepočte na kilometer vychádzajú stavby v Prešove 2,5-krát drahšie ako v hlavnom meste.

Za približne tie isté peniaze sa okolo Bratislavy má stavať 59 kilometrov diaľnic, zatiaľ čo pri Prešove dokopy necelých 23 kilometrov. Pravda, na východe sa ráta aj s tunelmi, kým vysúťažená diaľnica pri Bratislave je bez nich.

Teraz to vyzerá dramaticky, už o rok nemusí

Prešovčania nemusia mať náladu vnímať makroekonomické porovnania.

Dopravná situácia v treťom najväčšom slovenskom meste je kritická aj ociálne, Prešov vyhlásil mimoriadny stav. Radnica tvrdí, že kolóny a zápchy ohrozujú schopnosť sanitiek či hasičov doraziť včas na zásah a MHD mešká aj 100 minút.

Aktuálnu nervozitu šoférujúcich Prešovčanov umocňuje aj to, že mesto je rozkopané, pretože od roku 2012 v ňom stavajú takzvaný malý vnútorný obchvat. Ide o 4-kilometrovú štvorprúdovú vnútromestskú komunikáciu na juhozápade mesta. Kým nie je dokončená, rozkopávky dopravu výrazne obmedzujú, vnútromestská doprava sa s tranzitom v meste ešte viac zlieva do lievika a vytvára zápchy.

Inak povedané: v Prešove je to dnes horšie, než keby sa v ňom s dopravou neriešilo nič, no už na jar budúceho roka príde významné zlepšenie.

Keď sa dostavia takzvaný miniobchvat, odpadnú dopravné obmedzenia spôsobené stavbou a doprava v meste bude podstatne plynulejšia. Prejazd medzi príjazdom D1 do Prešova od Levoče a diaľnicou na Košice bude najlepší v histórii.

No aj spomienka na výstavbu tohto štvorkilometrového úseku dáva Prešovčanom dôvod na opatrnosť pri počúvaní termínov, ktoré im hovorí Bratislava. Pôvodne malo ísť o vec, ktorá sa mala vybaviť za tri roky, ale
stavebná rma Hant BA DS v marci minulého roka prestala stavať. Pomaly rok sa najprv Prešovčania pozerali, ako sa na stavbe – pre nich kľúčovej – nič nedeje, a až potom štátni cestári pôvodnú firmu vypoklonkovali a dosadili za ňu Doprastav.

Na jar budúceho roka by teda mala najväčšia ťarcha z Prešova zmiznúť. Kamióny zo severovýchodu (od Kapušian) ďalej pôjdu aj sídliskami a dopravu v špičke budú významne spomaľovať, ale doprava od Levoče by už mala byť výrazne rýchlejšia až po výpadovku na Košice.

„Bude to lepšie, len nám to nevyrieši to, že nám tranzitná doprava ďalej pôjde cez sídliská. Kamióny pôjdu plynulejšie, ale stále sa budú pliesť s trolejbusmi,“ reaguje prešovský viceprimátor Štefan Kužma.

Malé a lacné riešenia

Prešovu by pritom štát a jeho firmy vedeli pomerne rýchlo pomôcť aj výraznejšie, museli by však uvažovať nielen o veľkých diaľničných riešeniach. Ján Kovalčík, analytik INEKO a bývalý šéf stratégie ministerstva dopravy z čias vlády Ivety Radičovej, pripomína, že najviac áut, ktoré dnes stoja v Prešove v kolónach, šoférujú vodiči, ktorí do mesta dochádzajú zvonka za prácou alebo sa presúvajú v rámci mesta.

V najdlhších kolónach od Veľkého Šariša (zo smeru Sabinov) sa vlečú autá, z ktorých 87 percent má cieľ v Prešove; z tohto smeru teda iba 13 percent predstavuje tranzit.

Tu má mesto rezervy – napríklad vlaky v smere od Sabinova cez Prešov do Košíc jazdia len raz za hodinu a ani kultúra cestovania v zanedbaných vozňoch neláka. Kto sa nimi chce dopraviť do práce ráno, narazí na ďalší problém: z Lipian by musel vyraziť do 6:46, zo Sabinova najneskôr o siedmej hodine, lebo ďalší vlak ide až o dve a štvrť hodiny neskôr.

Pritom posilnenie vlakového spojenia na trati Lipany – Prešov – Košice by mohlo cesty v Prešove citeľne odľahčiť oveľa skôr a nemalo by stáť viac ako 2 milióny eur ročne.

Ďalšie relatívne rýchle a efektívne riešenie je rozšírenie kľúčovej prešovskej križovatky zvanej Levočská a tiež 3-pruhového lievika v jej blízkosti na 4-pruh. Stálo by to približne 8 miliónov eur, zlepšenie dopravy by Prešov pocítil v roku 2019.

Plynulosti dopravy v Prešove by tiež prospela dlhá súvislá zelená vlna alebo systém riadenia semaforov podľa aktuálnej dopravy. Tu by šlo o investíciu zanedbateľnú v porovnaní s nákladmi na výstavbu ciest, na ktorú sa však mesto z vlastného nechce odhodlať a pre Národnú diaľničnú či Slovenskú správu ciest to zasa nie je téma.

Stačil by polovičný profil

Prvé, k čomu sa musí Érsek teraz v Prešove vyjadriť, je už vysúťažená stavba 8 kilometrov diaľničného obchvatu na juhozápade. Ide o časť D1 na trase Bratislava – Košice, ktorú by malo postaviť konzorcium Doprastavu, Eurovie a Metrostavu za 356 miliónov eur bez DPH, čiže 45 miliónov eur za kilometer.

Hoci je na ňom dvojkilometrový tunel, malo by to byť o tretinu viac, ako budú daňoví poplatníci platiť za kilometer s dlhým tunelom Višňové.

Érsek nemá v tomto prípade dôvod nechať sa tlačiť k múru argumentom o stratách z meškania výstavby. Jeho predchodca Roman Brecely už v máji priznal, že posudzovanie vplyvov prešovskej stavby na životné
prostredie je staršieho dáta, než očakáva Brusel.

Ak chceme na projekt peniaze z eurofondov, začatie výstavby musí počkať na doplnený posudok a záverečné stanovisko. Preto, aj keby Érsek podpísal kontrakt hneď, skôr ako o niekoľko mesiacov sa výstavba nerozbehne. Érsek to zjavne dobre vie a hovorí, že na posudky počká.

„Musím mať istotu, že ak bude všetko kompletné, tak Európa, Európska únia tieto peniaze na to dá. Nemôžem ísť do hazardu bez toho, aby som vedel, že Európska únia to posúdi kladne alebo záporne – potom sa budem o tom ďalej baviť,“ povedal minister pre Markízu.

Aj pre podozrenie, že diaľničiari časovou kolíziou podobných tendrov obmedzili súťaž a vykoledovali si vyššie ceny, by opakovanie tendra znelo rozumne.
INEKO v lete upozornilo, že Národná diaľničná si dala predložiť ponuky na tri najväčšie stavby za ostatné roky v rovnakom čase, pričom na ich prípravu dala stavbárom dokopy 7 týždňov vrátane vianočných sviatkov. Rozdiely medzi cenovými ponukami boli nakoniec minimálne a tá najnižšia zďaleka nepodliezla štátny odhad tak, ako to býva zvykom.

Desiatky miliónov eur by mohol štát teraz ušetriť aj tým, ak by v tejto fáze neobjednával na D1 aj stavbu komplikovanej križovatky so severnou časťou prešovského obchvatu. Ten je totiž taký nákladný, že nie je isté, či sa vôbec bude stavať a či štát predsa len nenahradí takzvaný severný obchvat s dvomi tunelmi lacnejším východným – bez tunelov.

A posledný argument za stopnutie nachystaného kontraktu na štvorprúdový diaľničný obchvat je predpokladaná nízka premávka v tomto úseku.

Štátni úradníci a analytici by mali mať k dispozícii najnovšie dáta z dopravného prieskumu z roku 2015. Tie mali ukázať, koľko áut z jednotlivých smerov cez Prešov iba tranzituje a koľko svoju cestu začína alebo končí práve v tomto meste. Z týchto dát vedia dopravní inžinieri namodelovať, ako sa zmenia dopravné toky, ak sa postaví kus cesty na severe či na juhu.

Z doteraz známych prieskumov sa však zdá, že v Prešove plánovaný úsek D1 by bol napriek rastúcemu tranzitu nielen na kilometer extra drahým, no zároveň najmenej využívaným úsekom tejto diaľnice.

„Dvomi rúrami tunela na prešovskej časti D1 bude po dokončení jazdiť spolu len polovica počtu vozidiel, ktoré zvládne tunel Branisko s jednou rúrou. Premávka na jednu tunelovú rúru tak bude oproti Branisku štvrtinová,“ hovorí analytik INEKO Kovalčík. V praxi to znamená, že by stačilo, keby tam štát postavil miesto štvorprúdovej cesty dvojprúdovú.

Ani u Kažimíra nejasajú

Záujem rozprávať sa s Érsekom o prešovských diaľniciach majú aj analytici z ministerstva financií z odboru Hodnota za peniaze. Tí síce na jar súhlasili s tým, aby sa obchvaty Prešova neposudzovali ich metodikou, no zmena na poste ministra dopravy im dovoľuje tému znova otvoriť. Minister Érsek už pre Markízu pripustil, že bude zvedavý aj na názor Kažimírových ľudí.

Érsek tak môže od analytikov ministerstva financií vzhľadom na jasné čísla čakať stručnú odpoveď: ide o najdrahší úsek D1, ktorý je navyše vzhľadom na nízku dopravu zjavne predimenzovaný.

Riaditeľ projektu Hodnota za peniaze Štefan Kišš ociálne hovorí, že hodnotenie projektu pripravujú.

„Na interné účely ministerstva financií, bez konkrétneho termínu. Zatiaľ nás minister dopravy o hodnotenie nepožiadal. Keď tak urobí, doručíme mu ho bezodkladne,“ povedal Kišš. Dáva najavo, že o efektivite prešovskej D1 má tiež pochybnosti. „Aktuálne vysúťažená cena je v prepočte na kilometer najvyššia na D1. Objektívne ju však zvyšuje komplikovaný terén a tunel v oboch smeroch.

Z hľadiska hodnoty za peniaze je dôležité hovoriť aj o hodnote, ktorú cesta prinesie, teda o očakávaných intenzitách a alternatívnych dopravných riešeniach pre mesto Prešov,“ hovorí.

Kľúčové je, či Érsek posudky objedná iba pro forma, alebo to myslí s možnosťou zmien vážne. Ak to myslí vážne, mal by rýchlo vyhlásiť záložný tender, ktorý by sa mohol uzatvoriť hneď potom, ako budú doplnené posudky o vplyvoch diaľnice na prírodu. Inak by ťažko vysvetľoval Prešovčanom, že síce dal analytikom posúdiť novú autostrádu, ale nepripravil rýchle záložné riešenie pre prípad, ak by analýzy odporučili zmeny.

Ministerstvo dopravy zatiaľ priamo nepovedalo, či záložný tender vyhlásia. Je to však málo pravdepodobné. „Kritická dopravná situácia pri Prešove aj na Kysuciach, kde sa bol minister osobne pozrieť minulý týždeň, je
však tiež jeden z faktorov, ktorý bude minister pri posudzovaní jednotlivých štúdií a dĺžky ich prípravy zohľadňovať,“ reaguje oficiálne Érsekov úrad.

Nebol by potom lepší skôr východný ako severný obchvat Prešova?

Ak sa štát rozhodne, čo s juhozápadným obchvatom Prešova, skôr či neskôr bude musieť povedať Prešovčanom, čo ďalej. Minulé vedenie ministerstva im sľúbilo aj takzvaný severný obchvat s odhadovanou cenou 535 miliónov eur.

Zatiaľ čo juhozápadný obchvat skôr kopíruje trasou malý obchvat vo vnútri Prešova, až napojenie prístavby zo severu by výraznejšie eliminovalo kamióny v smere z Poľska na juh. Keďže však ide pri severnom obchvate o veľa peňazí a nateraz posledné eurofondy spotrebuje už prešovský úsek D1 na juhozápade krajského mesta, nedá sa očakávať, že by sa naň peniaze rýchlo našli. Aj preto má význam uvažovať o alternatívach.

Severné prepojenie vychádza odhadom na vyše pol miliardy eur preto, že sa na ňom tiež ráta s troma kilometrami tunelov.

Lacnejšie by bolo obísť mesto skôr z východu, no od tejto myšlienky sa upustilo s vysvetlením, že cesta by prechádzala poddolovaným územím bývalých Solivarov. Trasa východného obchvatu však v územných plánoch vedie mimo územia bývalých soľných baní a riziká, ktorými sa pôvodne strašilo, reálne neexistujú.

Rýchlocesta R4 v tomto teréne by pritom mohla byť lacnejšia o 200 až 300 miliónov eur. „Nahradenie severného obchvatu východným ponúka takú obrovskú úsporu, že za malý zlomok z nej by sa dalo zriadiť zelenú vlnu a inteligentné riadenie prešovských križovatiek, odstrániť lievik na kľúčovej
Levočskej ulici a jej križovatke s ulicou Obrancov mieru i radikálne zatraktívniť ponuku vlakov od Lipian cez Prešov po Košice. Zostávajúca väčšina z ušetrených stoviek miliónov eur by ešte stačila na obnovu vozoviek,
rekonštrukcie mostov i potrebné modernizácie ciest I. triedy v celom Prešovskom a Košickom kraji,“ odhaduje Kovalčík.

Pravda, východný obchvat miesto severného by mohol znamenať oneskorenie tejto časti riešenia pre Prešov. Menšia suma sa však hľadá ľahšie a východný úsek by bol bez tunelov, čiže časovo menej náročný na stavbu. Oneskorenie by však mohlo byť 3 roky.

Stavba by si vyžiadala 5 až 6 rokov prípravy. Pri severnom obchvate musia Prešovčania rátať s rokmi márneho čakania na nancie. Polovičná suma na dokončenie celého obchvatu sa nájde ľahšie a východný úsek by bol bez tunelov, postaviť sa preto dá rýchlejšie. Ak by sa vyše pol miliardy eur na severný obchvat našlo už o rok, mal by šancu slúžiť vodičom približne o tri
roky skôr, ako je reálne stihnúť o polovicu lacnejšie riešenie východom. Ak sa takáto suma nájde až po roku 2020, reálny čas dokončenia sa vyrovná; ak by sa čakalo ešte dlhšie, východný obchvat sa dá dokončiť skôr.

Nevýhoda lacnejšieho východného obchvatu by bola aj v tom, že dochádzke zo Sabinova by východný obchvat na rozdiel od severného pomohol málo. Keďže tranzit od Sabinova tvorí len 13 percent vozidiel, tento problém si zrejme vyžaduje iné riešenia.

Úradné dokumenty

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most, stavebné povolenie

Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-PO-OCDPK-2017/007147-04 zo dňa 17. 2. 2017.

Diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh, oznámenie o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie konania o predĺžení stavebného povolenia, č. j. 10424/2017/SCDPK-C240/12922 zo dňa 16. 2. 2017 pre stavbu "Ďiaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh".

Poznámky k zákonom

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...

Môže súd nariadiť stavebnému úradu vykonanie štátneho stavebného dohľadu?

Žalobca podal obci Hodruša-Hámre, ako príslušnému stavebnému úradu,žiadosť o prešetrenie legálnosti...

Môže mi úrad doručiť zásielku, ak dlhodobo nie som doma?

Pri doručovaní úradných rozhodnutí v správnom konaní sa často stretávam s takzvanou fikciou...

Neoznámenie trestného činu. Povinnosť oznámiť trestný čin. Mám takú povinnosť alebo nie?

Som povinný oznámiť trestný čin alebo podozrenie z trestného činu? Kedy nie som povinný oznámiť...

Výkup pozemkov na obchvat: Nechcel čakať, vyplatia ho skôr

Národná diaľničná používa dvojaký meter, tvrdia vlastníci.

Dopravný expert: Nechoďme do diaľnic v polovičnom profile

Podobná diskusia o doprave, akú zažíva Prešov, čaká aj iné mestá. Obchvat Prešova sa prehodnocuje a...

Ani päťdesiat úradných pečiatok vám nepomôže, keď si niekto spomenie, že práve váš dom je treba chrániť pre budúce generácie

Mal by štát zrušiť povolenie na zbúranie funkcionalistickej vily v pražských Petřinách? Hosťami...

Na prebratie zásielky bude viac času

Úradná zásielka adresovaná občanovi napríklad zo stavebného úradu je považovaná za doručenú na...

Jarovce sa odvolali proti rozhodnutiu o vyvlastnení pozemkov pre diaľnicu D4

Obec už časť pozemkov pod diaľnicu NDS predala, ďalšie pozemky potrebuje z dôvodu, že zmeny a...