Na pôde pod obchvat zarobil dvadsaťnásobok aj Bugárov sused a nominant na pozemkovom fonde

Bývalý šéf pozemkového fondu vlastnil parcely hneď vedľa tých, ktoré priniesli polmiliónový zisk Bélovi Bugárovi.

Tam, kde zarobil Béla Bugár pol milióna eur na jednoduchom obchode so štátom, zarobili aj ďalší podnikatelia blízki strane Most-Híd.

Exmanažéri zo Slovenského pozemkového fondu František Hideghéty a Juraj Gál predali štátu tisíce metrov štvorcových pod diaľnicu od Bratislavy na Dunajskú Stredu. Išlo o pozemky vedľa Bugárových parciel, ktoré tiež diaľnica premenila na lukratívne stavebné parcely.

Zisky na oboch stranách diaľnice boli porovnateľne veľké.

Bugár kupoval pozemky ako ornú pôdu ešte v roku 2005, keď diaľnica na papieri nebola presne vytýčená. Neskôr na to médiá sám upozornil.

Príbeh biznisu bývalých čelných predstaviteľov Slovenského pozemkového fondu sa začal zrejme až v roku 2012. Vtedy Gál skúpil pozemky na dražbe za približne 1 euro za meter štvorcový. Potom polovicu predal Hideghétymu, tiež za tú istú cenu. Gál vraví, že to svedčí o tom, že o budúcej diaľnici nevedel.

Pôdu od Gála neskôr kúpila Národná diaľničná spoločnosť v cene asi 20 eur za meter štvorcový. Gál vraví, že mu na účet prišlo asi 200-tisíc eur. Toľko isto zrejme dostal vyplatené aj Hideghéty.

Gál hovorí, že keď pôdu kupoval, nevedel, že ide o pôdu, ktorú bude draho vykupovať štát pod diaľnicu. Nakreslené v dokumentoch boli vtedy podľa neho tri rôzne varianty trasovania autostrády. Tvrdí, že si to zistil potom ako ho po kúpe upozornil dražiteľ na to, že pozemky, ktoré kupuje, budú mať dočinenia s diaľnicou, lebo budú iba v jej ochrannom pásme.

To spravidla zabraňuje majiteľovi pôdy plánovať na nej niekoľko metrov od cesty napríklad zástavbu.

Všetko už bolo dva roky jasné

Verejne dostupné údaje o kreslení diaľnice naznačujú iný príbeh.

Výsledné trasovanie diaľnice sa vyberá po zohľadnení dopadov rôznych alternatív na životné prostredie, ktoré sa v tomto prípade ukončilo už dva roky predtým ako Gál a Hideghéty pôdu získal.

„Správa o hodnotení jednotlivých variantov bola vydaná v apríli 2010. Záverečné stanovisko ešte neskôr,“ hovorí, ako to bolo s kreslením spomínanej autostrády, ochranár Jozef Ridzoň z SOS Birdlife.

Od roku 2010 sa objavili ešte zmeny v projekte R7. No vyzerá to tak, že sa netýkali oblasti, v ktorej urobili obchod exmanažéri pôdneho fondu.

„Prečo si kupuje voľakto pôdu? Mám peniaze, kúpim pôdu, verím pôde. Možnože si kupujete  zlaté náušnice, iný kupuje budovy,“ vysvetlil Gál prečo obchoduje s pozemkami.

Námatkový pohľad do údajov v katastri ukazuje, že podnikatelia z pozemkového fondu obchodujú s pôdou vo veľkom ale parcely pod diaľnicou sú pre nich naozaj výnimka.

Gál odmieta aj to, že by mal blízko k Bugárovi a jeho strane. „Raz v živote som ho stretol,“ povedal Gál, keď sme sa spýtali, či má jeho kúpa niečo spoločné s tesným susedstvom s Bugárovými pozemkami.

S Hideghétym, ktorý býva v Šamoríne na tej istej ulici ako šéf strany Most-Híd, sa nám spojiť nepodarilo.

Hideghéty šéfoval pozemkovému fondu v rokoch 2003  až 2007. Počas Radičovej vlády sa doň takmer vrátil ako riaditeľ. Návrh vtedy z vládneho rokovania stiahli. Bugár vyčítal vtedajším koaličným partnerom, že sa rozhodujú „na základe zlých informácií z médií".

Kritika sa zrejme týkala informácií z minulosti, kedy mal pozemkový fond uprednostňovať reštituentov z južného Slovenska, ktorí sa potom dostali aj k pozemkom pod Tatrami.

Bugár to označil za klamstvá a po neúspechu na vláde v roku 2010 hovoril o Hideghétym ako najskúsenejšom kandidátovi a poradil mu, aby zvážil použitie právnych prostriedkov.

Na fond tak išiel v roku 2010 iba Gál.

Zistiť, kadiaľ vedie diaľnica, aj keď je už nakreslená, dokáže len dobre informovaný podnikateľ alebo odborník na stavebné konania.

Hideghéty je ako bývalý šéf pozemkového fondu odborníkom na pôdu, podobne Gál.

Bugár hovorí, že o obchode jemu blízkych ľudí nevie.

Či sú to jediné parcely, ktoré predávali ľudia blízki politikom, sa nedá jednoducho zistiť. Zmluvy na výkup pôdy pod celú 59-kilometrovú diaľnicu pri Bratislave s jej napojením na Dunajskú Stredu sú v podstatných častiach utajené.

Rozpočet na biznis s pôdou pod obchvat je takmer 400 miliónov eur. Keby štát skupoval pôdu ako ornú, čo aj väčšina z nej pôvodne je, vyšiel by ho nákup asi na 4 milióny eur a za zvyšné stovky miliónov eur sa už dá postaviť aj taký náročný diaľničný úsek, ako je ten pri Žiline s najdlhším tunelom na Slovensku – Višňové.

Preto môže byť zoznam predávajúcich čítavý. Strana Most-Híd mohla pred dvoma týždňami rozhodnúť o tom, že ho verejnosť uvidí. Príležitosť na transparentnosť vládna strana nevyužila, naposledy ju mala pred dvoma týždňami keď dal šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič hlasovať o tom, aby parlament zaviazať ministra dopravy Árpáda Érseka zverejniť všetky výkupné zmluvy z  obrovského biznisu.

Poslanci podporili utajovanie obchodov s pôdou

Vládna koalícia mala pred vyše dvoma týždňami šancu ukázať sa ako transparentná. Neodhlasovala ale návrh Igora Matoviča zaviazať ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd), aby ukázal verejnosti detaily o tom od koho a za koľko skupoval štát pozemky pod obchvatom Bratislavy s jeho napojením na Dunajskú Stredu - čiže historicky najväčší realitný biznis štátu za takmer 400 miliónov eur.

Bugár zahlasoval za Matovičov návrh, aby sa na verejnosť dostali aj všetky ostatné zmluvy než iba jeho, ktorú sám novinárom ukázal.

Jeho stranícki kolegovia František Šebej ani Peter Kresák Bugárov postoj nezdieľajú. S otázkou prečo ho vlastní nepodporili nás Bugár odkázal na členov jeho klubu.

"Nie som si istý, že má pravdu predkladateľ toho návrhu, nemám tú informáciu," povedal Kresák. O hlasovaní vraj s Bugárom nehovoril.

Kresákom nepohla ani informácia, že podobne ako Bugár zarobili na vedľajších parcelách bývalí manažéri Slovenského pozemkového fondu blízki Bugárovi.

Neboli spokojní, vraví Janckulík

Matovičov návrh podporili Igor Janckulík a Eduard Adamčík, ktorí do Bugárovho klubu prestúpili zo strany Sieť.

"Neboli spokojní poslanci Mostu ako som hlasoval, tak vám otvorene poviem. Záleží mi na tom a keď sú tam nejaké pochybnosti tak nech sa vysvetlia," okomentoval Janckulík posledné hlasovanie.

Zvyšní traja poslanci od Andreja Hrnčiara vtedy v parlamente nesedeli.

V Smere podporil Matovičov návrh iba Dušan Muňko. V SNS nikto.

"Ja sa k tomu neviem vyjadriť. Toto je záležitosť, ktorú predpokladám že rieši (...) poslanecký klub," odpovedal poslanec Smeru a žilinský župan Juraj Blanár.

Poslancovi SNS Dušanovi Tittelovi sa nepozdával spôsob, akým Matovič s návrhom prišiel - bez predošlej debaty a rovno na parlamentnú schôdzu. Debatu o pozemkoch ale sľúbil iniciovať na klube SNS.

"Myslím, že máme na to legitímny čas, aby sa pripravil jeden dobrý návrh a môžeme to predložiť ministrovi dopravy, ale nevidel som dôvod prečo by to malo byť zrovna na tejto schôdzi," povedal Tittel.

Tittelovmu straníckemu kolegovi Štefanovi Zelníkovi verejné zmluvy nechýbajú, celú vec treba podľa neho nechať na polícii. Zaoberá sa ňou totiž Národná kriminálna agentúra.

Mimovládni poslanci vrátane exposlanca Bugárovej strany Zsolta Simona Matoviča podporili. Simon vraví, že nevidí dôvod takéto údaje pred kýmkoľvek utajovať.

Má Simon podozrenie, prečo Bugárovi straníci nehlasovali za zverejnenie zmlúv?

"Ja nevidím dôvod prečo tieto údaje pred kýmkoľvek utajovať. Ja sa nechcem púšťať do dohád ale keď niečo zakrývajú a nechcú dať tak to vyvoláva dohady," povedal Simon.

Simon kedysi predkladal vláde Ivety Radičovej nomináciu na šéfa pozemkového fondu a jeho námestníka: Hideghétyho a Gála.

Marček situáciu preverí

Odídenci od Borisa Kollára Marcela Šimkovičová a Peter Marček sa pridali k vládnej väčšine. Marček vraví, že nemá o danej veci dostatok informácií. Prisľúbil, že si záležitosť a informácie okolo obchvatu preverí.

"Zdôvodňujem to tým, že podredseda Národnej rady (Béla Bugár) je človek, ktorý zbohatol na tom, že odkúpil od svojej rodiny pozemok za 25-tisíc eur a následne ho predal štátu za 500-tisíc eur, a preto by sme všetci mali vedieť kam bolo minutých 400 miliónov eur z našich peňazí," rečnil Matovič keď predložil návrh odtajniť najväčší štátny biznis s pôdou.

Pochybností je okolo neho veľa. Zaujímavé informácie by mohli priniesť zmluvy na kúpu pôdy tesne pri Bratislave keďže je najvýnosnejšia.

Namiesto bytu dostala 3-tisíc

Takúto pôdu predala Bratislavčanka Oľga pred dvoma rokmi partii podnikateľov nevediac, že sa na nej bude stavať diaľnica. Od prezieravých biznismenov pod vedením Mareka Nogu, ktorí sa blysli aj pri výkupe pôdy pod závod Jaguar Land Rover dostala okolo 3-tisíc eur. Diaľnica z nich pritom pri štátnom výkupe urobila investíciu v hodnote bratislavského bytu.

Pri kauze Jaguar zasiahol štátny tajomník ministerstva dopravy a vládny splnomocnenec pre nitriansku investíciu Viktor Stromček (Smer) keď vyhlásil, že špekulantom sa nič platiť nebude.

Bratislavčanke Oľge ani neodpovedal na e-mail. Pri obchvate ide o násobne väčší obchod s pôdou než pri automobilke.

Nadácia zastavme korupciu prevzala právne zastúpenie Oľgy v súdnom spore, ktorý s podnikateľmi vedie. Tí, ktorí majú podobnú skúsenosť, môžu sa naň obrátiť.

Podrobne monitorujeme:

R7, rýchlostná cesta

Nitra, Jaguar