Môže mesto vyvlastniť môj pozemok pre mestský chodník?

Zdroj: vyvlastnenie.sk

Teoreticky a aj prakticky môže mesto vyvlastniť akýkoľvek pozemok pre výstavbu obecnej stavby, ak je takáto stavba uvedená v zozname verejnoprospešných stavieb v územnom pláne mesta.

Typickými stavbami, pre ktoré sa po splnení uvedenej podmienky môže vyvlastňovať, sú aj mestské komunikácie – miestne komunikácie a chodníky.

Ale nie len tieto stavby bývajú označené ako "verejnoprospešné", preto je dobré nazrieť do územného plánu mesta, či sa práve na Vašom pozemku nenachádza plánovaná budúca verejnoprospešná stavba.

Mestá a aj mnohé obce spravidla majú územný plán zverejnený aj na internetovej stránke, prípadne sa do územného plánu dá nahliadnuť na mestskom úrade alebo si príslušnú informáciu vyžiadať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Je dôležité si uvedomiť, že na zaradenie budúcej verejnoprospešnej stavby na Vašom pozemku do územného plánu mesta (alebo obce) nie je potrebný súhlas Vás, ako vlastníka.

Dokonca neexistuje ani povinnosť informovať konkrétneho vlastníka o tom, že sa územný plán, týkajúci sa jeho pozemku, akokoľvek mení.

Mesto má však povinnosť oznámiť na úradnej tabuli mesta, že sa v územnom pláne niečo bude meniť. Každý si už musí sám sledovať úradnú tabuľu a potom ustriehnuť prípadné zmeny. Proces zmeny územného plánu definuje stavebný zákon.

Môže mesto postaviť chodník svojvoľne?

Čo sa týka druhej časti otázky, či môže mesto svojvoľne urobiť chodník na Vašej parcele bez Vášho súhlasu...

Legálne nie je možné uskutočniť stavbu na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka. Ale...

Ak by však mesto:

• taký zámer malo,
• chcelo ho uskutočniť,
• chodník by bol v územnom pláne definovaný ako „verejnoprospešná stavba“ a
• odmietli by ste pozemok dobrovoľne predať alebo
• by ste na požiadavku na dobrovoľný odpredaj nereagovali,

tak môže podať na stavebný úrad návrh na vyvlastnenie Vášho pozemku.

Podobné situácie sa dokonca často stávajú.

V prípade splnenia všetkých štyroch ústavných podmienok vyvlastnenia by potom stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým by Váš pozemok vyvlastnil a na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia by katastrálny úrad prepísal vlastníctvo na liste vlastníctva na mesto.

Vy by ste prestali byť vlastníkom vyvlastneného pozemku.

Potom by už mesto mohlo na vyvlastnený pozemok získať stavebné povolenie a potom, ako by stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť, by mohlo postaviť aj chodník.

Je dôležité si uvedomiť, že v prípade „verejnoprospešných stavieb“ môže stavebný úrad vydať územné rozhodnutie na stavbu na cudzom pozemku a to aj bez súhlasu vlastníka.

Pri takzvaných líniových stavbách, medzi ktoré patria aj chodníky, dokonca stavebný úrad nie je povinný vlastníka upovedomiť o zámere vydať územné rozhodnutie na jeho pozemku, ale to len oznámi na úradnej tabuli.

Rovnako sa nemusí doručovať ani vydané územné rozhodnutie, postačuje len zverejnenie na úradnej tabuli. Každý si už musí sám sledovať úradnú tabuľu a včas ustriehnuť prípadné oznamy.

Skúsenosti ukazujú, že väčšina obyvateľov úradné tabule nesleduje a tak sa procesov zmien územného plánu nezúčastňujú.

Nezúčastňujú sa spravidla a ani prípadného rozhodovania o umiestňovaní stavieb na ich pozemkoch, čím na vlastnú škodu prichádzajú o významné práva účastníkov konania.

Pritom tradíciu oznamovania dôležitých udalostí len na úradnej tabuli zaviedol tzv. správny poriadok pre 49-timi rokmi a tak je to až dodnes.

Viac informácií môžete nájsť tiež v odkazoch za týmto textom.