Menej ako my recyklujú už len Rumuni

Reklama:

Až sedemdesiat percent nášho komunálneho odpadu končí na skládkach. Prísnejší zákon sa stále len chystá.

05. 12. 2014

Zdroj: Michal Piško, sme.sk

BRATISLAVA. Každý Slovák ročne vyprodukuje v priemere 322 kilogramov komunálneho odpadu, na opätovné zhodnotenie však vytriedi iba 31 kíl. Ostatné smeti zamorujú krajinu najmä na skládkach, časť sa energeticky zhodnocuje v spaľovniach.

Z porovnania krajín Európskej únie vychádzame ešte horšie, ako naznačujú údaje nášho Štatistického úradu. Slováci podľa neho v roku 2013 vytriedili 168-tisíc ton odpadu, štatistici však doň zaraďujú napríklad aj vyseparovaný odpad, ktorý po dotriedení tak či tak skončí v spaľovniach a na skládkach.

Európsky štatistický úrad Eurostat naproti tomu porovnáva množstvo odpadu, ktorý sa v krajinách skutočne materiálovo zrecykluje. V roku 2012 to u nás bolo 104-tisíc ton, čo je necelých šesť percent komunálneho odpadu.

Menej ako my v EÚ recykluje už iba Rumunsko. Ak k recyklovaniu prirátame aj kompostovanie, takto ekologicky sa na Slovensku v roku 2012 zlikvidovalo necelých 13 percent komunálneho odpadu. V EÚ je to vyše 41 percent.

Triediť je luxus

„Napriek oficiálnym vyhláseniam štátnych úradov, samospráv, ale aj odhodlaniu občanov chrániť životné prostredie sa u nás nerobí pre zvýšenie podielu separovaného odpadu takmer nič,“ hovorí Martin Valentovič zo združenia Priatelia Zeme.

„Hlavný problém je, že u nás sa triedi najmä preto, že nás do toho tlačí Únia, a nie preto, že by v tom politici videli nejaký dôležitý zmysel.“

Na podporu dôkladnejšieho triedenia odpadov obciam chýbajú peniaze. Hoci samosprávy majú vytvoriť podmienky na triedenie odpadov z plastov, papiera, skla a kovov už od roku 2010 a bioodpadov od roku 2013, mnohé to robia iba obmedzene.

„Pre niektorých starostov je, žiaľ, stále lepšie dať to všetko do zmesového komunálneho odpadu alebo to zapáliť za dedinou a nemať s tým ďalšie náklady,“ priznáva podpredsedníčka Združenia miest a obcí Slovenska Viera Krakovská. „Takéto riešenie nepodporujeme.“
Ministerstvo životného prostredia pripúšťa, že s mierou triedenia nie je spokojné. „Neustále vyvíjame aktivity na posilnenie triedenia a recyklácie aj zníženia miery skládkovania odpadu, ktoré predstavuje najväčšiu záťaž pre životné prostredie,“ vraví hovorca ministerstva Maroš Stano.

Dôkazom je podľa neho aj to, že na skládky putuje čoraz menej smetí. „Kým v roku 2012 skončilo na skládkach 74 percent komunálneho odpadu, v roku 2013 to bolo necelých 69 percent.“

Čakanie na zákon

Situáciu má zmeniť nový zákon o odpadoch, ktorý má nahradiť 14 rokov starú a 29-krát novelizovanú normu.

„Prinesie rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za výrobok od jeho výroby až po jeho spracovanie ako odpadu,“ vraví Stano.

Znamená to, že spoločnosti, ktoré si na tento účel zakladajú výrobcovia a dovozcovia výrobkov, by mali obciam preplatiť sto percent nákladov na vytriedený odpad.

„Obec a jej obyvatelia budú mať záujem čo najviac separovať, pretože za tento odpad zaplatí výrobca. Čím viac sa vytriedi, tým menej zmesového odpadu zostane na zodpovednosti obce, čo môže viesť aj k zníženiu poplatku pre občanov,“ vraví Stano.

Zákon ministerstvo pripravuje už roky, viackrát ho po mnohostrannej kritike stiahlo. Naposledy sa zákon dostal v lete až na vládu, ale prišlo k nemu až 2665 pripomienok.

Minister Peter Žiga (Smer) sa preto rozhodol, že zákon nechá posúdiť odborníkom z Európskej komisie.

Vážne výhrady má k jeho zneniu aj ZMOS. Prekáža im najmä to, že obce majú po novom na vlastné náklady likvidovať aj čierne skládky vo svojich katastroch.

„Na týchto smetiskách sú často práve plasty, sklo a papier, ktoré by sa mali separovať. Prečo by sa všetci občania mali skladať na to, že to niekto vysype za dedinu,“ pýta sa Krakovská. Nesúhlasí ani s tým, aby spoločnosti zastupujúce výrobcov a dovozcov preplácali obciam iba „obvyklé náklady“ súvisiace so separovaním.

„Tie sú v každej obci iné podľa toho, či má lazy, ako ďaleko musí odpad voziť a podobne.“

Valentovič upozorňuje, že mieru separovania nepomôže zásadne zvýšiť ani nový zákon, „ak sa štátu nepodarí zabezpečiť aj jeho vymáhanie“.

Kam patrí plechovka? V každom meste to môže byť inak

Slabé povedomie o separovaní súvisí aj s nezáujmom o túto tému v minulosti.

BRATISLAVA. Kam s plechovkami od piva, aby neznečisťovali životné prostredie? Jednoduché otázky ľudí, ktorí chcú dôsledne triediť odpad, nemajú univerzálnu odpoveď.

Každé mesto a obec si separovaniev spolupráci s odpadovou spoločnosťou nastavuje po svojom. V Trnave patria plechovky do kontajnerov s plastmi, v okolí Piešťan pre ne majú červené nádoby na zber kovov, v Prešove plechovky zahadzujú aj s tetrapakmi do hnedých kontajnerov a v Trenčíne ich netriedia vôbec.

Rozlišovať pri plechovkách treba aj to, či sú z hliníka, alebo zo železa. „Klasické železné plechovky sa dávajú do zmesového komunálneho odpadu,“ upozorňuje riaditeľ bratislavskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) Roman Achimský.

Väčšie mestá i odpadové spoločnosti často poskytujú návod ako separovať vrátane upozornení na nevhodné odpady priamo na kontajneroch i na internetových stránkach.

Spoločnosť Marius Pedersen tak Trenčanov nabáda, aby do zelených nádob na sklo nevhadzovali plexisklo, zrkadlá, keramiku, porcelán, žiarivky či autosklá.

Mnohí ľudia i tak stále v separovaní jasno nemajú. „Medzi najčastejšie chyby pri umiestňovaní odpadu do nádob na triedený zber patrí umiestňovanie veľmi znečistených kusov odpadu, ktorý by inak do nádob patril,“ hovorí Martin Bevilaqua zo spoločnosti Marius Pedersen.

Nesprávne vyhodené odpady spoločnosť preberá na triediacich linkách. Stáva sa aj to, že nádob je tak znečistená, že z nej nie je možné vytriediť vhodný materiál na ďalšie použitie. Podobnú skúsenosť majú aj v bratislavskom OLO.

„Kvalita separovania má stúpajúcu tendenciu, no stále sa najmä vo väčších mestách nájdu jednotlivci, ktorí keď narazia na plnú nádobu na komunálny odpad, všetko vysypú do vedľajšej na separované zložky,“ vraví Achimský.

Neuspokojivá situácia v triedení odpadov u nás podľa neho súvisí aj so zanedbaním tejto témy v minulosti. Mnohé obce preto už dnes nevedia nájsť dostatočný počet vhodných priestorov na umiestnenie zberných nádob.

„Obyvatelia si musia zvyknúť na zásah do osobného komfortu, pretože separovanie si vyžaduje viac času, zaberá priestor v domácnosti a na odnášanie triedeného zberu do vzdialenejších nádob treba vynaložiť viac energie.“

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...