Medzinárodne sankcie. Význam a druhy medzinárodných sankcií

Reklama:

Medzinárodné vzťahy nepoznajú medzi vojnou a mierom žiadny iný efektívny nástroj ako práve sankcie, ktorým by dokázali prinútiť určitého aktéra k zmene jeho správania v anarchickom medzinárodnom prostredí.

06. 02. 2017

Zdroj: Marek Lenč, Denník N

Zjednodušene povedané, ak chceme, aby štát A zmenil svoje správanie voči štátu B, a v žiadnom prípade s ním nechceme viesť vojnu, tak nám v medzinárodných vzťahoch okrem sankcií nezostáva žiadny iný relevantný nástroj, ktorý by sme mohli použiť.

Sankcie sú teda výrazom pragmatického postoja v situácii, keď so štátom B prostredníctvom zavedenia sankčného režimu vyjadrujeme solidaritu formou apelu na dodržiavanie medzinárodného práva a zriekame sa časti vlastných ekonomických výhod plynúcich zo vzájomného obchodu so štátom A.

Takýmto postojom štáty povyšujú svoje hodnoty nad svoje ekonomické záujmy, pretože veria, že dodržiavanie medzinárodného práva je jedinou cestou, ako možno vytesniť agresiu a vojnu z novodobých ľudských dejín. V jadre tohto presvedčenia sa nachádza viera, že medzinárodné vzťahy medzi štátmi je možné riadiť na základe princípu dodržiavania zásad medzinárodného práva.

Druhy medzinárodných sankcií

  • diplomatické sankcie (vyhostenie diplomatov, prerušenie diplomatických vzťahov, pozastavenie oficiálnych návštev),
  • obchodné sankcie (všeobecné sankcie spojené s obchodnou činnosťou),
  • finančné sankcie (zmrazenie aktív alebo hospodárskych zdrojov, zákaz finančných transakcií, obmedzenia vývozných úverov alebo investovania),
  • vojenské (zbrojné embargo),
  • dopravné sankcie (obmedzenie pozemného, leteckého či lodného spojenia),
  • komunikačné sankcie (obmedzenie poštového, rozhlasového a televízneho spojenia),
  • športové a kultúrne sankcie (napr. zákaz štartu športovcov na akciách v sankcionovanom štáte, bojkot kultúrnych a športových podujatí),
  • obmedzenia vstupu na územie štátu,
  • prerušenie spolupráce s treťou krajinou.

O význame práva pre malé štáty

Slovenská republika sa svojou rozlohou, počtom obyvateľov a veľkosťou svojho HDP radí medzi stredne malé štáty. Táto skutočnosť je prvým a rozhodujúcim faktorom, ktorý zásadne limituje možnosti Slovenska pri presadzovaní svojich záujmov.

Malé štáty sa svojím vplyvom nikdy nebudú môcť vyrovnať veľkým štátom. Ich jedinou možnosťou na zlepšenie svojho mocenského postavenia je uzatváranie partnerstiev s inými štátmi v medzinárodných organizáciách alebo alianciách.

Pôsobenie malých štátov v týchto organizáciách je v prvom rade postavené na snahe zvýšiť svoju bezpečnosť, a zároveň čo najviac potlačiť mocenský rozmer medzinárodnej politiky.

Ideálnym stavom, o ktorý sa malé štáty v súčasnom medzinárodnom prostredí usilujú, je udržiavať mierové a stabilné usporiadanie, v ktorom sa aj ony môžu odvolávať na medzinárodné právo a jeho dodržiavanie.

Slovensko, rešpektujúc povahu živelnosti medzinárodnej politiky, nemôže urobiť lepšie, ako keď si zvolí variant vehementného dodržiavania medzinárodného práva bez akýchkoľvek diskusií. Obzvlášť keď ide o konflikt u jeho východného suseda.

Sankcie ako vyšší princíp

Slovenská republika dnes nemá inú alternatívu, ako je reálna spoluúčasť na formovaní sveta, v ktorom sa aj malé štáty môžu cítiť bezpečne. Iba v takom svete sa malé štáty môžu odvolávať na normy medzinárodného práva a ich dodržiavanie, ktoré im zabezpečí stabilitu, územnú suverenitu a prosperitu, a potlačia do úzadia mocenskú logiku geopolitiky, ktorá vníma ich teritórium vo funkcii nárazníkového štátu, alebo závažia v stratégiách mocností.

Povedzme si úprimne, že v medzinárodných vzťahoch založených na veľkosti a moci štátu by Slovensko neprežilo. Bolo by vždy len obeťou mocenských záujmov veľmocí a mocností a priestor strednej Európy by sa znovu premenil na geopolitické vákuum medzi Nemeckom na západe a Ruskom na východe.

Nebolo by to nič nové. V takej Európe predsa žili generácie našich starých a prastarých rodičov. Naším provoradým záujmom ako malého štátu by preto malo byť rešpektovanie zásad medzinárodného práva, pretože len takýto postoj vyjadruje skutočné záujmy Slovenska.

Podrobne monitorujeme:

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...