Maďari už na spojnici Miškovec – Košice pracujú

Zdroj: Branislav Sobinkovič, Karel Hirman, Trend

Maďarsko sa snaží diaľnicami motivovať podnikateľov k príchodu do zaostalejších regiónov. Súvislá diaľnica z Miškovca cez Budapešť do Viedne bude hotová už o dva roky. Predstavitelia samospráv to považujú za veľkú príležitosť pre východ Slovenska.

Požadujú urýchlenie výstavby rýchlostnej komunikácie z Košíc po hraničný priechod Milhosť na hranici s Maďarskom. Myšlienku podporuje aj SARIO, už etablovaní zahraniční investori a miestni podnikatelia.

Úsek, ktorý je súčasťou európskeho severo-južného cestného koridoru R4, však ministerstvo dopravy a vláda SR nezaraďujú medzi priority. Za urýchlenú výstavbu tohto úseku sa pritom v predošlom volebnom období opakovane vyslovil vtedajší i súčasný premiér Mikuláš Dzurinda.

Slovenské výhody

Primátor Košíc Zdenko Trebuľa vidí spojenie s Miškovcom ako najrýchlejšie a najlacnejšie riešenie problému izolácie regiónu od krajín EÚ. Na výhodnosť tohto riešenia poukazuje aj predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Peter Chudík, keďže na rýchlostnú komunikáciu by plynulo nadviazala už existujúca diaľnica Košice – Prešov.

Predseda PSK nerozumie, „prečo sa ministerstvo dopravy a vláda nechcú do tohto projektu urýchlene pustiť“. Zdôrazňuje, že by to pomohlo aj rozvoju cestovného ruchu. Košický primátor má aj ďalší argument – výrazné zlepšenie prepojenia košického medzinárodného letiska tak smerom na Prešov, ako aj na Miškovec.

Maďari pritom opakovane vyslovili svoj záujem o služby košického letiska, ktoré už registruje nárast cestujúcich zo severovýchodného Maďarska. Pre TREND to potvrdila aj riaditeľka letiska Marta Horváthová.

Zatiaľ sú to hlavne pravidelné lety do Viedne a Prahy. Keďže už v máji sa otvorí časť nového terminálu a celý bude v prevádzke od septembra tohto roka, cez Košice bude môcť lietať každoročne až 700-tisíc cestujúcich, čo je 3,5-násobne viac ako v súčasnosti.

Stačili by dva prúdy

Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rudolf Bauer vyzdvihuje aj pomerne malé náklady na výstavbu rýchlostnej komunikácie v porovnaní s diaľnicou. Oddelenie regionálneho rozvoja KSK na žiadosť Ministerstva životného prostredia SR už spolupracuje na hodnotení vplyvov výstavby na životné prostredie, ktoré by malo byť dokončené v septembri tohto roka.

Ekologicky najvýhodnejšie trasovanie cesty poza obec Haniska je aj najdrahšie. V prípade výstavby rýchlostnej cesty v plnom štvorprúdovom profile by náklady na výstavbu mali presiahnuť tri miliardy korún.

Do štyroch prúdov sa nepustili južní susedia a aj Z. Trebuľa si myslí, že najprv by stačilo upraviť terajší úsek, obísť obce a rizikové miesta. Bolo by to síce o viac ako polovicu lacnejšie, no cesta by ani potom nespĺňala platné slovenské normy platné pre rýchlostnú komunikáciu.

Vládne nie

Celkom inú mienku má Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Na svojich oficiálnych stránkach síce úsek Košice – Milhosť spomína, no nie je v zozname projektov, ktoré by sa mali do roku 2008 aspoň začať. Projektová príprava má byť hotová až v roku 2006.

Pokračuje sa len vo výstavbe druhej etapy košickej križovatky Prešovská-Sečovská, ktorá je kľúčovým prepojovacím uzlom medzi diaľnicou z Prešova do Košíc a výpadovkou na Miškovec. Bude ukončená na jeseň budúceho roka a vyžiada si náklady takmer 800 mil. Sk.

R. Bauer si myslí, že za negatívnym postojom sa skrýva aj akási obava z nárastu maďarského vplyvu na južné oblasti východného Slovenska. Minister hospodárstva SR Pavol Rusko na otázku TRENDU výstavbu rýchlostnej cesty z Košíc na Milhosť podmienil tým, že neohrozí harmonogram výstavby rýchlostného ťahu južným Slovenskom, osobitne úseku Zvolen – Košice.

Vyslovil pritom obavu, aby urýchlené napojenie na maďarskú diaľničnú sieť nestiahlo hospodársky život z južných oblastí stredného a východného Slovenska k maďarskej diaľnici.

Pragmatickí Maďari

Na maďarskej strane sa však rýchlostná cesta od hranice so Slovenskom po Miškovec bez ohľadu na vývoj slovenskej diskusie buduje už niekoľko rokov. Pre TREND to potvrdil riaditeľ miškoveckej pobočky Megyei Állami Közútkezelö KHT, čo je obdoba Slovenskej správy ciest, Gábor Stolla.

„Zatiaľ staviame obchvaty všetkých obcí na tejto trase, pričom cesta medzi nimi ostáva pôvodná. Dochádza len k jej spevňovaniu a úpravám, aby jej parametre zodpovedali kritériám rýchlostnej komunikácie. To znamená, že sa bude po nej dať jazdiť od hranice až po Miškovec súvislo v zmysle platných predpisov maximálnou povolenou rýchlosťou 110 km za hodinu,“ vysvetľuje G. Stoll. Na takmer 70-kilometrový úsek by to znamenalo menej ako 40 minút.

Načo štyri pruhy

G. Stoll potvrdzuje, že maďarská strana v tejto prvej etape ráta len s dvoma pruhmi. „Je to lacnejšie a rýchlejšie riešenie. No vyriešime ním všetky problematické a havarijné úseky. Najdôležitejšia nie je šírka cesty, ale aby to bol plynulý a bezpečný úsek,“ spresňuje G. Stoll. Navyše podľa jeho slov ani aktuálna hustota premávky medzi Miškovcom a hranicou so Slovenskom, ktorá dosahuje do 3,5 tis. áut denne, si štyri pruhy nevyžaduje.

Predpokladá sa, že rýchlostná komunikácia v plnom profile bude dokončená až niekedy medzi rokmi 2010 až 2015. Doteraz sa na jej výstavbu vynaložilo okolo 5 mld. HUF (0,8 mld. Sk).

Podľa plánov by celý polovičný profil od Miškovca po Milhosť v dĺžke necelých 70 kilometrov mal byť dokončený do roku 2008, čo si vyžiada ďalších 10 mld. až 15 mld. forintov. Finančné prostriedky na tento účel sú pripravené. Na jeho výstavbe sa podieľajú aj Inžinierske stavby, a.s., Košice.

Už do konca tohto roka bude uvedený do prevádzky diaľničný obchvat Miškovca, ktorý sa napojí na rýchlostnú komunikáciu vedúcu smerom na hranicu so Slovenskom. Dokončená bude aj diaľnica spájajúca toto druhé najväčšie maďarské mesto s Budapešťou. Súvislý diaľničný ťah Miškovec – Budapešť –Viedeň bude úplne dokončený v roku 2006, keď sa dostavia potrebný úsek diaľničného obchvatu Budapešti.

Urýchlenie prác na diaľnici Miškovec – Budapešť a na obchvate Miškovca napomohli aj záväzky maďarskej vlády voči zahraničným investorom. Firma Bosch diaľnicou podmienila vybudovanie svojho nového závodu v Miškovci, kde vyše štyritisíc zamestnancov bude vyrábať elektromotory a ďalšie príslušenstvo pre automobilový priemysel a pre domáce náradie. Severovýchodné Maďarsko, rovnako ako susedné východoslovenské regióny, je najzaostalejšou oblasťou Maďarska s najvyššou nezamestnanosťou.