Ľudia nevedeli pri prepise pôdy, že majú na výber

Zdroj: Marcela Šimková, Pravda

"Výkupcovia si zvolali vlastníkov pozemkov, aby podpísali zmluvy o predaji pôdy. Vyzeralo to, akoby nebola iná možnosť," začala rozprávanie o predaji pozemkov pod diaľnicu Žilinčanka Janka Kučerová. S rodinou síce žije v Žiline, vo Višňovom však vlastnila pozemky po rodičoch, cez ktoré má viesť diaľnica. Bola pritom iba jednou z mnohých, ktorí predajnú zmluvu podpísali. Štát ľuďom za ne ponúkal 1,2–násobok trhovej ceny, ktorú určil znalec. Či bola dostatočná, vtedy takmer nikto neriešil. "Dostali sme iba zmluvy na podpis. Vzhľadom na pomerne rýchly sled udalostí nikto ani nestíhal riešiť, či je cena dostatočná," pokračovala Kučerová.

Aj keď so stavbou diaľnice časť obyvateľov obce nesúhlasila, pozemky štát nakoniec dostal. "Výkupcovia zabezpečili právnika a overovateľov podpisov. Upozorňovali nás pritom, že v prípade nepodpísania zmluvy dôjde k jej vyvlastneniu. Myslím si, že nakoniec predaj podpísali všetci," opísala situáciu pri predaji starostka obce Marta Brezovská, ktorá rovnako patrila k predajcom pôdy.

V tejto obci, ako aj v desiatkach ďalších sa tak postupovalo podľa zákona bývalej vlády. Po jeho zrušení ľudia teraz nevedia, že sa môžu obrátiť na súd, ak majú napríklad pocit, že výkupná cena bola podhodnotená. "Netušila som to, preto som o tom ešte ani nepremýšľala," zareagovala Kučerová. Väčšina ľudí sa tak zrejme aj pre neznalosť súdiť nepôjde. "Niekto sa môže nájsť.

Myslím si však, že veľa ľudí sa súdiť nepôjde. Snažili sme sa, aby nikomu nezobrali rodinný dom a diaľnica neviedla priamo cez dvor. Väčšina ľudí bola nakoniec spokojná aj so zaplatenou sumou," povedal Ján Centko, starosta Hendrichoviec. Koľko ľuďom pri výkupe pribudlo na účet, záviselo aj od vyjednávacích schopností starostu. V mnohých prípadoch sa cena za pozemky líšili od dediny k dedine.

Do akej miery by boli ľudia, ktorí zmluvy podpísali, na súde úspešní, nie je jasné ani podľa právnika. "Pri prevode vlastníctva nehnuteľností býva obvykle súčasťou zmlúv klauzula o tom, že ju človek podpísal dobrovoľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, a teda dobrovoľne akceptoval všetky podmienky zmluvy. V tomto prípade by síce mohol podať žalobu na súd o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale musel by preukázať, že nebola nejaká z týchto podmienok v skutočnosti dodržaná, prípadne že podmienky boli výrazne nevýhodné," vysvetlil právnik Marek Ogurčák. Rovnako by museli ľudia dokazovať, že pri podpise zmluvy boli uvedení do omylu.

V inej situácii sú podľa neho ľudia, ktorí sa rozhodli pozemky nepredať a začala sa na nich stavebná činnosť podľa Vážneho zákona. V tomto prípade by štát musel ľuďom vrátiť pozemky v pôvodnom stave, teda bez pozostatkov po stavebnej činnosti a s ornicou. Ak by nebolo možné pôvodné pozemky vrátiť, lebo na nich už napríklad stojí diaľnica, mohli by žiadať náhradu škody alebo by sa so štátom mohli dohodnúť na výmene pozemkov.