Košický memoriál

Zdroj: Peter Schutz, Korzár

Verdikty košického dvora o vyvlastňovaní a „zákaze zisku“ nie sú len akousi právnou bodkou za zákonmi, ktorým by titul legislatívny paškvil neprimerane lichotil. Dva výroky z jedného dňa sú predovšetkým akýmsi memoriálom, pamätným stĺpom, ktorého vztýčenie symbolicky oceňuje jednu celú éru a jeden typ politiky.

Dva zrušené zákony sú takpovediac kvintesenciou štýlu vládnutia bývalého premiéra. V obsahu i spôsobe presadenia oboch noriem sa snúbia tri základné piliere, ktorých súbeh na jednom mieste je výsostným znakom nakladania s mocou podľa Roberta Fica - ideová predpojatosť, marketing a voluntarizmus (nekompetencia).

Presvedčenie, že kolektívny záujem, napríklad diaľnica, je postavený vyššie nielen ako záujem jednotlivca, ale i ako jeho prirodzené práva, je ideologická zaseknutosť, ktorú však poháňalo vpred – až k porušeniu ústavy - tušenie súhlasu väčšinovej mienky, teda propagandistického využitia.

Skutočnosť, že po pravidlách, ktoré by mali byť sväté pre každého politika, šliapal napriek výstrahám a upozorneniam na neústavnosť, je, isteže, arogancia moci, no táto vlastnosť nie je výlučnou výsadou Fica. Na rozdiel od neschopnosti vidieť elementárnu protiústavnosť a zabrzdiť pred ňou, v čom sa mu v minulosti vyrovnal iba Mečiar. V tomto zmysle je terajšia koalícia namočená zatiaľ „len“ v novele o preukazovaní majetku.

Totožné je to i so „zákazom zisku“. Tu sa ako ideologická bariéra, povznesená nad všetko ostatné, teda pravidlá ústavnej hry i ohromné riziko straty z arbitráží, vztýčila dogma o neprípustnosti súkromného profitu z verejného prerozdeľovania vymáhaného zákonom.

Pochopiť, že poisťovne boli vložené do systému podľa zákona a s cieľom, aby zdravotníctvo zefektívnili, za čo im náleží akási odmena - ak svoju rolu splnia! - bolo opäť nad mentálnu kapacitu komunistu po meči i praslici. (Iná vec je realita, ktorá súvisí len s nedokonalosťou ďalších zákonov, politikou a morálkou.)

Akoby mimo vlastníkov poisťovní neboli desiatky iných subjektov, ktorých zisky – a nepomerne obéznejšie  – pochádzajú zo zdravotných odvodov.

To, že po Ficovi zostáva stále platná a účinná napríklad novela o „strategických podnikoch“, s dosť podobnými črtami, či rozbombardovaný druhý pilier, nič neberie z takrečeno emblematickej hodnoty dvojičky zrušenej Ústavným súdom.

V legislatívnych eposoch na protiústavnosť, ktorými vrcholili kampane za ostré vyvlastňovanie a „zákaz zisku“, sa skoncentrovali tie najhoršie a najnebezpečnejšie znaky tej moci, ktorá je s obrazom Roberta Fica vo svojom erbe zviazaná podobne ako éra 1992 - 1998 s portrétom Vladimíra Mečiara.

Preto tá ohromná symbolika, stĺp po morovej epidémii ako prosba a výstraha, aby nákaza krajinu v budúcnosti už obišla.