Keď sa hasí úplatkami


Zdroj: Peter Kremský, etrend.sk

Najskôr dobrá správa – podplácanie pri vybavovaní povolení a vyjadrení úradov pre novostavby je na ústupe. Magistrát Bratislavy začal okrem protikorupčnej rétoriky aj s konkrétnymi opatreniami, vláda presadila zverejňovanie zmlúv s dodávateľmi na internete, mení sa tiež prístup mnohých štátnych a regionálnych orgánov. Napriek tomu sa developeri ďalej sťažujú na prekážky v príprave výstavby. Stoja ich čas, námahu – a tých, ktorí chcú stavať rýchlejšie a bez problémov, i peniaze vo forme úplatkov. Podľa nich zbytočne, kvalitu bytov, kancelárskych budov ani nákupných centier to nezlepší, no zákazníci za to zaplatia. 


Na nich


Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, ktorý je vo funkcii od začiatku tohto roka, dáva pri každej príležitosti hlasno najavo, že zo slovenskej metropoly chce urobiť fungujúce a transparentné mesto. Hlas odborníkov má mať podľa neho prednosť pred hlasom politikov, čo v minulom volebnom období vraj nebol prípad Bratislavy. Ak odborníci s niektorým realitným projektom nesúhlasia, treba to brať vážne. 


Na magistráte sa tento rok takmer kompletne vymenilo osadenstvo starajúce sa o o problematiku územného konania a výstavby. Na stoličku hlavného architekta sa posadila rakúska Bratislavčanka Ingrid Konrádová, do kresla viceprimátora pre oblasť územného plánu Petra Nagyová-Džerengová a oddelenie územného konania vedie namiesto Vladimíra Hrdého architektka Jela Plencnerová. Poradcom primátora pre túto oblasť sa stal Peter Gero, bývalý mestský architekt v Hamburgu.


I. Konrádová v nedávnom rozhovore pre TREND priznala, že „počúva všelijaké hrôzy“ o korupcii a pravdepodobne to „bolo dramatické“. Podľa nej sa diali nielen veci, ktoré pretláčali najvyšší, lobizmus fungoval aj na nižších poschodiach radnice. Aj ona sa stretla s náznakmi, že by sa do Bratislavy rady vrátili časy tučných obálok a rozhodnutí, ktoré s územným plánom ani potrebami mesta nemali veľa spoločného. „Keď som nastúpila, chodili tu ľudia s taštičkami, nepozerala som na nich veľmi vľúdne,“ rozpráva hlavná architektka. „Ale prešlo to. Keď som povedala, že všetko ide cez podateľňu, taštičková kultúra zmizla.“ 


Sťažuje sa skôr na to, že jej developeri pri prerokovaní projektov nehovoria celú pravdu, ale iba tri štvrtiny. Korupcii podľa nej zabráni iba prehľadná agenda. Hlavná architektka sa usiluje zmeniť metodiku územného plánu, aby bol jednoduchší a flexibilný, mal by jasne stanoviť výšku, hustotu a typ zástavby, byť celkom transparentný. Nejasnosti vytvárajú priestor pre korupciu. Plánuje aj verejne vystavovať projekty, prerokúvané na magistráte. 


Kde sa ukryť


Developeri zväčša závan nového vetra na bratislavskom magistráte vítajú, hoci verejné prerokovanie projektov im často nevonia. Boja sa občianskych aktivistov, ktorým sa už viackrát podarilo plány výstavby zablokovať. Na druhej strane upozorňujú, že korupcie je stále dosť na štátnych úradoch či v mestských častiach. Niektoré z nich sa, naopak, výstavbe bránia úplným blokovaním vydávania stavebných povolení a obštrukciami, čo hrozí neskoršími súdnymi procesmi. 


Najnáročnejšie a najnákladnejšie býva získanie vyjadrení od hasičov, civilnej ochrany a životného prostredia, tvrdia developeri. Ministerstvo vnútra na otázku TRENDU, ako predchádza korupcii pri vydávaní ich vyjadrení, ešte v júli odpovedalo, že z kontrol na obvodných úradoch „nemá žiadne konkrétne indície ani podania týkajúce sa korupcie pri vydávaní stanovísk“. Stanoviská sa podľa ministerstva vydávajú v zákonom určených lehotách.


„Hasiči si vždy niečo nájdu. Buď je hasiaci prístroj o päť metrov vedľa, ako má byť, alebo je únikový východ o desať metrov ďalej, ako je predpísané,“ sťažuje sa na lipnutie na litere zákona zástupca developerskej firmy. „Na druhej strane však hneď naznačujú, že sa treba dohodnúť.“ Podľa neho to riešia cez firmu, u ktorej si objednajú vybavenie povolení – inžiniering. Časťou dodaného balíka je aj zelená od hasičov. „Ak to dokážu za tú cenu vybaviť bez korupcie, zvýši sa ich odmena. Aj si to zaslúžia, keď to dokážu tak, že nepodplácajú,“ myslí si.


Náklady developerov zvyšujú aj ustanovenia zákona o civilnej ochrane (CO). Ten vyžaduje, že každá stavba, v ktorej bude žiť alebo pracovať viac ako 50 obyvateľov, musí mať plynotesný kryt civilnej ochrany. Do minulého roka však jeden okresný úrad v Bratislave bežne umožňoval výnimky – budovanie Jednoduchých úkrytov budovaných svojpomocne, ktoré si získali familiárnu prezývku jubska. Spočíva v tom, že sa za takýto úkryt vyhlási podzemná garáž, pivnica či sklad, a predpokladá sa, že v čase nebezpečenstva si ich občania s pomocou zakúpeného stavebného materiálu svojpomocne domurujú na improvizovaný kryt. 


Takéto výnimky developerom šetrili veľa peňazí a priznávajú, že neboli zadarmo. Z podobného cesta boli aj alternatívne riešenia – požiadavky okresného úradu na inštalovanie špeciálnych filtrov do podzemných garáží, ktoré vyrábal iba jediný výrobca na Slovensku, alebo uprednostňovanie konkrétnych dodávateľov vzduchotechniky. 


Podozrenia z korupcie potvrdzuje Ján Pož­gay z oddelenia civilnej ochrany okresného úradu v Bratislave, ktorý je vo funkcii od vlaňajšej jari. Zmena na tomto poste sa podľa neho udiala práve pre tieto podozrenia. Podľa developerov odvtedy úrad výnimky neposkytuje, jubsky sú povolené iba pre domy do 50 obyvateľov. „Ja som nepodplatiteľný. Ani sa s investormi nestretávam, všetko si vyzdvihnem na sekretariáte,“ komentuje to J. Požgay. Podľa neho má kryty CO už niekoľko novostavieb v Bratislave, napríklad hotel DoubleTree by Hilton pri Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. 


Developer bytového projektu v Petržalke prezrádza, že ho výstavba CO krytu vyjde na zhruba 250-tisíc eur. Na jeden byt to vychádza priblizne osem percent z ceny. Pri väčších projektoch sa náklady na jeden byt znižujú, stavba takýchto nezmyselných objektov však podľa neho len zbytočne míňa peniaze, ktoré by sa dali využiť na zeleň alebo architektúru stavby. Aj J. Požgay priznáva, že viac ako riešením ukrytia občanov sa treba zaoberať ich varovaním a evakuáciou. „Legislatíva nám však ukladá zabezpečiť pri novej výstavbe vybudovanie krytov, ktoré budú odolávať tlakovej vlne, zamoreniu, unikajúcim plynom a podobne,“ vysvetľuje. „Primárna funkcia úkrytov je však mierová, môžu sa medzitým využívať na praktické účely ako garáže alebo sklady.“


Inžinieri a pokladníci


Inžinieringové firmy teda naďalej chodia vybavovať na úrady povolenia. Ich zástupcovia sa obvineniam z korupcie bránia. Vysvetľujú, že v kontakte s úradníkmi nahrádzajú architektov, ktorí by s nimi mali svoje projekty konzultovať, no nemajú na to čas. „Chodíme stavby predjednávať na úrady. Tam nám vysvetlia, čo neprejde, čo treba zmeniť, aby získali povolenia,“ opisuje svoju prácu jeden z nich. 


A prichádza menej dobrá správa – podľa neho to platí pre 90 percent takýchto firiem. Lebo sú i „veľkí inžinieristi“, ktorí by po úradoch nikdy nebehali. Ide totiž o pokladníkov konkrétnych politikov. Tí po zaplatení žiadanej sumy zabezpečujú, aby povolenia dostal aj projekt, ktorý predpisy nespĺňa.