Horúca pôda pre Aupark

Zdroj: Branislav Sobinkovič, eTrend.sk

Investor, ktorý chce neďaleko centra mesta rozbehnúť veľkú investíciu, sa ocitá na horúcej pôde. Okrem technických a ekonomických súvislostí sa mu do projektu zvyčajne začne miešať aj verejná mienka. Niektorí obyvatelia na veľkú stavbu reagujú citlivo. Myslia si, že do blízkosti centra nepatrí. A tlačia na politikov a úradníkov, ktorých súhlas investor potrebuje.

Na vlastnej koži sa o tom v Košiciach už niekoľko rokov presviedča jeden z najväčších slovenských developerov. Na Námestí osloboditeľov, tesne pri Hlavnej ulici, sa rozhodol takmer za sto miliónov eur postaviť nákupno-zábavný komplex Aupark. Za polovicu pozemkov, na ktorých má stáť, zaplatil mestu 1,1 milióna eur. Zvyšné vykúpil od súkromných vlastníkov.

Okrem toho investuje do skvalitnenia dopravy a najnovšie platí státisíce, aby Košičanom sprístupnil staré opevnenie, ktoré sa objavilo pri stavebných prácach. Veľa pochopenia si za to neužil. Niekoľko rokov musel čakať na povolenie stavať, ďalšie mesiace vyjednával s pamiatkovým úradom, ktorý mal rozhodnúť o tom, čo s objavenými hradbami. Popri tom Košičania spisujú petíciu, ktorou sa pokúšajú projekt skomplikovať či zastaviť.

Našli, čo čakali

Po rokoch čakania na povolenia mohol začiatkom tohto roka HB Reavis začať stavať. Bagre po niekoľkých týždňoch natrafili na murivo opevnenia zo 17. storočia. O jeho existencii sa vedelo. Investor s nimi pri príprave stavebného povolenia musel rátať. Na žiadosť košického pamiatkového úradu nechal na mieste budúceho Auparku ešte v roku 2008 spraviť archeologický prieskum. Pamiatkari aj na základe toho vydali stanovisko k územnému konaniu a stavebnému povoleniu, v ktorých súhlasili s výstavbou nákupného centra.

Situácia sa však pre HB Reavis po začiatku stavebných prác skomplikovala. Krátko nato, ako mechanizmy objavili staré múry, inicioval košický pamiatkový úrad ich zapísanie za národnú kultúrnu pamiatku. Úspešne. V praxi to znamená, že aj napriek stavebnému povoleniu musí HB Reavis konzultovať všetky kroky s pamiatkovým úradom. Ten v júni vydal rozhodnutie, v ktorom požadoval, aby bola zachovaná väčšina nájdeného muriva.

Zmena pravidiel

Počas toho, ako vstúpil do hry pamiatkový úrad, prišli na scénu aktivisti. Tí z témy opevnenia urobili opäť kampaň smerujúcu proti výstavbe Auparku. Na internete zverejnili amatérske video zachytávajúce vyberanie hradieb. Nahrávka zachytáva prasknutie jedného kusa múra, ktoré stavbári vyberali spod zeme. Podľa Ladislava Rovinského z občianskeho združenia Spolok na podporu skrášľovania Košíc to dokazuje nešetrné a umýselné rozbitie muriva na kusy.

René Popík, projektový manažér HB Reavis, podozrenia odmieta. Podotýka, že mechanizmy premiestňovali tisíc ton muriva. Často v poškodenom stave, preto sa pri jeho transfere nedalo zabrániť narušeniu niektorých častí. Požiadavke na zachovanie opevnenia v pôvodnom rozsahu a na pôvodnom mieste sa podľa R. Popíka nedá vyhovieť hlavne z technologického a statického hľadiska. Väčšina múru je v podzemí, kadiaľ povedú komunikácie budúceho komplexu a garáže.

Argumentuje stavebným povolením, ktoré bolo vydané ešte predtým, než sa hradby stali kultúrnou pamiatkou. To nepripúšťa splnenie požiadaviek petičiarov. Pridáva aj stanovisko projektanta, ktorý vypracoval dopravné riešenie. Ten nevidí možnosť alternatívneho dopravného, technického a dispozičného riešenia komunikácií vedúcich do Auparku. Od júna, keď bolo nálezisko opevnenia vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, tak HB Reavis týždne hľadal kompromis, ako vyhovieť pamiatkarom a zároveň dodržať projekt, ktorý sa schvaľoval niekoľko rokov.

Prijatý kompromis

Múry, ktoré zatiaľ našiel HB Reavis, predstavujú len dve percentá ich celkovej predpokladanej rozlohy. Prechádzajú prakticky celým územím Námestia osloboditeľov a zasahujú aj do ulíc smerujúcich na juh od centra mesta. Ak sa v tomto priestore rozhodne akýkoľvek investor stavať, narazí na podobný problém ako HB Reavis.

Podľa doterajších zisťovaní TRENDU opevnenie nemá z pohľadu histórie Košíc dramatický význam. Obrannú funkciu takmer vôbec neplnilo. Košičania ho na príkaz cisára postavili v rokoch 1671 až 1676 na obranu proti Turkom. Súčasne tak chceli poskytnúť zázemie cisárskym vojskám bojujúcim proti vojakom vzbúrených feudálov. Kým bola citadela dostavaná, turecká hrozba pominula. Navyše, v roku 1682 ju obsadili vojská jedného z feudálov, ktoré z nich mesto ostreľovali. Aj kvôli tomu opevnenie o dva roky neskôr mešťania znefunkčnili a v roku 1713 bolo na príkaz vtedajšieho cisára zbúrané.

Podľa informácii TRENDU HB Reavis začiatkom leta oznámil krajskému pamiatkovému úradu a útvaru hlavného architekta mesta spôsob, ako chce s opevnením naložiť. Navrhuje umiestniť 30 percent nájdeného muriva v suteréne, na miestach verejne prístupných podzemných garáží.

Zvyšnú časť plánuje umiestniť na voľnom priestranstve na námestí, v tesnej blízkosti Auparku. Hlavný architekt Košíc Martin Drahovský sa na to nepozerá odmietavo. „Viem si predstaviť aj také riešenie, avšak v prístupnejšej polohe pre verejnosť. To znamená priamo z nástupnej pasáže Auparku,“ povedal. Vzhľadom na prijatý územný plán považuje možnosť umiestnenia celej pamiatky v suteréne za málo reálnu. „Opevnenie síce bolo nájdené v podzemí, no v čase jeho reálneho života bolo na povrchu,“ pripomína.

Mesto podľa jeho slov momentálne uvažuje aj o vlastnom využití muriva, ktoré neostane pod zemou. V najbližšom čase totiž plánuje na Námestí osloboditeľov upraviť polohu pamätníkov pripomínajúcich obete druhej svetovej vojny. Súčasťou pripravovaného riešenia by mohlo byť práve využitie nájdeného opevnenia. Koncom minulého týždňa vydal rozhodnutie o umiestnení opevnenia aj krajský pamiatkový úrad. S návrhom Auparku súhlasí, no požaduje, aby murivo, ktoré ostane na povrchu, investor umiestnil pred nákupno-zábavným centrom.

Roky ťahaníc

Na otázku TRENDU, ako vníma developer komplikácie súvisiace s opevnením, reaguje R. Popík len pokrčením pliec. Pripomína, že nebyť investora, Košičania by opevnenie nemohli vidieť. Firma do archeologického prieskumu investovala 500-tisíc eur. Ďalšie peniaze si vyžiada vybratie muriva spod zeme a opätovná inštalácia.

Projekt Auparku sprevádzali ťahanice s košickými politikmi a úradníkmi od jeho verejného predstavenia v roku 2004. Takmer 90 percent poslancov prítomných na rokovaní mestského zastupiteľstva vtedy rozhodlo, že na Námestí osloboditeľov bude stáť nákupno-zábavné centrum. S týmto vedomím vtedy odhlasovali predaj pozemku.

Po predaji nehnuteľností sa poslanci začali na ďalších zastupiteľstvách hádať a brániť developerskej firme už schválený projekt rozbehnúť. Argumentovali tým, že aby mohol Aupark stáť, bolo by treba zmeniť regulačný plán mesta. Išlo však len o detaily, keďže pôvodný plán mesta už počítal so zástavbou tohto územia.

Rokovania investora so samosprávou najviac zdržiavalo vyriešenie dopravnej infraštruktúry v bezprostrednej blízkosti Auparku. Radnica dlhodobo preferovala zapustenie cesty do zeme. No na toto riešenie, ktoré by si vyžiadalo zhruba 33 miliónov eur, mesto nemalo peniaze. Nakoniec prišlo k dohode o štvorprúdovej pozemnej komunikácii, ktorú prefinancuje HB Reavis. Minie na ňu deväť miliónov eur, čo je takmer trojnásobne viac, než sa pri pôvodnej dohode s mestom zaviazal investovať do vyvolaných nákladov súvisiacich s Auparkom.

Obavy o centrum

Aktivista L. Rovinský sa netají presvedčením, že Aupark by sa v blízkosti Hlavnej ulice mesta nemal stavať. Podľa neho môže narušiť výzor centra a spôsobiť, že sa vyľudní. Všetkých návštevníkov totiž môže pohltiť nákupno-zábavný komplex. Tvrdí, že ho mal investor stavať ďalej od stredu Košíc. Podobný názor na lokalitu má aj Radoslav Mokriš z krajského pamiatkového úradu.

R. Popík ponosy odmieta. Tvrdí, že projekt Auparku počíta s bezprostrednou blízkosťou centra mesta. Iné pozemky boli a ešte stále sú rozdrobené medzi viacerých vlastníkov. Obavy z budúceho vyľudnenia Hlavnej ulice sú podľa neho prehnané. Tvrdí opak a hovorí o pozitívnych efektoch. „Ľudia nebudú stále vysedávať v Auparku. Po druhej-tretej návšteve nechajú auto zaparkované v podzemných garážach a pôjdu na Hlavnú ulicu,“ hovorí a pripomína, že súčasťou Auparku budú aj kancelárske priestory. Do nich sa budú môcť nasťahovať podnikatelia a firmy, čo sú v centre mesta. Priestory, ktoré uvoľnia, by sa následne mohli zaplniť obyvateľstvom, čím by sa centru mesta navrátil niekdajší charakter. S takým scenárom má počítať aj developerova dopadová štúdia.