História vyvlastňovania

Reklama:
10. 10. 2007

Zdroj: JUDr. Eva Hlaváčová, Slobodné fórum

Reklama:

Pri vlastníctve pozemkov neprichádza do úvahy absolútny zánik vlastníctva. Vlastníctvo k pozemku zaniká tým spôsobom, že ho nadobudne niekto iný a to buď z vôle vlastníka tým, že ho prevedie na inú osobu, alebo proti vôli vlastníka. Nadobudnutie vlastníctva pozemku proti vôli vlastníka je v dôsledku jeho smrti, alebo inou formou, ktorou je vyvlastnenie. Hlavný dôvod vzniku tohto inštitútu spočíva v osobitostiach pôdy. Je to predovšetkým jej nenahraditeľnosť, pôda je nerozmnožiteľná a navyše ako nehnuteľnosť je neprenosná. Okrem toho nie každý pozemok spĺňa požadované vlastnosti, nie každý pozemok môže byť použitý na potrebný účel.

Mnohokrát je objektívnou prekážkou aj to, že pozemok sa nenachádza na požadovanom mieste.

Znovurozdelenie pôdy pri uspokojovaní potrieb spoločnosti sa nemôže diať iba zmluvnou formou, ale v nevyhnutnom rozsahu na vopred stanovené účely a vo verejnom záujme je potrebná intervencia štátu. V takomto prípade štát zasahuje do vlastníctva práv k pôde a prostredníctvom inštitútu vyvlastnenia túto prerozdelí.

Tendencia zasahovania štátu do vlastníctva pôdy má svoju históriu. Jej prvopočiatky možno datovať do obdobia ranného kapitalizmu, keď vznikol inštitút vyvlastňovania ako nevyhnutný dôsledok boja buržoázie proti feudálnemu monopolu pozemkového vlastníctva. Zabezpečenie pôdy na rozvoj priemyslu a dopravy, ale aj rozvíjajúcich sa nových osídlení bolo natoľko významné, že tomuto účelu museli ustúpiť aj záujmy súkromných vlastníkov pôdy bez ohľadu na nedotknuteľnosť a posvätnosť súkromného vlastníctva. Vyvlastnenie je jednostranný správny akt, ktorý má buď konštitutívny alebo deklaratórny charakter a je upravený v Uhorsku prvým vyvlastňovacím predpisom a to základným článkom XLI/1881. Tento článok je základným vyvlastňovacím predpisom, pretože okrem neho platili aj ďalšie zákonné ustanovenia, ktoré pripúšťali túto formu straty (zániku) vlastníctva. Podľa toho článku vyvlastnenie bolo možné iba vo výnimočných prípadoch, ak sa jednalo o využitie pôdy vo verejnom záujme a uskutočňovalo sa za náhradu. Otázka výšky náhrady bola ponechaná na dohodu dotknutých strán. Ak k dohode nedošlo, o náhrade rozhodol súd.

V súčasnosti má inštitút vyvlastnenia tzv. „trojrozmernú právnu úpravu“. Základom je ukotvenie tohto inštitútu v Ústave SR a to v článku 20 ods. 4, ktorý pripúšťa zásah štátu do vlastníctva formou vyvlastnenia. Ústava SR považuje stratu alebo zánik vlastníctva touto formou za výnimočné opatrenie, ktoré je možné použiť za určitých kumulatívnych podmienok:

  • vo verejnom záujme
  • na základe zákona
  • v nevyhnutnej miere
  • len na určitý účel
  • za primeranú náhradu

Súčasná právna úprava vyvlastnenia nepripúšťa odňatie vlastníctva zo zákona (znárodnenie), ale len na základe zákona, Preto vyvlastnenie iba na základe Občianskeho zákonníka je neprípustné. Na tento účel je potrebný osobitný zákon, ktorý záväzne vymedzí účel, pre ktorý je možné pozemok vo verejnom záujme vyvlastniť, ktorý ďalej určí orgán oprávnený o vyvlastnení rozhodnúť, ako aj procedurálny postup zisťovania účelu vyvlastnenia rozsahu verejného záujmu a výšky náhrady za odňatý pozemok.

Teda okrem ústavnej úpravy je vyvlastnenie ako právny inštitút zakotvené aj v Občianskom zákonníku a v ďalších právnych predpisoch osobitného – špeciálneho charakteru. Občiansky zákonník obsahuje všeobecnú vyvlastňovaciu klauzulu, ktorá vyplýva z ustanovenia § 128, podľa ktorej je možné vo verejnom záujme vec vyvlastniť, alebo obmedziť vlastnícke právo, ak účel nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Vyvlastnenie je možné len na základe zákona, len na daný účel a za náhradu.

Všeobecným predpisom s ucelenou úpravou vyvlastnenia je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa stavebného zákona je možné pozemok vyvlastniť v nevyhnutnom rozsahu na vopred stanovený účel vo verejnom záujme v súlade so zámermi územného plánovania rozhodnutím stavebného úradu vydaného na základe vyvlastňovacieho konania a to za náhradu. Vlastníctvo vyvlastňovanej veci prechádza spravidla na štát, ale zákony upravujúce tento spôsob prechodu vlastníctva nevylučujú aj iného nadobúdateľa.

Tento článok je iba úvodom do problematiky prechodu vlastníctva proti vôli vlastníka a keďže táto téma opätovne rezonuje v slovenskej spoločnosti, budeme sa jej venovať.

Úradné dokumenty

Diaľnica D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec - rozhodnutie ministra číslo 77/2016 o stavebnom povolení

Rozhodnutie ministra Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, číslo 12171/2016/D220-SLP/34379-M zo dňa 29. 6. 2016 o zmene rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja...

Rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat, oznámenie o začatí stavebného konania

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie stavebného konania a upustenie od ústneho konania, č. j. 03358/2016/SCDPK-56357 zo dňa 7. 9. 2016 pre stavbu Rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat.

Pruské - kanalizácia a ČOV - prístupová cesta k ČOV - verejná vyhláška, oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie vyvlastňovacieho konania pozemkov a nariadenie ústneho pojednávania, č. j. 233/2016 TS1-20/Po/1 zo dňa 15. 3. 2016 pre stavbu Pruské - kanalizácia a ČOV, prístupová cesta k...

Poznámky k zákonom

Pozemkové úpravy a ochrana pôdy

Motto: Bohatý hospodár nepredáva svoj majetok.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Neoznámenie trestného činu. Povinnosť oznámiť trestný čin. Mám takú povinnosť alebo nie?

Som povinný oznámiť trestný čin alebo podozrenie z trestného činu? Kedy nie som povinný oznámiť...

Trenčín: Vyvlastnenie vo verejnom záujme

O občianskom spolunažívaní by vedel rozprávať asi každý z nás. Obyvatelia ulice Jahodová v Trenčíne...

Územné a správne členenie Slovenska, história a vývoj

Publikácia opisuje vývoj územného a správneho členenia Slovenska od približne polovice druhého...

Predaj nehnuteľnosti. Dokedy mám povinnosť podať daňové priznanie na daň z nehnuteľností?

V minulom roku som predal nehnuteľnosť (pozemok, byt, dom) za ktorú som platil daň z nehnuteľností....

Premlčacia doba. Koľko trvá premlčacia doba? Čo je to premlčanie?

Štandardná premlčacia doba podľa Občianského zákonníka je tri roky. Vo veciach, na ktoré platí...

Priznal som sa k priestupku. Som automaticky vinný, ak sa v konaní o pokute nebránim?

Po obvinení z priestupku som sa v správnom konaní aktívne nebránil. Správny orgán ma uznal vinným...

Juraj Suchánek - Zákon o miestnych poplatkoch obsahuje viacero nezmyslov

Kupujete byt, staviate väčší dom alebo iba skleník na záhrade? Po novom sa vám to predraží. Podľa...

Zadržanie páchateľa. Môžem sám zadržať páchateľa?

Každá osoba má právo zadržať páchateľa za podmienok podľa trestného poriadku.