Herbicídy. Čo vplýva na účinnosť herbicídov?

Reklama:

Účinnosť herbicídov zvyšuje, prípadne znižuje množstvo komplexne pôsobiacich faktorov. Tieto činitele sú zároveň najčastejšími príčinami herbicídnych "zlyhaní" či zdrojom neželanej fytotoxicity. Patria sem hlavne pôdno-klimatické ukazovatele a s nimi spojené fyzikálne, chemické a biologické procesy.

29. 04. 2016

Zdroj: Ústav Agroekológie, Michalovce

Teplota vzduchu

Účinnosť herbicídov je teplotou vzduchu ovplyvnená bezprostredne, pričom platí všeobecne známe pravidlo, že s rastúcou teplotou rastie samotná účinnosť ako aj rýchlosť pôsobenia. Pri teplotách presahujúcich 22-25°C už spravidla dochádza k prejavom fytotoxicity, k tzv. "popáleniam" kultúrnych rastlín.

Optimálny účinok väčšiny sulfonylmočovín začína pri teplotách okolo 5°C. Herbicídy na báze MCPA, clopyralidu, 2,4-D, ale aj graminicídov pri teplotách do 10°C účinkujú iba slabo, pri teplotách nad 24°C už poškodzujú plodiny.

Pri trvácich burinách síce dochádza pri vyšších teplotách k rýchlejšiemu odumieraniu nadzemných častí po aplikácii listových herbicídov, potláča to však prenos herbicídu do podzemných orgánov. V dôsledku toho v nadchádzajúcom období trváce buriny z nezlikvidovaných zásobných orgánov regenerujú. Vysoké teploty zvyšujú výpar herbicídu, a to exponenciálne. Straty výparom sú menšie ak sa aplikuje granulovaná formulácia. Mikrobiálna aktivita, ktorá redukuje perzistenciu herbicídu, je vnímaná ako funkcia rôznych ukazovateľov a medzi nimi aj teploty. Od teploty závisia ďalšie vlastnosti ako rozpustnosť herbicídu, ktorá potom podmieňuje mobilitu, atď.

Zrážky

Pri malom množstve, do 1 mm, a menšej intenzite dážď nemusí ovplyvniť účinok herbicídu. Pri preemergentných aplikáciách dokonca napomáhajú dokonalejšiemu rozptýleniu herbicídov v povrchovej vrstve pôdy, kým za sucha ostávajú herbicídy na povrchu pôdy. Optimálny účinok preemergentných herbicídov sa dosahuje, ak do týždňa až dvoch týždňov po aplikácii spadne 10-30 mm zrážok, čím sa herbicíd výhodne dostáva práve do zóny klíčenia semien burín. V praxi sa takto deje ak v apríli dosahuje úhrn zrážok 50-60 a v máji 60-70 mm. V suchých podmienkach zapravenie dažďom je potrebné nahradiť plytkým zapracovaním herbicídu do pôdy. Pri postemergentných aplikáciach môže nepatrný úhrn zrážok prispieť k lepšiemu pokrytiu listov, transportu do listových pošiev a pazúch až k lepšiemu príjmu do listových pletív. Po miernych zrážkach sa zaznamenáva vyššia účinnosť herbicídov.

Prudké zrážky sa ale prejavujú nepriaznivo. Pôdne herbicídy sa prudkým dažďom splavujú do spodnejších častí ornice, kde už neovplyvňujú vzchádzajúce buriny. Silnejšie zrážky sú zvlášť nepriaznivé pre EC formulácie.

Pri veľmi prudkých zrážkach dochádza k zmytiu povrchovej vrstvy pôdy spolu aj s herbicídom do pôdnych priehlbín, kde sa neskôr podľa svojej povahy môžu prejaviť fytotoxicky.

Pri postemergentných aplikáciách sa herbicídy z povrchu rastlín prudkým dažďom zmývajú. Navyše dlhotrvajúce dažde pred aplikáciou znižujú hrúbku voskovej vrstvy rastlín. Aplikácia po takomto období môže priniesť neželaný fytotoxický efekt na ošetrenej plodine.

Účinok väčšiny herbicídov nie je ovplyvnený zrážkami už hodinu po aplikácii. Napriek tomu sa odporúča vyvarovať sa aplikácii pred dažďom, alebo počas dažďa. Rovnako nevhodné sú aplikácie po daždi či po silnej rannej rose, kedy dochádza k značnému riedeniu a odkvapkávaniu herbicídu z povrchu rastlín na povrch pôdy. Rastliny tak prijímajú iba nepatrnú časť použitého herbicídu. Plná absorpcia auxínov nastáva 6-12 hodín po aplikácii. Pri niektorých prípravkoch je táto doba v rozmedzí 0,5-2 hodiny. Po túto dobu nesmie pršať. Vysoké dávky a estery 2,4-D alebo MCPA sa dažďom zmývajú horšie ako nízke dávky alebo soli týchto kyselín.

Zrážky, podobne ako teploty neovplyvňujú len účinnosť herbicídu, ale aj život mikroorganizmov v pôde, čo zohráva úlohu pri rozklade herbicídov. Za sucha sa táto rozkladná činnosť spomaľuje, v dôsledku čoho môže byť pestovanie následnej plodiny ohrozené. Ak bolo vegetačné obdobie suché a existuje predpoklad takéhoto poškodenia, pred prípadným založením citlivého porastu je vhodné pôdu na prítomnosť rezíduí analyzovať.

Relatívna vlhkosť vzduchu

Kým suché podmienky zvyšujú pravdepodobnosť slabšieho účinku na buriny, vlhké podmienky zvyšujú lepšiu účinnosť ale tiež aj poškodenie plodín. Za suchého počasia sa rastliny stávajú odolnejšími voči herbicídom, a preto je nutné použitie vyšších dávok. Vysoká vlhkosť zvyšuje hydratáciu rastlinných pletív umožňujúc tak lepšie prenikanie pre herbicídy. Kontaktné herbicídy sú viac aktívne pri vyšších teplotách a vyššej relatívnej vlhkosti, takáto kombinácia teplôt a vlhkosti sa zvyčajne vylučuje, ak však nastane, zvyšuje sa možnosť poškodenia plodín.

Rýchlosť vetra

Kvalitu herbicídnych aplikácií ovplyvňuje rýchlosť vetra bezprostredne. Pri silnejšom vetre dochádza k únosu postreku. Prejavuje sa to potom nepravidelným účinkom či poškodením okolitých kultúr, porastov. Pri vetre sa nedá postrek aplikovať s výnimkou elektrodynamickej aplikácie, prípadne za použitia postrekovačov s riadenou asistenciou vzduchu, kedy je postrek aktívne usmerňovaný prúdom vzduchu. Na obmedzenie úniku postreku vetrom slúžia tiež rôzne protiúletové dýzy, atď.

Slnečný svit

Intenzita slnečného svetla ovplyvňuje najmä účinnosť herbicídov pôsobiach na fotosyntézu. Ide o inhibítory fotosyntézy, pôdne aj listové herbicídy zo skupiny triazínov, triazinony, triazolinony, substituované močoviny, amidy, rýchloúčinné kontaktné prípravky zo skupiny nitrilov, atď. Z praktického hľadiska býva vplyv slnečného svitu spojený s vplyvom teploty vzduchu. Teplota vzduchu je tu ale sprievodným javom. Aj pri aplikáciách za odporúčaných teplôt vzduchu dochádza k fytotoxickým poškodeniam plodín. Platí, že herbicídy pôsobiace na fotosyntézu v tme nepoškodzujú rastliny. V poľných podmienkach klesá účinok herbicídov za silne zamračeného počasia. Slnečný svit sa vyžaduje aj pre lepšiu účinnosť regulátorov rastu typu auxínov, pri nedostatku osvetlenia ich účinok klesá.

Slnečný svit je zároveň zdrojom ultrafialového žiarenia, ktoré je zodpovedné za fotolýzu, rozklad prípravkov. Deje sa tak buď na povrchu pôdy alebo na povrchu rastlín.Predsejbové prípravky, je preto treba po aplikácii zapraviť do pôdy. Fotolýze skôr či neskôr podľahnú prakticky všetky herbicídy. Má to obrovský význam pretože sa zamedzuje akumulácii.

Pôdny druh

Ovplyvňuje účinnosť hlavne pôdnych herbicídov, najmä prípravkov perzistentného alebo mobilného charakteru. V ľahších, piesočnatých pôdach s nízkou sorpčnou kapacitou je herbicíd príliš mobilný, hrozí jeho vyplavenie do spodných vôd. Herbicíd sa tu prejavuje vyššou fytotoxicitou, je potrebné dávku herbicídu znižovať. Naopak ťažšie ílovité pôdy s vysokou sorpčnou kapacitou veľmi silno viažu účinnú látku. Riziko vyplavenia klesá, spravidla je potrebná aplikácia dávky v hornej hranici povoleného rozpätia.

Obsah humusu

Humus má kapacitu pútať značnú časť účinnej látky, v porovnaní s pôdnymi koloidmi niekoľko násobne vyššiu. Ide o zložku pôdy najvýraznejšie ovplyvňujúcu účinnosť herbicídov. Bežne sa počíta s obsahom humusu v rozmedzí 1-5%, pôdy s vyšším či menším obsahom treba považovať za samostatné kategórie. V prípade vyššieho obsahu humusu je účinok herbicídu neistý. Pri menšom obsahu sa zvyšuje riziko fytotoxicity alebo vyplavenia.

Použitie niektorých vysokoperzistentných herbicídov je zvyčajne limitované určitou minimálnou hranicou obsahu humusu. Pri nižšom ako hraničnom obsahu pre riziko fytotoxicity nie je možné takéto herbicídy používať.

Vlhkosť pôdy

V suchej pôde herbicídy spravidla neúčinkujú a môže sa predĺžiť polčas ich rozkladu. Vo vlhkej pôde sa účinnosť herbicídov zvyšuje, kvôli rozvoju mikrobiálnej aktivity však klesá ich perzistencia. Optimálna účinnosť pôdnych herbicídov je viazaná na optimálnu, prakticky stredne vlhkú pôdu (50-65% poľnej vodnej kapacity). V podmienkach sucha buriny nerovnomerne vzchádzajú, rastliny sú vystavené vodnému stresu, metabolizmus i celý rast je spomalený, kvôli čomu väčšina translokovaných herbicídov účinkuje slabo.

Kontaktné herbicídy nie sú suchom až tak ovplyvnené, napriek tomu, že pri suchu sa za účelom zníženia transpirácie na rastlinách tvorí silnejšia vrstva vosku a korku. Suché obdobia podstatne zvyšujú riziko poškodenia následných plodín, naopak vlhké zvyšujú potenciál prenikania do spodných vôd.

V závislosti od vlhkosti pôdy sa osobitne správajú herbicídy vo vode málo rozpustné, účinkujúce vďaka vyparovaniu. Ich herbicídne účinná koncentrácia presahuje mieru ich rozpustnosti vo vode, teda neúčinkovali by ak by sa nevyparovali. Tieto herbicídy v podstate s pôdnou vodou súperia o koloidy, kam sa viažu. Za vlhka sú z miesta adsorpcie vytláčané, unikajú. Naopak v prípade sucha ostávajú v pôde a účinkujú spoľahlivejšie ako za vlhkých podmienok.Tieto herbicídy je beztak nutné zapracovať do pôdy.

Pôdna reakcia

Je zdrojom chemickej degradácie herbicídov, ktorá je intenzívna najmä v kyslej alebo naopak v zásaditej pôde (pH < 4,0-4,5 alebo > 8,5). Je známa citlivosť účinných látok zo skupiny triazínov na pH < 5,5, kedy sa urýchľuje ich rozklad.
pôdne mikroorganizmy. Pôdny "organosubstrát" je hlavným zdrojom degradácie herbicídov, a to v rôznych podmienkach prevzdušnia pôdy. V poslednom období sa doceňuje význam pôdnej "pamäte" na účinnosť, alebo skôr trvácnosť herbicídov. Tento jav obmedzuje opakované použitie herbicídu najmä v monokultúrach. Mikroorganizmy však všeobecne rýchlejšie rozkladajú herbicíd, pokiaľ už bol v šesť až desaťročnej histórii pozemku aspoň raz použitý. Znižovať dôsledky "pôdnej pamäte" pomáhajú tzv. extendre, ktoré môžu byť súčasťou herbicídnych prípravkov.

Účinnosť herbicídov ovplyvňuje tiež technologická disciplína a ďalšie agrotechnické činitele ako úroveň výživy či intenzita obrábania pôdy. Pri postemergentných aplikáciach je najväčším problémom skĺbiť včasnosť aplikácie vo vzťahu k rozdielom citlivosti rastových fáz plodiny verzus ročných alebo trvácich burín. Vysoké dávky priemyselných hnojív alebo naopak nedostatočná výživa všeobecne obmedzujú aktivitu pôdnych mikroorganizmov, čo predlžuje herbicídny účinok, prípadne sa zvyšuje únik herbicídu. Znižovanie intenzity obrábania pôdy všeobecne znižuje intenzitu mineralizácie, vrátane rozkladu herbicídov, čo predlžuje trvácnosť herbicídov. Spôsob obrábania navyše často mení zdroj úniku herbicídu, určujúcim je však intenzita, časovanie a rozloženie zrážok po aplikácii herbicídu ako aj celkový charakter poveternostných podmienok počas vegetačného obdobia.

Kvalita vody

Dôležitým činiteľom ovplyvňujúcim účinok celého radu herbicídnych prípravkov je tiež kvalita vody. Nesporný význam sa v tomto smere priraďuje tvrdosti vody, pH, ale aj znečisteniu pevnými organickými či anorganickými látkami rozptýlenými vo vode, vrátane biologického znečistenia sinicami a riasami.

Okrem toho, že upchávajú sito, dýzy a rôzne iné časti postrekovacieho zariadenia, niektoré herbicídy inaktivujú. Napríklad účinok glyphosatu je výrazne ovplyvnený nečistotami s vysokým aktívnym povrchom. Voda, obsahujúca ílové častice, často úplne znehodnotí herbicídny efekt. Otázne je preto použitie vody z povrchových zdrojov, ktoré sú často takto znečistené. Podobné pôsobenie môžeme priradiť prachovým časticiam, ktoré sa za suchého počasia hojne vyskytujú na povrchu rastlín. K čiastočnému zníženiu herbicídnej účinnosti môže dôjsť v prípade sodných a draselných solí 2,4-D a MCPA, ak použijeme tvrdú vodu. Vznikajú málo rozpustné vápenaté a horečnaté soli, ktoré sú horšie absorbované ako pôvodné.

Práca prináša výsledky riešenia projektu APVV 27-035504 "Parametrizácia rizikových faktorov použitia herbicídov v agroenvironmentálnych podmienkach Slovenska".

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...