Hasičov odmenili za zásah pri požiari spaľovne

Zdroj: Ingrid Timková, Korzár

Prešov - Prácu hasičov sťažovalo silné zadymenie, veľké sálavé teplo, nebezpečné splodiny a výbuchy rôznej intenzity spôsobené horením viacerých látok. "Počas lokalizačných prác boli zasahujúci príslušníci vystavení vysokému riziku zasiahnutia pádom strešných konštrukcií ako aj zraneniam spôsobeným výbuchmi horiacich nebezpečných látok," informoval hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Prešove Peter Kovalík.

Podľa krajského riaditeľa HaZZ Ota Regeca bol spomínaný zásah v uplynulom roku najlepšie zvládnutý: "Nasadili sme dostatočný počet síl a prostriedkov." Prezídium HaZZ ôsmich hasičov povýšilo, viacerým udelili peňažné dary.

Experti: Príčinou požiaru samovznietenie

Ako príčinu vzniku požiaru v areáli spaľovne určili experti "samovznietenie chemikálií obsiahnutých v súpravách odmorovacích prostriedkov." Tie boli vo firme uskladnené. "Pred skladom sa nachádzal rôzny kovový odpad. Tým bol obmedzený pohyb zásahových vozidiel, ich otáčanie nebolo možné. Výjazd techniky z areálu bol možný len cúvaním po prístupovej ceste," vysvetlil hovorca.

Následne im prácu skomplikovalo zrútenie strešnej konštrukcie, čo zatarasilo prístupovú cestu do skladu. "Samotný veliteľ zásahu nevedel, aký druh a aké množstvo látok je v sklade uskladnený," doplnil ho riaditeľ Regec. Podľa neho samotný zásah "sprevádzali lokálne detonácie." Meranie škodlivín v ovzduší, ktoré vykonávali aj hasiči z Humenného, nepreukázali ich únik do ovzdušia. Hasiči stále tvrdia, že hrozil výbuch, preto mohli hasiť iba penou.

Zápasili viac ako 24 hodín

Pri hasení sa jeden z hasičov nadýchal horiacich splodín. Prišlo mu nevoľno, sanitka ho previezla do nemocnice. Tam ho hospitalizovali. Veliteľ zásahu vydal príkaz na evakuáciu osôb z ohrozenej oblasti v okruhu 400 metrov. Desiatky ľudí museli opustiť svoje pracoviská. Vypli elektriku, požiar poškodil potrubie zemného plynu. Požiar zlikvidovali o siedmej večer. Do poludnia nasledujúceho dňa ochladzovali uskladnené nebezpečné látky. "Počas toho dochádzalo k výbuchom týchto látok vplyvom exotermických reakcií," uzavrel P. Kovalík. Oheň spôsobil celkovú škodu za takmer 215-tisíc eur (6,5 milióna korún).

Samovznietenie?

Niekoľko dní po požiari sme kontaktovali riaditeľa Ústavu polymérov SAV Jozefa Rychlého a požiadali sme ho o vyjadrenie, či mohlo dôjsť k samovznieteniu uskladnených látok v spaľovni. Považoval za nepravdepodobné, aby sa látky uskladnené v horiacom sklade samovznietili. Avšak pripustil to v prípade, ak boli vrecká s močovinou, ktoré boli súčasťou odmorovacích súprav, skutočne poškodené. "Ak vychádzam z údajov uvedených v Korzári a z predpokladu, že vo vnútri firmy boli len komponenty, ako je polypropylén obsahujúci sadze vo forme fólií v baloch, odmorovacie látky obsahujúce chlórnan vápenatý, močovinu a saponát, prípadne vodný roztok etanolu a hydroxidu draselného, je možné takmer s istotou vylúčiť samovznietenie, pokiaľ sa niektoré z týchto komponentov nedostali do vzájomného kontaktu," skonštatoval J. Rychlý.

Do pozornosti upriamil štúdiu o močovine, ktorá bola súčasťou odmorovacej súpravy. V nej autori uvádzajú, že pri interakcii chlórnanov s močovinou vzniká výbušný NCl3 (chlorodusík). To by mohlo vysvetliť vznietenie v prípade poškodenia niektorých vreciek, najmä, keď bol prítomný polypropylén, prípadne pary etanolu. "Pohybujem sa však v rovine špekulácie," uviedol J. Rychlý. Súhlasil však s majiteľom firmy, v ktorej horelo, že porušenie vreciek a kontakt takmer čistých zložiek mohli byť štartovacím procesom neskoršieho požiaru.

Ak však pripadá do úvahy samovznietenie, je otázne, ako a prečo k nemu došlo. Polypropylén, ktorý bol vo forme čiernych kotúčov v horiacom objekte uskladnený, sa na vzduchu podľa vedeckého pracovníka sám vznieti až nad 300 stupňami Celzia. Keďže išlo o čierne fólie, bol zrejme plnený sadzami. Pri jeho nedokonalom spaľovaní môžu vznikať najmä oxid uhoľnatý, ktorý je toxický, ale aj rozličné iritanty a aj dym obsahujúce sadze. Z chlórnanu podľa vedca v žiadnom prípade nemohol vzniknúť požiar. "Toxické produkty mohli najskôr vzniknúť pri ohrievaní močoviny na vyššiu teplotu. Otázkou ale stále zostáva priama príčina požiaru, ktorou podľa toho, čo bolo v článku napísané, mohla byť iba zvýšená teplota. Kde sa tam zobrala, je ťažko povedať. Z látok, ktoré tam údajne boli a boli pri normálnej teplote, ťažko mohlo dôjsť k vznieteniu," skonštatoval. Podľa J. Rychlého štartovacím procesom zvýšenia teploty, ak vylúčime nedbanlivosť zapnutý varič a podobne, mohla byť tak lokálna explózia v blízkosti niektorého z prípadne porušených vreciek močoviny a chlórnanu.

Nad takouto možnosťou uvažoval aj šéf spaľovne. "S najväčšou pravdepodobnosťou chlórnan mikroskopicky naviazal na seba vodu. Zrejme sa vrecúško roztrhlo. Tým došlo k spojeniu s etylalkoholom a k vznieteniu." Poškodenie sáčkov pripísal na vrub armády, ktorá látky na likvidáciu dodala.