Ficova neskorigovaná vôľa

Zdroj: Marián Leško, sme.sk

Predseda Smeru z politických dôvodov presadil dva protiústavné zákony, ktorých následky sú také vážne, že ho to diskvalifikuje pre verejný život.

Rozhodnutia Ústavného súdu, že zákon o zákaze zisku a vyvlastňovací zákon nie sú v súlade s ústavou, hovoria o funkcionároch štátu len to najhoršie. Hovoria, že premiér Fico, jeho koaličná väčšina, „jeho“ prezident i väčšina ústavných sudcov svoje povinnosti neplnili v záujme občanov, ale na ich škodu.

Doc. JUDr. Robert Fico sa ako predseda najsilnejšej vládnej strany i predseda vlády najviac pričinil o to, že oba zákony, ktoré Ústavný súd vyhlásil za protiústavné, vôbec vznikli a že ich schválil parlament.

Na skutočnosť, že jeho zákon o zákaze zisku nie je v súlade s ústavou, premiéra Fica upozorňovali nielen renomovaní právnici, ale aj vlastní ministri – Štefan Harabin i Ján Počiatek.

Rovnako arogantne ignoroval politik Fico i upozornenia, že vyvlastňovací zákon hrubo porušuje ústavné právo. Hoci ako predseda vlády bol povinný zachovávať ústavu, správal sa tak, ako pred ním Vladimír Mečiar – pod domnienkou ústavnosti sa snažil dokonať to, čo označil za svoju politickú prioritu v doprave či v zdravotníctve.

Poslanci vládnej väčšiny návrhy podporili, hoci v jednom prípade iba pod vyhrážkou premiéra, že ak zisk poisťovniam nezakážu, tak vládna koalícia skončí.

Robert Fico má najväčší osobný podiel na tom, že tu dva zákony protiústavne obmedzili práva občanov, spôsobili vážne a nenapraviteľné následky i značnú hospodársku škodu. Vôľu premiéra, ktorú vládna väčšina povýšila nad ústavu, neskorigoval prezident ani Ústavný súd.

Ivan Gašparovič nevyužil svoju právomoc a neobrátil sa na Ústavný súd, aby posúdil, či sú obe normy v poriadku. Povinnosťou hlavy štátu je „zachovávať i obhajovať ústavu“ a nie udržiavať dobré vzťahy so šéfom Smeru pred voľbou prezidenta. Skutočnosť, že „prehliadol“ dva brutálne protiústavné zákony, patrí do zoznamu najväčších zlyhaní Gašparoviča. O katastrofálnom zlyhaní sa dá hovoriť aj v prípade Ústavného súdu.

Tu nejde iba o to, že pri jednom podaní potreboval na rozhodnutie tri roky a pri druhom dva a štvrť, ale že pri prijatí podania nesplnil svoju povinnosť a nepozastavil účinnosť napadnutých zákonov. Pritom podľa ústavy by tak mal urobiť, „ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok“.

V prípade vyvlastňovacieho zákona nebola jeho účinnosť pozastavená, lebo štyroch sudcov (Gajdošíkovú, Horvátha, Lubyho a Mészárosa) prehlasovala väčšina. Pri zákone o zákaze zisku za pozastavenie jeho účinnosti nehlasovala nadpolovičná väčšina sudcov. Včerajšími rozhodnutiami sa sami usvedčili, ako veľmi zlyhali.

Aj keby sa Robert Fico ako verejný činiteľ dopustil „iba“ toho, že z politických dôvodov presadil dva protiústavné zákony, už aj to by bolo dosť, aby odišiel z verejného života. Lebo účet za dva Ficove zákony bude miliardový.