Fetiš nízkej ceny

Zdroj: Pavol Kubík, etrend.sk

Keď ako ministerka môžem povedať, že vyhrala najnižšia cena, tak mám alibi. Zdôvodňovať ekonomicky najvýhodnejšiu cenu je už aj pri absolútne dobrom úmysle v súčasnej klíme riskantnejší biznis. Na začiatku volebného obdobia to pre TREND povedala šéfka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská.


Hovorila tiež, že kvôli transparentnosti sa komplikujú (už beztak náročné) procesy verejného obstarávania: „Myslím, že sa pohybujeme po nejakej sínusoide a zasa sa vrátime k nejakému optimu,“ predpovedala. Za uplynulý rok sa pravidlá verejného obstarávania napriek tomu ďalej sprísňovali. 


Extrémy


V čase, keď L. Žitňanská hovorila tieto slová, mali ešte všetci v čerstvej pamäti obstarávacie extempore ako nástenkový tender či diaľničné PPP projekty. Pravidlá verejného obstarávania sa aj preto logicky vnímali predovšetkým ako nástroj proti zlodejom. Vyše roka činnosti stredopravej koalície priniesol do verejného obstarávania niekoľko noviniek. V teórii ide o ďalší posun regulácie smerom k transparentnosti. V praxi sa zmena politickej klímy v kombinácii so zákazkovými suchotami prejavila na radikálnom znížení vysúťažených cien, a to najmä v stavebnom biznise. Lenže obe dobré správy majú aj horšiu stranu mince.


Pravidlá z roku 2004, ktoré sa niekoľkokrát menili ešte počas predchádzajúceho volebného obdobia a ďalej sprísnili na jar tohto roku poslaneckou novelou, totiž nepredstavujú problém len pre tých, čo chcú kradnúť. Pretože tí, ktorí chcú manipulovať súťaže, budú mať na špekulácie priestor vždy. No tí, ktorí chcú naozaj nakúpiť čo najvýhodnejšie, komplikovanou legislatívou trpia. Proces je drahý, trvá dlho a pri stopercentnom dodržaní zákona je problém vyradiť zo súťaže amatérov, ktorí s umelým znižovaním ceny podliezajú aj kvalitu. Takže niekedy môže byť v záujme obstarávateľa našiť kritériá na vopred vybraného spoľahlivého dodávateľa.


O potenciálne veľkých problémoch sa v súčasnosti hovorí najmä v súvislosti s diaľničnými zákazkami. Ak zo súťaže vzíde o polovicu nižšia cena oproti štátnemu odhadu, dá sa z toho na prvý pohľad tešiť. No môže to byť aj dôvod na obavy, či dodávateľ za tie peniaze prinesie aj sľubovanú kvalitu. Respektíve, koľko peňazí bude pýtať cez dodatky.


Opačným smerom


Uprostred debát o prinízkych cenách ministerstvo spravodlivosti pripravilo náčrt toho, ako by mal vyzerať úplne nový zákon o verejnom obstarávaní. 


Vecný zámer tejto legislatívnej normy sa dostal do záverečnej fázy pripomienkového konania pár týždňov pred tým, ako padla vláda. Dnes už je isté, že akékoľvek prijímanie nového zákona o verejnom obstarávaní súčasná garnitúra nestihne.


„Možno je to dobre, lebo sa o tom bude dlhšie debatovať a možno sa príde k rozumnému kompromisu,“ okomentoval na nedávnom TREND Business Breakfaste zastavenie reformy expert na verejné obstarávanie, advokát Ján Azud z kancelárie Ružička Csekes.


Keďže sa zmeny odložili na neurčito, bude väčší priestor inšpirovať sa pri príprave nového zákona európskou debatou. Jeden zo súčasných cieľov Európskej komisie je totiž spružnenie a zjednodušenie udeľovania zákaziek. Živo sa tiež v únii diskutuje o zvýšení finančných limitov, pri ktorých treba postupovať prísnejšou metódou. Argumentuje sa napríklad tým, že pri niektorých obstarávaniach povinnosť inzerovať v európskom vestníku prináša iba extra náklady. A nie nových súťažiacich.


Ministerský návrh princípov nového zákona však ide skôr opačným smerom. Obsahuje síce aj drobné zjednodušenia procesu, no výraznejšie zmeny sú v oblasti zavádzania nových administratívnych úkonov. Príkladom je povinnosť urobiť pred väčšími zákazkami prieskum trhu (nájsť aspoň päť potenciálnych uchádzačov) a spísať vysvetlenia k jednotlivým požiadavkám na uchádzačov.


A zase tí úradníci


Nad dodržiavaním zákona má dbať Úrad pre verejné obstarávanie. Je to sčasti jeho nejasná rozhodovacia činnosť, ktorá bráni tomu, aby si verejní obstarávatelia mohli vyberať nielen najlacnejšiu, ale aj najvýhodnejšiu ponuku. Inak povedané, úrad spravidla vyžaduje exaktné kritériá, pomocou ktorých je však ťažké zohľadniť kvalitu dodávateľa. Formálne tak tlačí na transparentnosť, no reálne sťažuje rozumné nakupovanie.


Otázne je, či to na Slovensku môže byť inak. Skeptici, medzi ktorých patrí aj spoluautor ministerského návrhu a poslanec parlamentu Miroslav Beblavý, si myslia, že nie. „V krajine, kde všetko musí byť priklincované, nemôžeme mať veľkú mieru flexibility,“ poznamenal na TREND Business Breakfaste.