Eurofondy pôjdu viac na diaľnice

Zdroj: Marianna Onuferová, sme.sk

Bratislava - Vláda chce vyčleniť viac peňazí z eurofondov na diaľnice a protipovodňovú ochranu. Hovorca premiérky Rado Baťo potvrdil, že prehodnotia  Národný strategický referenčný rámec. Ficova vláda na jeho základe vyčlenila na dopravu 3,2 miliardy eur z celkového balíka 11,3 miliardy na programové obdobie 2007 až 2013. Z toho necelú miliardu vyčlenila na diaľnice.

Minister dopravy Ján Figeľ už naznačil, že spojenie Bratislavy s Košicami chce urýchliť cez pripojenie rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice na diaľnicu D1 pri Ružomberku. Úsek by obchádzal Donovaly. „Súbežne s tým budeme pokračovať vo výstavbe D1. Rýchlostnú cestu R1 však chceme akcelerovať," povedal štátny tajomník ministerstva Ivan Švejna.

S takýmto prepojením rátala aj bývalá vláda. Riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák to vníma ako dočasné riešenie, ktoré nerieši všetky problémy tranzitu. Šéf Inštitútu ochrany prírody Marián Jasík upozornil, že ani táto trasa nie je z environmentálneho hľadiska bezproblémová.

„Áno. Určite bude našou snahou prerozdeliť zdroje tak, aby sa viac vyčlenilo na infraštruktúru a protipovodňovú ochranu,“ potvrdil hovorca premiérky Rado Baťo zámer vlády.

Nové delenie zdrojov

Odborník na eurofondy Ján Rudolf hovorí, že ak vláda k tomu pristúpi, dohoda s Bruselom bude otázkou niekoľkých mesiacov. „Je to pomerne rýchly proces. Do konca roka by to mohli stihnúť. Aj keď je možné, že pre náš postoj ku gréckej pôžičke by sa to mohlo spomaliť, ale nepredpokladám to,“ povedal Rudolf.

Slovensko si na programové obdobie 2007 až 2013 vyjednalo z eurofondov 11,3 miliardy eur. Ficova vláda, ktorá zostavila Národný  strategický referenčný rámec po voľbách v roku 2006, si priority určila tak, že na operačný program dopravy vyčlenila 3,2 miliardy eur.

Doteraz sme z neho podľa Rudolfa vyčerpali 11,26 percenta. Program dopravy  nezahŕňa iba výstavbu diaľnic, ale aj železníc a regionálnych ciest. No ak by Slovensko chcelo na autostrády vyčleniť viac zdrojov, nebol by to problém, tvrdí Rudolf.

Napríklad na informatizáciu je vyčlenená takmer miliarda eur a veľmi sa nečerpá. Stovky miliónov eur by sa dali nájsť aj inde.

Vyjednávaniu v Bruseli by podľa viacerých odborníkov mohli pomôcť aj kontakty ministra dopravy Jána Figeľa, ktoré získal ako eurokomisár.

Zámer vlády spochybňuje exminister dopravy Ľubomír Vážny: „Tvrdenia o rýchlom presmerovaní financií z  fondov EÚ  sú zavádzajúce, ak by to bolo možné, neboli by sme hľadali iné zdroje financovania na takýto rozsah kilometrov.“

Na východ cez Donovaly

Minister Figeľ vo štvrtok informoval, že nepredĺžil kontrakt na dokončenie 75 kilometrov úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom formou verejno­súkromného partnerstva (PPP).

Vláda chce síce D1 dostavať, no Figeľ naznačil, že podstatne jednoduchšie môže byť napojenie rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice na diaľnicu D1 pri Ružomberku. Ide zhruba o 53­-kilometrový úsek, ktorý obchádza Donovaly. Takéto prepojenie už naplánovala predchádzajúca vláda.

„Nie je to alternatíva. Súbežne s tým budeme pokračovať vo výstavbe D1. Rýchlostnú cestu R1 však chceme akcelerovať,“ povedal včera štátny tajomník ministerstva dopravy Ivan Švejna.

Tým, že úseky D1 už nie sú v jednom PPP ­balíku, vláde sa podľa Švejnu rozviazali ruky a môžu začať robiť úseky na východe.

Prepojenie Banskej Bystrice s Ružomberkom má byť lacnejšie ako 25-­kilometrový úsek medzi Žilinou a Martinom. Výstavba úseku cez Donovaly, ktorý obsahuje niekoľko tunelov, by podľa odhadov mohla stáť 1,6 miliardy eur. Dokončenie D1 si vyžiada zhruba 6 miliárd eur.

Ľubomír Palčák to vníma ako dočasné riešenie, ktoré však nevyrieši všetky problémy. Zaťaženie tranzitom do Českej republiky a Poľska vyrieši len dokončenie D1.

„Naše analýzy ukazovali, že najefektívnejším riešením by bolo dokončenie rýchlostnej cesty R3. Je súčasťou medzinárodného koridoru a ponúka väčší prínos z ekonomického a urbanistického pohľadu,“ povedal Palčák.

Dokončenie R3, ktorá by prepojila Šášovské Podhradie, Kremnicu a Martin, by bolo najlepším riešením aj podľa ochranárov. Jedna z alternatív ráta aj s prepojením Banskej Bystrice na R3.

Palčák pri dokončení R1 predpokladá podobné problémy v otázke životného prostredia, aké sa vyskytli pri úseku Turany – Hubová za Martinom v smere na Ružomberok.

„Predchádzajúcu vládu sme upozorňovali, že ani táto trasanie je z environmentálneho hľadiska bezproblémová,“ povedal šéf Inštitútu Ochrany prírody Marián Jasík.

Prechádza totiž cez územia Natury 2000. Z alternatív, ktoré pozná, by sa jedna vhodná našla. Celým úsekom od Slovenskej Ľupče až po Barborinu dolinu by viedol dlhý bázický tunel. Vyhol by sa tak územiam Natury 2000. „Aj pri tomto variante však existuje dobré, zlé až úplne nevhodné riešenie,“ povedal Jasík.