Elektráreň Strážske vyvoláva strach

Zdroj: Marián Kizek, Korzár

Strážske - Elektráreň chce stavať slovenskočeská skupina J&T. U nás a v Čechách ovláda 20 energetických a priemyselných podnikov. Hlási sa k vlastným zdrojom na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom 330 MW. Podľa Martina Maňáka, riaditeľa komunikácie J&T pre oblasť energetiky, chcú za 5 rokov rozšíriť celkovú výrobnú kapacitu minimálne na 1000 MW.

Chcú len jeden 350 MW blok

Projekt čiernouhoľnej elektrárne v Strážskom aktuálne definujú ako "nový energetický zdroj s inštalovanou kapacitou 350 MW". V zámere uvádzali 700 MW. "Tým sme chceli deklarovať, že v danej lokalite by bolo technicky možné postaviť ešte jeden blok 350 MW. V súčasnosti vo veci výstavby druhého bloku nepodnikáme ďalšie kroky," uviedol Maňák. Náklady na stavbu odhadujú na 12 miliárd korún z vlastných zdrojov aj z bankového úveru.

Prečo Strážske?

V areáli Chemka, na mieste odstavenej hnedouhoľnej teplárne, chce J&T využiť existujúcu potrebnú infraštruktúru, stavby, 200 m vysoký komín, či železničnú vlečku (trať vedúcu do areálu). Poloha areálu im vyhovuje aj pri vyvedení výkonu do prenosnej sústavy SR. Ich zámeru sedia aj tunajšie "vodohospodárske a geografické podmienky a súlad s územným plánom regiónu Strážske". Nájdenie vhodného pozemku v areáli, v ktorom by mala o krátky čas vyrábať aj Minioceliareň Strážske, považuje J&T "za úspech".

Obce to vidia ako omyl

Inak to vidí samospráva obce Brekov. V stanovisku k zámeru upozornila, že ide o lokalitu, ktorá z uznesenia vlády z roku 1993 patrí do "čierneho trojuholníka" Humenného, Strážskeho a Vranova nad Topľou s chemicky veľmi zaťaženým územím. Aj preto počas EIA (hodnotenie posudzovania vplyvov na životné prostredie) došlo na Ministerstvo životného prostredia (MŽP SR) viac ako 60 závažných pripomienok od okolitých obcí, štátnych úradov a inštitúcií.

To, že sa mnohé obce v zámere doteraz nespomínali, znepokojilo poslanca Národnej rady SR Martina Pada (SDKÚ): "Predkladatelia v zámere prejavili veľmi slabú znalosť územia a pomerov v regióne a nijako sa nezaoberali jeho minulosťou, spojenou s chemickou výrobou v Chemku Strážske a jej vplyvom na okolité obyvateľstvo."

Najväčšie obavy: Odkalisko Poša

Len minulý mesiac J&T predstavilo svoj zámer starostom obcí z tzv. Ondavskej doliny, ktorá leží západne od areálu Chemka a administratívne spadá pod Prešovský samosprávny kraj. Tie sa domáhajú zúčastniť sa v konaní preto, že zámer ráta s využívaním Odkaliska v Poši. To je majetkom Chemka Strážske, no leží v katastrálnom území obce. Cez Kyjovský potok, pretekajúci katastrálnym územím Nižného Hrušova, sa vody z odkaliska vlievajú do rieky Ondava. Starosta Poše Tadeáš Malý hovorí, že obec je zásadne proti ďalšiemu využívaniu odkaliska. Pošania chcú, aby sa zrekultivovalo a uzavrelo.

Aj starostovia susediacich obcí vyslovili vážne znepokojenie. Z výsledkov doterajších geochemických štúdií vyplynulo, že do povrchových vôd a riečnych sedimentov sa z odkaliska do Ondavy uvoľňuje ročne až 315 kg arzénu! Obávajú sa, že ďalšou prevádzkou sa zvýši riziko vyplavovania starej ekologickej záťaže z odkaliska a kontaminácia Ondavy arzénom. To môže mať negatívny vplyv na zdravie obyvateľov.

Rýchli úradníci

Hoci sú ich argumenty známe len pár týždňov, investor už 3. januára požiadal MŽP SR o upustenie od variantného riešenia. Okrem iného to zdôvodnil tým, že mimo areálu bude elektráreň ďalej využívať "len odkalisko Poša".

Oslovení starostovia z jeho okolia nám nepotvrdili, že sa o ich názor v tom čase niekto z ministerstva zaujímal. Odbor hodnotenia a posudzovania vplyvov na životné prostredie však odpovedal už po dvoch týždňoch od doručenia žiadosti J&T. Na základe posúdenia dôvodov, ktoré predložil len samotný investor, od požiadavky variantného riešenia odbor upustil. Pritom prvé stanoviská a pripomienky dotknutých samospráv ešte ministerstvo ani nevidelo! Tie obce odosielali zhruba vo februári.

"Nekonečné" odkalisko?

Martin Maňák z J&T argumentuje, že o to požiadali, lebo "projekt sám o sebe využíva najlepšie možné technológie a tvorí tak najlepšie dostupné riešenie". Pre obyvateľov žijúcich v blízkosti odkaliska by to ale znamenalo možné navýšenie jeho hrádze približne o 34 metrov! Dosiahla by tým výšku okolitých pahorkov. Investor ráta, že od roku 2012 bude elektráreň v prevádzke rovných 25 rokov.

Hovorca MŽP SR Peter Višváder pritom pripustil, že sa životnosť odkaliska v niektorých materiáloch odhadovala len do roku 2000. Podľa najnovších informácií z ministerstva vraj ale doba využívania nebola časovo obmedzená. Odklaisko prevádzkujú podľa Manipulačného poriadku, ktorého platnosť skončí práve v roku 2012!

Podľa Maňáka sa elektrárňou "problém odkaliska začne riešiť a jeho ekologická situácia sa bude zlepšovať". Pripustil ale, že technické možnosti ako ukladať popoloviny z elektrárne, aby nedochádzalo k priesakom či odtokom do Kyjovského potoka, ešte len J&T s odborníkmi začína hľadať.

Potreba širšej diskusie

Na výber spôsobu, ako prejaviť svoj postoj k zámeru elektrárne v Strážskom, vyzval na rokovaní zastupiteľstva v Humennom poslanec Andrej Semanco (HZDS). Nie je presvedčený, že elektráreň životné prostredie na Zemplíne zlepší. Skôr naopak. Humenskí poslanci zatiaľ oficiálne stanovisko neprijali. Ministerstvu životného prostredia ale mesto podľa slov primátora Vladimíra Kostilníka údajne oznámilo, že so zámerom nesúhlasí. Ďalšie reakcie vyplynú až po vypracovaní EIA štúdie.

Elektráreň otvára Pandorinu skrinku

Zamietavé postoje dotknutých obcí sú známe. Brekovčania argumentujú nutnou ochranou území európskeho významu z pohľadu hniezdenia chránených vtákov, či ochrany vzácnych prírodných biotopov.

Obyvatelia Starého sa boja zvýšených emisií. Starosta obce Albert Dunca uviedol, že pre mnohých predstavuje enviromentálna záťaž územia doslova tichý "chemický Černobyl".

Starosta obce Voľa Anton Panoňko poukazuje na to, že obyvateľom doteraz nikto jasne nepovedal "kto, ako a kedy" odstráni PCB látky z podložia odpadového kanála Chemka, ktorý je pri obci a či ho bude nová elektráreň využívať. Je v ňom 40-tisíc ton vysoko kontaminovaných sedimentov! Nik im neodpovedá ani na otázky o vyčistení podložia Laborca, do ktorého kanál ústi.

V Pustom Čemernom sa obávajú vplyvu PCB odpadov z blízkej skládky Pláne a miestni obyvatelia teraz už aj o ovzdušie.

Starostovia obcí Ondavskej doliny podľa našich informácií chystajú verejné stretnutia s obyvateľmi, na ktorých problematiku elektrárne preberú. Podľa nich reálne dotknuté územie sa nedá určiť len výškou komína budúcej elektrárne.