Doprastav: Ak nezrušíte PPP, nemusíme prepúšťať

Zdroj: SITA

Bratislava - Najväčšia domáca stavebná spoločnosť Doprastav nemusí nakoniec prepustiť všetkých plánovaných 750 z vyše 3 tisíc zamestnancov. Závisí to od toho, či sa začne realizovať prvý balík PPP na výstavbu piatich úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom.

Doprastav je totiž spolu so žilinským Váhostavom - SK členom medzinárodného konzorcia, ktoré má diaľničné úseky v dĺžke 75 kilometrov financovať, postaviť a počas 30 rokov prevádzkovať.

"Teraz sa finalizujú zoznamy ľudí, ktorí budú postupne dostávať výpovede, ale všetko sa môže ešte otočiť. V septembri budeme mať navyše okolo 150 ľudí. Pre všetkých ostatných máme prácu až do októbra," povedal prezident skupiny Doprastav Dušan Mráz v utorkovom vydaní Hospodárskych novín.

Ako dodal, osobne verí, že sa D1 formou PPP napokon bude stavať a spoločnosť už ďalej nebude prepúšťať.

Štát by prišiel aj o projektovú dokumentáciu

Na otázku, či je možné zlacnenie výstavby D1, Mráz odpovedal, že "teraz je určite najlepšia doba, pretože taký nízky Euribor (priemerná úroková sadzba na medzibankovom trhu) ešte nebol. "A tým som povedal všetko," dodal šéf skupiny Doprastav.

Mráz si v súvislosti s výhradami ochranárov k trasovaniu diaľnice cez chránené územie myslí, že spory sa vyriešia. Vláda má podľa neho už dostatok informácií o celom projekte.

"Ak by tento projekt stroskotal, vláde by sa nepodarilo splniť sľub o dokončení nadštandardného spojenia Košíc a Bratislavy do roku 2014. Len na spustenie výstavby by sa čakalo najmenej dva roky. Štát by v prípade zrušenia tendra nemal ani projektovú dokumentáciu. Tú sme si robili my na vlastné náklady," upozornil ďalej Mráz v rozhovore pre HN.

Stromy sú vyrúbané

Doplnil pritom, že najprv by musel byť vybraný projektant, potom aj stavebná firma. Zásahy do prírody sa podľa neho už aj tak vykonali, stromy sú vyrúbané, trasa odhumusovaná, prístupové cesty k tunelovým portálom sú vybudované a inžinierske siete poprekladané. Európska komisia má posúdiť, či sú vplyvy stavby D1 na životné prostredie také, že by sa nemalo stavať.

"Teraz už majú dosť informácií na to, aby sa vedeli vyjadriť. Myslíme si, že povedia, že je to v poriadku," predpokladá Mráz. Stanovisko Bruselu by mohlo byť známe do konca leta.

Náklady na výstavbu piatich úsekov D1 predstavujú 2,4 mld. eur bez dane z pridanej hodnoty. Medzinárodné konzorcium ponúklo v tendri na projektovanie, financovanie, výstavbu, prevádzku a údržbu úsekov 3,3 mld. eur, neskôr táto suma dodatkami vzrástla na 4 mld. eur. Štát by mal počas 30 rokov splatiť 9,1 mld. eur koncesionárskej spoločnosti Slovenské diaľnice, a.s., ktorá má diaľničné úseky postaviť. Ministerstvo dopravy chce, aby financovanie diaľnice bolo lacnejšie a výhodnejšie pre štát.