Dom za dom: Vytrvalý dôchodca dokázal skoro nemožné

Zdroj: Andrej Petruš, Život 53/2009

Oto D r u t a r o v s k ý (72) z Prešova sa stal synonymom úspešného boja za svoje vlastnícke práva. Vyhral boj so štátom i s mestom.

Do roku 1973 žila rodina Ota D r u t a r o v s k é h o v paneláku na Sídlisku II. Keď mal ich syn Richard dva roky, Oto s manželkou Žofiou sa rozhodli, že sa presťahujú do rodinného domčeka na ulici Pod Kalváriou. „Vybudovali ho moji rodičia, my sme ho zrekonštruovali a urobili sme prístavbu. V jednom byte žili rodičia, v druhom byte my, celá rodina tu šťastne nažívala,“ spomína pán D r u t a r o v s k ý. Od päťdesiatych rokov bola po nábreží rieky Torysy plánovaná nová cesta. „Mala smerovať cez naše záhrady, rodinné domy by boli uchránené od zbúrania. Od odborníkov sme počuli rôzne zdôvodnenia zmeny trasy,“ vraví Oto D r u t a r o v s k ý.

V roku 1995 prešovské mestské zastupiteľstvo schválilo trasu budúcej Nábrežnej komunikácie, v podstate kopírujúcu doterajšiu miestnu cestu pomedzi rodinné domy. „O rok neskôr nás prvýkrát zavolali na Slovenskú správu ciest a oznámili nám, že náš dom stojí na trase cesty,“ vraví pán D r u t a r o v s k ý. „Pochopiteľne, my sme trvali na tom, že zaň chceme nový, a zástupcovia investora - Slovenskej správy ciest - súhlasili s našou požiadavkou finančného odškodnenia dom za dom. Vo vlastnej réžii sme si chceli vybudovať nový domček v záhrade, pár desiatok metrov od pôvodného. Keď už malo prísť k finančnému vyrovnaniu, situácia sa skomplikovala.“

Dve strany mince

Prípad so šťastným koncom má dve roviny. Tá prvá je verejnosti už známa. Manželia za pomoci súdov dokázali, ako neprofesionálne a s porušením zákonov postupovali úradníci pri vyvlastňovaní ich rodinného domu. Sériu súdnych konaní spustilo rozhodnutie prešovského okresného úradu, ktorý za tri dni v roku 2000 vyvlastnil rodinný dom D r u t a r o v s k ý c h. Finančná náhrada bola súdnym znalcom stanovená na 909 070 korún. Senát Krajského súdu v Prešove 25. augusta 2004 zrušil rozhodnutia krajského a okresného úradu z rokov 2000 a 2001 o vyvlastnení a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyhláška, ktorú správny orgán použil pri stanovení náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti, bola totiž v tom čase neplatná. Rodina D r u t a r o v s k ý c h sa nevzdala. Vytrvalo bojovali, za pravdu im dal aj Najvyšší súd SR, ktorý investorovi dokonca zrušil stavebné povolenie na Nábrežnú komunikáciu.

Neprofesionálne a protiprávne rozhodnutia štátnych úradníkov aj investora sú jednou stranou mince, druhou je príbeh rodiny, ktorá musela trinásť rokov bojovať za svoje majetkové práva, a hneď s dvoma protivníkmi - investorom a mestom Prešov.

Bytový tanec

K jedinej požiadavke manželov – dom za dom – bolo mesto „hluché a slepé“. Najprv im ponúkalo náhradný 4-izbový byt v cene, ktorú im mal vyplatiť za rodinný dom investor. Samozrejme, manželia to odmietli. Po kolotoči rokovaní sa napokon dohodli, že manželia si postavia rodinný dom a inžinierske siete zabezpečí investor. Finančné vyrovnanie za dom D r u t a r o v s k ý c h malo byť podľa rozhodnutia mestského zastupiteľstva 1 903 200 korún plus náklady na štandardné vybavenie bytov.

Ota D r u t a r o v s k é h o v tom čase prikvačila choroba a ležal v nemocnici. Po jeho návrate domov zobrala rodina rozhodnutie poslancov ako fakt a zdanlivo už nič nebránilo tomu, aby sa udalosti dali do pohybu. „Súhlasili sme s finančným vyrovnaním, zisťovali sme všetko okolo výstavby, koľko by stáli inžinierske siete a tak ďalej,“ vysvetľuje Oto. „O pomoc pri výstavbe som v máji požiadal primátora. Až takmer po dvoch mesiacoch sme od neho dostali list, že zmluva nie je platná, lebo ju nepodpísal syn Richard. Ten ju nepodpísal preto, lebo nie je a ani nikdy nebol vlastníkom domu a okrem toho sa mu celý postup mesta nepozdával. Budovať nový dom sme nemohli, pretože sme nemali peniaze a nedostali sme stavebné povolenie.“

Mesto z uvedeného dôvodu odmietlo splniť finančnú náhradu podľa zmluvy a investor zase nebol ochotný splniť podmienku vybudovania inžinierskych sietí. „Mesto si s investorom prehadzovalo horúci zemiak z rúk do rúk,“ ťažká si Oto D r u t a r o v s k ý.

Dlhý boj

Mesto Prešov zmenilo územné rozhodnutie o Nábrežnej komunikácii začiatkom roka 2006. Manželia D r u t a r o v s k í však stále nevedeli, ako investor v spolupráci s mestom vyrieši ich požiadavku – dom za dom. Zmenili to až voľby do samosprávy koncom roka. „Môj syn Richard sa s novým primátorom Pavlom Hagyarim stretol ešte pred jeho oficiálnym nástupom na radnicu. Keby nebolo nového primátora, boli by nás opäť vyvlastnili,“ hodnotí Oto D r u t a r o v s k ý.

A to, čo sa pre neochotu niektorých ľudí ťahalo dlhé roky, potom vyriešilo mesto veľmi rýchlo. Poslanci mestského zastupiteľstva v novembri 2007 súhlasili s tým, že manželia dostanú finančné odškodnenie za dom 5 900 000 korún (takmer 200-tisíc eur). Po vzájomnej dohode sa mesto a investor podieľali na tejto sume po polovici.

V októbri tohto roka sa rodina D r u t a r o v s k ý c h presťahovala do nového rodinného domu. Ich pôvodný dom dal investor zbúrať len pred niekoľkými dňami. Dôchodcovia si konečne vydýchli s pocitom zadosťučinenia, ktoré ich však stálo počas trinástich rokov veľa nervov. Znepriatelili si aj susedov, pre novú trasu tohto diaľničného privádzača zbúrali jedenásť domov, ale len štyria majitelia bojovali za plnohodnotnú náhradu, pričom dvaja sa po čase vzdali a odišli bývať do ponúknutých bytoviek. Znepriatelili si tých vlastníkov rodinných domov, ktorí prijali ponuku mesta a uspokojili sa s náhradnými bytmi na sídlisku Sekčov.

„Veril som, že existuje spravodlivosť a že sa jej raz dočkáme,“ uzavrel prípad pán D r u t a r o v s k ý. „Urobili sme kompromis a už blízka budúcnosť ukáže, že to bolo dobré riešenie zohľadňujúce záujmy manželov D r u t a r o v s k ý c h, ale aj verejný záujem,“ vyjadril sa primátor mesta Pavel Hagyari, ktorý má najväčšie zásluhy na ukončení nekonečného sporu. Ten stál veľmi veľa aj daňových poplatníkov, lebo podľa informácií prešovského primátora sa za trinásť rokov výstavba Nábrežnej komunikácie predražila takmer o sto percent.