Do vyvlastňovania zasiahne súd

Zdroj: Halka Tytykalová

Bratislava - Viac času na rozhodnutie, či predať nehnuteľnosť, alebo si ju nechať vyvlastniť; možnosť odvolať sa na súde; no aj zrušenie vecnej náhrady za vyvlastnený dom a nejasnosti okolo vyvlastnením zrušených záložných práv. To všetko prináša nový návrh zákona o vyvlastňovaní, ktorý v stredu schválila vláda.

Ak zákon prejde v parlamente, Slovensko bude mať tri rôzne zákony, ktoré upravujú vyvlastňovanie: zákon o opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, zákon o opatreniach v príprave diaľnic a od leta budúceho roka aj zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb.

Teraz vyvlastňovanie okrem dvoch špeciálnych zákonov rieši stavebný zákon. Návrh jeho nového znenia, už bez vyvlastňovania, vláda na žiadosť Združenia miest a obcí Slovenska odložila na budúci týždeň. Novým zákonom sa budú riadiť obce či mestá pri výstavbe komunikácií, vodohospodárske podniky či firmy pôsobiace v energetike.

Po rokoch rozpačitý výsledok

Zákon o vyvlastňovaní sa rodí už deviaty rok. Najmä vyvlastňovaní s ním spájali veľké očakávania. „Som sklamaný," povedal o návrhu Richard D r u t a r o v s k ý z iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie. „Je pravda, že lepšie je upravený proces vyvlastňovacieho konania," hovorí.

Napríklad ten, kto vyvlastňuje, musí najskôr zložiť peniaze na náhradu a keď sa rozhodne, náhrada sa vyplatí z už zložených peňazí. To rieši prípady, keď vlastníkom vyvlastnili pozemky a trvalo roky kým sa dostali k peniazom.

Návrh však už napríklad nepočíta s vecnou náhradou za vyvlastnenú nehnuteľnosť, pripúšťa sa len peňažná náhrada. „Niektorí ľudia by radšej dostali za vyvlastnený dom iný dom. Teraz sa akákoľvek zákonná opora stratila," hovorí D r u t a r o v s k ý. Paradoxne, zákon o opatreniach pri výstavbe diaľnic ráta aj s takouto náhradou.

„Zatiaľ sme sa s tým nestretli. Ak takáto situácia vznikne, budeme poskytnutie vecnej náhrady riešiť z financií na prípravu," povedal hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík.

Plusom novej úpravy je predĺženie lehoty na rozhodovanie pred začatím vyvlastňovania. Ak dostane vlastník list, že môže dobrovoľne predať svoj dom alebo pozemok, inak bude vyvlastnený, doteraz mal na premýšľanie pätnásť dní. Po novom to má byť šesťdesiat.

Podľa advokátky Evy Kováčechovej je v zákone zaujímavo riešené odvolacie konanie. Rozhoduje o ňom rovno súd, nie nadriadený stavebný úrad. „Vyvlastňovaný síce príde o jeden stupeň konania. Má však garantovaný odkladný účinok odvolania. Kým nerozhodne súd, rozhodnutie o vyvlastnení nebude právoplatné," povedala Kováčechová.

Čo bude s hypotékou?

Súčasné znenie prináša však aj rad nejasností. Podľa občianskej iniciatívy je otázna napríklad situácia, ktorá vznikne pri hypotékach, keď vyvlastnením zanikne záložné právo. Napriek tomu, že banka bude účastníkom vyvlastňovacieho konania. Získaná finančná náhrada totiž ešte nezaručuje, že si vyvlastnený človek hneď kúpi adekvátne bývanie, na ktoré by previedol záložné právo voči banke.

„Bojím sa situácií, keď vyvlastnený síce dostane peniaze, no tie použije na jednorazové splatenie hypotekárneho úveru. Zostane  bez peňazí len s právom dostať náhradné bývanie, ktoré mu zo zákona určí vyvlastniteľ," hovorí D r u t a r o v s k ý.

Keďže zatiaľ ostáva otvorený návrh stavebného zákona, rezort výstavby zákon o vyvlastňovaní zatiaľ nechce komentovať.