Diaľnicu z Košíc do Bratislavy chcú všetci

Zdroj: Daniela Krajanová, sme.sk

Bratislava - Čo potrebuje Slovensko? Stavať  cesty, zhodnú sa politické strany. Úplne najviac podľa väčšiny volebných kandidátov potrebujeme spojiť Bratislavu s Košicami.

S tým súhlasia aj odborníci. „Každý potenciálny investor sa najprv pozerá, či je tam diaľnica a ak nie je, tak do toho regiónu nejde. Potom sa nám stáva to, že západná  časť Slovenska je neporovnateľne viac ekonomicky vyspelá než východ,“ povedal odborník na dopravu Jozef Drahovský. Upozorňuje, že výstavba diaľnic nemá byť politickou záležitosťou, ale ekonomickou. Realita je však iná.

Téma diaľnice medzi východom a západom pritom nie je nijakou novinkou, hovorí profesor Jozef Gnap z Katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity. Dnes to napriek tomu vyzerá tak, že namiesto súvislej diaľnice máme veľa drobnejších stavieb.  „Považská Bystrica má napríklad tri privádzače a nie je jasné, či boli potrebné,“ skonštatoval Gnap.

Stavať čo najlacnejšie

PPP projekty (projekty verejno–súkromného partnerstva), ktoré  rozbehla súčasná vláda, majú  pre zmenu otáznik. „Diaľničnú  infraštruktúru potrebujeme. Druhá  vec je otázka efektívnosti týchto projektov. Tie čísla sa stále menia,“ vysvetľuje Gnap, prečo sa nedá jednoznačne povedať, či sú pre nás súkromné diaľnice najlepším a najlacnejším riešením.

Cena PPP diaľnic sa skutočne mení každú chvíľu. Posledné  informácie hovoria, že 75 kilometrov úsekov cesty medzi Martinom a Prešovom vyjde na 9,13 miliardy eur. Toľko by mal štát zaplatiť za cestu počas 30 rokov. Predtým sa hovorilo o 7,8 miliardy eur. Všetky tri balíky súkromných diaľnic vychádzajú podľa aktuálnych odhadov zhruba na 20 miliárd eur.

Vláda však argumentuje rýchlou výstavbou. Nakoľko táto výhoda pretrváva, je otázne. Odkedy sa do diaľnic pustila, ubehli tri roky. Reálne sa začala stavať iba rýchlostná  cesta medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami. PPP diaľnice plánuje vláda platiť  z elektronického mýta. Z neho sa však musí vyplácať aj jeho prevádzkovateľ – firma SkyToll.

Nie širokorozchodnej

Na rozdiel od diaľnice skrz Slovensko, plánovaná širokorozchodná železnica naprieč  krajinou až po Viedeň našej infraštruktúre nepomôže. „Je dôležité, v čom bude majetku a kto bude mať aký podiel. My ju nepotrebujeme, je to záujem Rakúska,“ povedal Drahovský.

Starostov trápia dvojky a trojky

Riešiť  infraštruktúru v obciach pomáhajú najmä eurofondy, vyplýva to zo slov starostov. Niekde sa snažia cesty aj preklasifikovať, aby sa o ne postaral štát.

Obyčajné slovenské obce trápia diaľnice a rýchlostné cesty menej než cesty druhej a tretej triedy. Tie vlastnia župy, takže na ich pleciach je aj ich financovanie.

Keď  sme telefonovali starostom slovenských obcí, väčšinou sme natrafili na prípady, keď sa na cesty podarilo získať peniaze z Európskej únie.

Starosta obce Nemce, okres Banská Bystrica, Dušan Mydlo (nezávislý), dokonca nepotreboval ani pomoc župy. „My máme urobené miestne komunikácie a máme ich v dobrom stave,“ povedal Mydlo. Cestu, ktorá  vedie cez Nemce, obnovili aj z peňazí únie vďaka prerábke kanalizácie. Väčší problém má starosta zohnať peniaze na to, aby bol aspoň na jednej strane cesty chodník. Riešiť už preto musel aj tragickú nehodu.

Starostku obce Hažín v Michalovskom okrese, Mariannu Šimkovú (Smer, SDKÚ, KDH) trápi často nekvalitná údržba ciest a vysoká frekvencia áut v okolí. Hažín je totiž len niekoľko kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Aj keď v niektorých oblastiach na obec nevyšli peniaze, lebo prišla kríza, košická župa podľa starostky nezaháľala. „Urobilo sa dosť v rámci nášho okresu, čo vidím, keď chodím po dedinách,“ povedala Šimková.

Spokojný  je Václav Ličko (SDKÚ, KDH), starosta obce Bunkovce v okrese Sobrance. Aj tu je totiž cesta nová. „To je hudba budúcnosti,“ reagoval Ličko na otázky o diaľniciach.

Horšie je to v Malých Levároch. Tamojší starosta Štefan Lenghárt (SDKÚ) sa sťažuje na prehustenú dopravu. „V okolí Bratislavy je to neúnosné,“ skonštatoval. Situáciu by pomohol zlepšiť pezinský obchvat. „To by malo byť riešené v rámci župy, lebo je to cesta druhej triedy, takže je v jej majetku,“ hovorí starosta. Podľa jeho slov existuje snaha, aby sa cesta preklasifikovala na cestu prvej triedy. „Pochybujem však, že to prejde,“ dodal.