Čínska megastavba prírodu neoklame

Zdroj: Tomáš Hudák, SME Online

Mal to byť ôsmy div sveta. Čínska priehrada Tri rokliny však hrozí ekologickou katastrofou.

Kao–Jang, Bratislava - Niektorí cvakali fotoaparátmi, iní sa len nostalgicky pozerali, aby si čo najvernejšie zapamätali miesto, ktoré už nikdy neuvidia. Poslední farmári z mestečka Kao-jang z čínskej provincie Chu-pej minulý týždeň opustili svoje dlhoročné domovy.

Megaevakuácia pre megapriehradu

Ukončili tak masový exodus 1,4 milióna ľudí, ktorých čínska vláda musela evakuovať. Ich polia už čoskoro zatopí voda megapriehrady Tri rokliny.

Obrovská nádrž s najväčšou hydroelektrárňou na svete by mala skrotiť neposlušnú rieku Jang-c- ťiang a nasýtiť hlad miliardovej krajiny po lacnej energii. Dokončiť ju majú na budúci rok. Približne 84 miliárd megawatthodín vyrobenej elektriny ročne ďaleko prevyšuje výkon akejkoľvek elektrárne na svete.

Čína investovala do projektu 22 miliárd dolárov. Keď sa do stavby v roku 1994 pustila, zámer obetovať domovy milióna ľudí, aby pred pravidelnými záplavami ochránila ďalších 15 miliónov, sa zdal logický.

Počas vytrvalých lanských dažďov sa ukázalo, že ani obrovská priehrada nedokáže poraziť prírodu. Pre vysokú hladinu v rieke otvorili na priehrade 18 vrát plavebných komôr. Voda sa do nich hnala rýchlosťou 51-tisíc kubických metrov za sekundu, zatiaľ čo vráta boli schopné vypustiť len 48-tisíc. Prvý test nádrže nedopadol najlepšie. A to bol len začiatok.

Po priehrade zosuvy

Obrovské množstvo vody, ktorú v roku 2006 napustili v nádrži do výšky 156 metrov, spôsobuje obrovský tlak na svahy, ktoré priehradu obklopujú. Ekológovia upozorňovali na rozsiahle erózie a zosuvy pôdy v oblasti, ktoré môže novovzniknuté jazero vyvolať.

Vlani si už mohutný zosuv zeminy v okrese Badong vyžiadal 35 obetí.

„Ak sa neurobia žiadne preventívne opatrenia, projekt môže viesť ku katastrofe,“ varovali odborníci už vlani. Kritici poukázali na zničené archeologické náleziská či narušenie miestnej fauny a flóry. Zatopené dediny podľa nich zvýšia množstvo usadenín, ktoré spomalia tok rieky a tiež znečistia rezervoár, ktorý má slúžiť ako zásobáreň pitnej vody.

Organizácia Human Rights Watch zase kritizovala postoj vlády k farmárom, ktorých úrady pre priehradu presťahovali.

Vysťahovanie do horšieho

Do roku 2020 chce vláda premiestniť z oblasti až 5,3 milióna ľudí. Aktivisti považujú finančné kompenzácie za nedostatočné. Mnohých farmárov odsťahovali do miest, kde si ľudia, ktorí sa živili obrábaním pôdy, len ťažko hľadajú zamestnanie. „Nikdy nebola vypracovaná dôkladná štúdia následkov evakuácie a škôd, ktoré to spôsobí ľuďom a ekonomike,“ tvrdí Grainne Ryder z environmentálnej organizácie Probe International pre agentúru IPS.

Čínska vláda vynaložila 1,6 miliardy dolárov na nápravu geologických škôd v provincii Chu-pej. Tvrdí však, že geologické pohromy v oblasti nesúvisia s priehradou. „Ak hovoria, že zosuvy pôdy nemajú nič spoločné s nádržou, tak klamú,“ povedal BBC spisovateľ Dai Ťing, ktorý roky lobuje proti stavbe priehrady. Pred jej začatím v regióne toľko zosuvov nikdy nebolo.

Nikdy nebola vypracovaná dôkladná štúdia následkov evakuácie a škôd, ktoré spôsobí.

Grainne Ryder, environmentalista