Čerstvý závan do tmavých tunelov

Zdroj: Juraj Mesík, sme.sk

Rozhodnutie ministra dopravy Jána Figeľa o odstúpení štátu od zámeru stavať diaľnicu zo Žiliny do Prešova prostredníctvom PPP projektov vnieslo silný závan čerstvého vzduchu do temných zákutí slovenských diaľničných tunelov. Taký silný, že hlavný patrón slovenského tunelárstva si to nasmeroval rovno do štátneho smútku.

Dôvodom zrušenia PPP balíka bola najmä jeho enormná predraženosť, ktorá vyhovovala stavebným firmám, bankám, úradníkom a politikom, ktorí boli ochotní pre štát nevýhodné zmluvy podpisovať. Technicky bola dôvodom odstúpenia štátu neschopnosť PPP konzorcia zabezpečiť financovanie výstavby.

Pochybné projekty

Predpokladom účasti súkromných bánk v projekte bola, okrem záväzku štátu plne hradiť kalkulované finančné straty projektu, aj pôžička vo výške miliardy eur od Európskej investičnej banky. Tá, možno už poučená aj Gréckom, sa do pochybného projektu neponáhľala. Rozhodnutie zrušiť tento PPP projekt - treba dúfať, že po ňom príde aj zrušenie príprav PPP projektu na tunely pri Žiline - je plne v súlade so zámerom Radičovej vlády zastaviť či znížiť dynamiku zadlžovania. Ficov prostoduchý recept „la dolce vita" na účet našich detí sa minimálne na čas zasekol.

Minister Figeľ naznačil viacero triezvych riešení: Rozdeliť PPP balík na asi 15­kilometrové úseky, odsúťažiť ich jednotlivo a stavať od východu na západ, teda cestou menšieho odporu. A súťažiť transparentne a tvrdo.

Že tento prístup je pri dostatočnom tlaku možný aj u nás, dokumentuje prípad rýchlostnej cesty Košice - Milhosť. Po zaujímavom vývoji kontrakt na stavbu 14­kilometrového úseku vyhrala švédska Skanska s cenou 78 miliónov eur. Náklady na stavbu podľa štátnej expertízy však mali byť 136 miliónov eur!

Už na jar 2010 Zväz stavebných podnikateľov Slovenska kritizoval Skansku za predkladanie nízkych cien - Skanska vtedy vyhrala tender na malý úsek diaľnice na Kysuciach s ponukou ceny 163 miliónov eur - štátna expertíza však predpokladala cenu 270 miliónov. Tender vtedy nenapadol nik iný ako exminister dopravy Vážny.

Kartelové dohody?

Žeby Skanska kazila kartelové dohody diaľničných firiem? A nemáme na Slovensku extra balík problémov aj so „štátnymi expertmi" na cesty a diaľnice? Aká veľká časť ich expertízy a príjmov spočíva v enormnom nafukovaní cien v záujme spolužiakov v stavebných firmách? Nepatrí priveľa slovenských dopravných expertov do bratstva kamarátov Vincenta Lukáča?

Figeľ môže pritvrdiť aj využitím cesty, po ktorej siahli Poliaci. V novembri 2009 vyhrala čínska spoločnosť China Overseas Engineering Corporation tendre na úseky diaľnice z Varšavy do Lodže. Nielenže ponúkla o 50 percent nižšiu cenu než konkurencia: účasť Číňanov v hre stlačila o 40 percent aj ceny ponúkané domácimi firmami.

Racionálna je aj myšlienka výstavby rýchlostnej cesty medzi Bystricou a Ružomberkom. Dnešná cesta cez Donovaly je trojnásobne viac zaťažená ako všetky iné severojužné trasy cez stredné Slovensko a opakované analýzy potvrdili, že rýchlostná cesta by v tejto polohe stála podstatne menej ako inde.

V čom, zdá sa, Figeľ zatiaľ zásadne nevybočil z mečiarovsko-dzurindovsko-ficovskej tradície, je fetišizácia diaľnic. Realita, na ktorú už dávno upozornila aj Svetová banka, je, že s výnimkou blízkeho okolia Bratislavy Slovensko nepotrebuje a ani ekonomicky neunesie stavbu a prevádzku nadbytočných a drahých diaľnic. Malo by preto generálne odstúpiť od stavby ďalších diaľnic a tam, kde je to dopravne opodstatnené a ekonomicky únosné, stavať len lacnejšie a ekologicky citlivejšie rýchlostné cesty.

Radšej zatepľovať

To, že je únia ochotná financovať naše predražené a neopodstatnené diaľnice, by nás nemalo zvádzať k plytvaniu európskymi peniazmi podľa gréckeho vzoru. Presun peňazí z eurofondov na stavbu rýchlych ciest preto nemusí byť správne. Ekonomicky, sociálne, environmentálne aj medzinárodnopoliticky mnohonásobne efektívnejšie by bolo podstatne zvýšiť objem prostriedkov napríklad na celoplošné zatepľovanie.

Kým dopravná intenzita a zaťažene ciest budú pre rast hodnoty palív v nasledujúcej dekáde klesať, náklady na vykurovanie budov budú naopak rýchlo rásť. Budú čoraz viac ľudí tlačiť do takzvanej energetickej chudoby a robiť Slovensko čoraz závislejšie od ruského plynu. Dobre zaizolované domy dokážeme vo veľkom rozsahu vykurovať sami. Nehovoriac o tom, že masívny program zatepľovania by vytvoril omnoho viac a dlhodobejších pracovných miest po celej krajine.

(autor je publicista)