Cena diaľnic sa strojnásobila

Zdroj: Veronika Folentová, sme.sk

Bratislava - Diaľnice cez projekty  postavené formou verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty) a nie zo štátneho rozpočtu a eurofondov mali Slovensko aj podľa prvých predpokladov vyjsť drahšie. Krajina za to mala dostať diaľnice skôr, ako keby ich stavala klasickými spôsobmi. Celkový výsledok tak mal byť pozitívny.

Sľuby o rýchlej výstavbe sa napokon nenaplnili a vláde sa nepodarilo udržať ani v limitoch ceny, ktorú sľuboval. Presnejšie, pôvodné odhady boli trikrát nižšie ako  bude realita.

Tri balíky PPP

Dubná Skala - Turany, Turany - Hubová, Hubová - Ivachnová, Jánovce  - Jablonov, Fričovce  - Svinia.

• Dĺžka: 75 kilometrov.
• Cena: 7,8 miliardy eur*.

Úseky R 1: Nitra - Selenec, Selenec - Beladice, Beladice - Tekovské Nemce.

• Dĺžka: vyše 47 kilometrov.
• Cena: 3, 5 miliardy eur*.

Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Lietavská Lúčka - Žilina a Višňové - Dubná Skala.

• Dĺžka: zhruba 29 kilometrov.
• Cena: 8,5 miliardy eur*.

* predpokladaná cena zaplatená zo štátneho rozpočtu za 30 rokov

Zdroj: sita, SME

V roku 2007 ministerstvo dopravy odhadovalo, že za PPP diaľnicu zaplatí počas 30 rokov od 150 do 225 miliard korún (5 až 7,5 miliardy eur). Nakoniec je suma za tri balíky PPP projektov, a teda za 150 kilometrov diaľnic, okolo 20 miliárd eur. Na predstavu, rozdiel je vo veľkosti ročných súčasných príjmov do štátneho rozpočtu.

Dôvody zdraženia

Na zmenu ceny podľa hovorcu ministerstva dopravy Stanislava Jurikoviča vplývalo viacero faktorov.

„Nie je možné v skratke vysvetliť všetky operácie potrebné na finančné uzatvorenie a ani dnes ešte nie sú jasné výsledky, pretože dva balíky sú ešte v procese rokovaní koncesionára s bankami," povedal. Financovanie diaľnic cez PPP projekty je podľa neho výhodnejšie: „Štát platí za 100­percentnú dostupnosť splácaných ciest," povedal.

„Zvýšenie ceny  môže mať reálne dôvody," tvrdí Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank. „Nárast nákladov je v takomto prípade skôr v reálnom zdražení," povedal. Dôvodom môže byť podľa neho napríklad zvýšenie miezd stavbárov.

Analytik schvaľuje aj rozhodnutie  ministerstva stavať diaľnice formou verejno-súkromného partnerstva. „PPP projekty sú v Európe všeobecne výraznejšie podporované ako klasické verejné zaobstarávanie. Vo väčšine takýchto projektov totiž nedochádza k omeškaniu stavby či výraznému predraženiu ceny," povedal.

Janiš: Toto nie je PPP

S názorom Dereníka nesúhlasí prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Vychádza pritom zo situácie v Českej republike a Maďarsku, kde mali s PPP projektmi podľa neho skôr negatívne skúsenosti. „Stavby sa tam dosť predražili a boli problémy s ich kvalitou. Výstavba diaľnic patrí k verejným službám a mala by sa realizovať štátom," povedal.

Či je zvýšenie predpokladanej sumy, ktorú budeme zo štátneho rozpočtu počas 30 rokov splácať, vysoké, alebo nie, však nekomentoval.

Takmer trojnásobné zvýšenie ceny splátok nie je podľa hlavného analytika Vladimíra Vaňa možné len na základe zmien na finančnom trhu. Tie boli podľa neho výrazné, ale „nepostačujú na vysvetlenie takej veľkej zmeny," povedal.

Financovanie cez štátny rozpočet a eurofondy vidí výhodnejšie aj opozičný poslanec Stanislav Janiš z SDKÚ. „Keď premiér Fico povedal, že budujú diaľnice tak rýchlo ako nikto iný, mal dodať, že budujú diaľnice tak draho ako nikto iný a zadlžujú budúce generácie tak ako nikto iný," povedal.

PPP projekty, ktoré robí vláda, podľa neho nie sú normálne projekty  verejno-súkromného partnerstva. Nepovažuje za normálne, aby štát vybral koncesionára, ktorý nemá peniaze, aby mu ich štát zháňal, aby zháňal banky a ešte aj aby za časť projektu aj ručil.

Konkrétne zvýšenie ceny diaľničných kontraktov priniesol denník Pravda na príklade ceny za tretí balík PPP. V jeho prípade expertíza ministerstva výstavby z roku 2006  hovorí o tom,  že najvyššia cena za výstavbu troch úsekov aj s tunelmi je  40 miliárd korún (asi 1,3 miliardy eur).

Ministerská expertíza pritom zvyčajne stanovuje cenový strop, ktorý nemožno prekročiť.  Konečná cena stavby, ktorú si štát objednal od koncesionára, je o polovicu vyššia. Za stavbu má štát zaplatiť takmer dve miliardy eur.