Buldozéry ničia úrodu. Legálne

Zdroj: Michal Piško, sme.sk

Nitra - Roľník Jozef Ďuriš minulý týždeň na poli kúsok za Nitrou neveril vlastným očiam. Uprostred lánu sladovníckeho jačmeňa buldozér zhŕňal zeminu aj s úrodu. A to iba niekoľko dní pred žatvou.

„Chystali sme sa na zber úrody, o ktorú sme sa celý rok s najlepšou svedomitosťou starali. A zrazu toto, bez akéhokoľvek upovedomenia. Chápem, že cesta je potrebná, tiež som účastník dopravy, ale nie takto,“ opisuje pocity drobný hospodár.

Nastúpili archeológovia

Do úrody sa mu zahryzli mechanizmy firmy Granvia Construction, ktorá má v rámci projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) postaviť 53-kilometrový úsek rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami. V týchto týždňoch firma začala s prípravnými prácami, na vytypovaných miestach budúcej cesty mechanizmy odkrývajú ornicu, aby mohli pôdu preskúmať archeológovia.

Zistiť, prečo nastúpili buldozéry na pole a hospodár o tom nevedel, nie je jednoduché. Hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti odporučil kontaktovať ministerstvo dopravy, ktoré pre úsek vydalo stavebné povolenie, a to odporučilo na stavebníka.

„Majiteľov pozemkov sme kontaktovali podľa zoznamu parciel zo stavebného povolenia. Podľa čísel parciel sa dá určiť iba ich majiteľ,“ vysvetľuje Dagmar Baloghová z Granvie Construction. „V spolupráci s majiteľmi pôdy sme kontaktovali aj ich užívateľov. Žiaľ, zoznam užívateľov nebol úplný a v prípade pána Ďuriša nám povedali, že už nie je užívateľom pozemkov.“

Baloghová hovorí, že užívateľov mali informovať najmä majitelia pozemkov. Väčšinu pozemkov, na ktorých Ďuriš hospodári, vlastní nitrianske biskupstvo. S jeho zástupcom sa nám spojiť nepodarilo.

Spoločnosť roľníkovi napokon sľúbila, že mu škodu uhradí.  Odhaduje ju na 10­tisíc eur. „Mňa  trápi najmä to, že vznikla morálna škoda, že pár dní pred zberom úrody sme desať hektárov úrody len tak vyhodili. Neviem, či nám tie zrnká nebudú ešte chýbať, možno taká doba nastane,“ hovorí roľník.

Rozhoduje harmonogram

O úrodu neprišiel len Ďuriš, ale aj ďalší hospodári v okolí Nitry. „Zatiaľ nám išli do pšenice, jačmeňa. Povedali, že majú presný harmonogram, majú buldozér, takže musia do toho ísť,“ hovorí majiteľ Agrodvoru Pohranice Daniel Orlík, ktorému firma na rozdiel od suseda začiatok prác oznámila.

„Snažili sme sa maximálne koordinovať postup prác s majiteľmi a pokiaľ to bolo možné aj s užívateľmi poľnohospodárskej pôdy. Ku každému prípadu bol prizvaný znalec, ktorý vyčíslil škody spôsobené na poľnohospodárskych porastoch a tie budú uhradené,“ uisťuje Baloghová.

Kedy sa začne výstavba cesty, jasné nie je. Ak sa štát, banky a koncesionár  dohodnú na podmienkach financovania výstavby, stavať sa má začať už v auguste. Celý úsek by mal byť podľa stavebného povolenia ukončený najneskôr do konca roka 2012.

Archeológ môže cestu zastaviť  

O archeologickom výskume pri výstavbe diaľnic sme sa rozprávali s riaditeľom Archeologického ústavu SAV v Nitre MATEJOM RUTTKAYOM.

Spolupracujú archeológovia pri výstavbe diaľnic bežne?

„Nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. S rozdielom, že inde sa výskum robí často už roky pred samotnou výstavbou. Napríklad pri nedávno otváranej diaľnici Viedeň – Bratislava sa výskum rozbehol už tri roky pred výstavbou. Na Slovensku na to máme najviac mesiace.“

V čom je rozdiel?

„Kým v Česku alebo Rakúsku má jedna parcela jedného – dvoch vlastníkov u nás sú to často stovky. Je to dané historicky spôsobom dedičstva, v západnej časti rakúsko-uhorskej monarchie dedil najstarší syn, kým u nás všetci potomkovia. Takže majetkovoprávne vyrovnanie a vybavenie vstupu na pozemok sa diaľničnej spoločnosti zväčša darí vybaviť až na poslednú chvíľu.“

Čo vás súri už na pľace?

„Každá stavba má presný harmonogram, špeciálne pri súčasných PPP projektoch sú termíny veľmi prísne. Snažíme sa preto čo najskôr začať práce na kľúčových a náročných miestach, ako sú ukotvenia mostov alebo pilierov, pri bežnej ceste na rovine máme viac času.“

Dá sa teda povedať, že vám diaľnice dávajú prácu?

„Tak by som to nepovedal, archeológovia majú na Slovensku práce až dosť. Radšej by sme boli, keby sa archeologické lokality stavbou neničili, na druhej strane nám diaľnice a rýchlostné cesty umožňujú robiť veľké výskumy, na ktoré štát nemá.“

Ako si vyberáte lokality?

„Systematicky sa venujeme celým územiam oveľa skôr, ako sa začne stavať. Robíme letecké a geofyzikálne prieskumy, tie nám umožnia pozrieť sa pod zem aj bez kopania. Takže väčšinou už vieme, čo čakať.“

Čo keď narazíte na vzácny nález? Stavba sa odkladá?

„To by musel byť veľmi exkluzívny nález, napríklad kostol z veľkomoravského obdobia. Vtedy by sme museli uvažovať o posune trasy alebo pamiatky. Väčšinou na to  prídeme skôr, napríklad pred dvoma rokmi sme pri projektovaní trasy diaľnice cez Kysuce objavili unikátny systém opevnení, ktorý mal byť trasou diaľnice celý zničený. Trasu sa podarilo preložiť.“

Teraz kopete pri Nitre. Aký objav by vás potešil?

„Máme už vytypovanú veľmi zaujímavú osadu z  veľkomoravského obdobia pri Nitre, máme aj pravekú lokalitu pri Beladicich a potom celú sústavu lokalít z rôznych období v Tesárskych Mlyňanoch.

R1 čaká na ortieľ

Stále nie je jasné, ako sa bude rýchlostná cesta z Nitry smerom na Zlaté Moravce financovať.

BRATISLAVA. Súkromné diaľnice zaplatené cez PPP projekty, na ktorých sa podieľajú súkromné firmy a štát, predstavoval premiér Robert Fico na začiatku vládnutia ako riešenie, ktoré zrýchli ich výstavbu. Košice a Bratislava mali mať diaľničné spojenie podľa jeho prísľubu už v roku 2010. Testovacím pilotom PPP projektov mala byť rýchlostná cesta R1 z Nitry do Tekovských Nemiec. Dnes je zrejmé, že do konca roku 2010  stavbári nespoja ani tieto dve miesta.

Nie je jasné ani to, či a kedy sa budú diaľnice cez projekty PPP vôbec financovať. Do pozajtra sa má rozhodnúť, či vôbec budú stavať cez projekty PPP, alebo sa vyhlási verejné obstarávanie. Ministrovi dopravy Ľubomírovi Vážnemu sa nepáčia podmienky  bánk financujúcich projekt. To sa premieta do ceny, ktorú si za R1 chce účtovať víťazné konzorcium v hre o R1 - Vinci Concessions a ABN AMRO. Od štátu pýtajú o 15 až 20 percent viac, než si účtovali, keď vyhrali zákazku. Pôvodne mal štát zaplatiť za 30 rokov 3,465 miliardy eur a najnovšie to môže byť vyše 4 miliárd.