Richard Drutarovský

Ako zničiť burinu v záhrade bez chémie?

Reklama:

Nejednému záhradkárovi sa robia na čele vrásky pri pomyslení na ničenie buriny v záhonoch. Môžeme využiť chemické prostriedky, to však už bude mať nepriaznivý vplyv na pôdu a úrodu. Pri odburiňovaní záhrady nám môžu pomôcť niektoré prírodné princípy, ktorými burinu obmedzíme aj bez chémie.

29. 04. 2016

Zdroj: Ing. Jaroslav Pížl, Urob si sám

Reklama:

Vyklíčenie väčšiny burinových semien môžeme na čas pribrzdiť napríklad hlbokou orbou. Semená totiž väčšinou klíčia len v povrchových vrstvách pôdy, a keď ich „utopíme“ vo väčšej hĺbke, vyčkajú tam, kým im to dovolí ich životnosť a kým ich pri ďalšej kultivácii nevynesieme na povrch. Z tohto vyplýva, že stačí, ak len jeden rok necháme buriny vysemeniť a hneď máme na sedem aj viac rokov postarané o „odburiňovaciu zábavu“. Aj napriek tomu však možno udržať buriny na uzde a niektoré dokonca môžeme využiť aj pre svoje dobro.

Spoznajme svojho súpera

Aby sme mohli zvoliť tú najsprávnejšiu stratégiu, ako zdolať buriny, treba poznať aj ich vegetačné obdobie a spôsoby ich rozmnožovania. Buriny môžeme rozdeliť na jedno-, dvojročné a vytrvalé.

Jednoročné buriny

Jednoročné buriny sa množia prevažne generatívne, teda semenami. Skoré jarné majú dlhšie vegetačné obdobie, vyhovuje im zanedbaná záhrada, na pôdach s častejšou kultiváciou sa vyskytujú zriedkavejšie (kolenec roľný, žihľava malá, reďkev ohnica, ovos hluchý, stavikrv vtáčí, drchnička roľná).

Neskoré jarné buriny neprezimujú, vzchádzajú až po prehriatí pôdy, majú krátky vegetačný čas, ale veľkú rozmnožovaciu silu (galinsoga, lobody, merlíky, bažanka, láskavce, portulaka, horčiaky, mliečniky, durman, ježatka kuria noha).

Efemérne rastliny prezimujú, ich vegetačné obdobie je veľmi krátke, končí sa už na jar (arábovka tálová, nezábudka malokvetá, veronika brečťanolistá). Ozimné rastliny sú schopné prezimovať a vzchádzajú celoročne (harmanček, hluchavky, pastierska kapsička, mak, ostrôžka, peniažtek roľný, nezábudka roľná, hviezdica prostredná, veroniky, starček, turan kanadský, vika, lipkavec obyčajný, metlička obyčajná, lipnica ročná).

Dvojročné buriny

Dvojročné buriny sa rozmnožujú zväčša semenami, sú veľmi húževnaté aj vďaka odolným koreňom. Rozširujú sa predovšetkým vysemenením na mieste (skorocel, knotovka, štiav) alebo nalietavaním (púpava lekárska), neznášajú orbu či hlbokú kultiváciu. V trávnikoch robia problémy najmä púpava lekárska, štiav, skorocel, sedmokrásky a palina.

Do tejto skupiny patria aj knotovka, kostihoj, lopúch, mrkva lesná, myší chvost, slez nebadaný, locika kompasová a horčičník.

Vytrvalé buriny

Vytrvalé buriny sa rozmnožujú semenami aj koreňmi. Plytko koreniace druhy sa vyskytujú tam, kde sa pravidelne hlboko neorie, nekope, napríklad v ovocných sadoch (iskerník plazivý, nátržník husí, zádušník brečťanolistý).

Druhy s pevnými a tuhými výbežkami neznášajú pravidelnú hlbokú orbu (pýr plazivý, psinček výbežkatý).

Druhy s mäkkými výbežkami sa vyskytujú na zamokrených pôdach (čistec bahenný, mäta roľná). Hlbšie koreniace buriny sú húževnatejšie, je problém ich vyhubiť, lebo vytvárajú pakorene, drevité výbežky a hľuzy (kozia noha hostcová, cirok, podbeľ, prasličky, horčiak obojživelný, trstina, mlieč roľný, linária, pichliač roľný, mliečnik chvojkový, pupenec roľný, vesnovka obyčajná, chabzda, hrachor hľuznatý, blyskáč jarný).

Využitie buriny

Vytrhanú alebo skosenú burinu či trávu (bez vyzretých semien) môžeme použiť:

  • na mulčovanie v medziradí zeleniny,
  • ako biomasu do kompostu,
  • ako biomasu pri tvorbe kopcovitej biohriadky,
  • zakopať do pôdy ako zelené hnojenie, najmä ak ide o jedno- či dvojročné buriny,
  • použiť na prípravu hnojivého zákvasu.

Odburinenie pozemku

Použitím herbicídnych chemických „guľometov“ dokážeme síce odburiniť pozemok rýchlejšie, ale za cenu potlačenia všetkého živého v pôde. Pri nechemickom odburiňovaní tento proces trvá dlhšie, ale aspoň sčasti môžeme tento čas využiť aj na zámerné zlepšenie štruktúry pôdy a jej obohatenie, napríklad o humus.

Medzi bezchemické spôsoby odburiňovania patria: prekrytie danej plochy priesvitnou fóliou, prípadne čiernou fóliou či iným nepriesvitným materiálom, ako aj klasická mechanická kultivácia, kosenie a vytrhávanie.

Čím škodia buriny najviac?

Pôdu intenzívnejšie vysušujú

Buriny priemerne spotrebúvajú dvakrát viac vody ako pestované rastliny; umožňuje to aj väčšia sacia schopnosť ich koreňov – intenzívnejšie odoberajú vodu z pôdy; k lepšiemu zásobovaniu vodou im pomáhajú aj hlbšie korene a bohatšie rozvetvená koreňová či poplazová sústava (pichliač roľný, pupenec roľný a iné).

Zatieňujú okolité výsadby

Buriny majú často veľkú listovú plochu, ktorou sa jednak odparuje viac vody, a jednak ňou zatieňujú okolité rastliny aj pôdu – tá sa menej prehrieva slnkom, a preto má aj nižšiu teplotu, čo negatívne ovplyvňuje rast a plodnosť pestovaných rastlín.

Uvoľňujú do pôdy oxid uhličitý

Korene burín majú vyššiu dýchaciu mohutnosť ako mnohé pestované rastliny, čím uvoľňujú do pôdy až trikrát viac oxidu uhličitého, ktorý zasa intenzívnejšie pomáha uvoľňovať živiny z pôdy, preto sa burinám v chudobných pôdach darí a ich rast musíme potláčať intenzívnejšie ako na výživnejších pôdach; boj s burinou je vlastne teda najmä bojom o zachovanie pôdnych živín pre naše pestované rastliny.

Často sú nositeľmi či hostiteľmi hubových a vírusových chorôb.

Zvyšujú prácnosť v záhrade

Likvidácia či regulácia výskytu burín pestovateľa obyčajne dosť časovo aj fyzicky zaťažuje, preto by sme sa ich mali snažiť čo najskôr, ale ekologicky s využitím špecifickej citlivosti burín potlačiť na únosnú mieru alebo aj využiť v prospech záhrady, chovov či nás samotných (jedlé či liečivé buriny).

1. ETAPA

Znižovanie množstva burinových semien

Za viaceré roky, čo burina rástla a vysemeňovala sa, sa na zaburinenom pozemku (na pôde aj v nej) nazbierala veľká zásoba semien. Tú by sme mali odstrániť. Vyklíčenie zásobných semien buriny v pôde urýchlime tak, že im vytvoríme lepšie podmienky. Vhodnou závlahou najprv odplavíme inhibičné, brzdiace látky nachádzajúce sa v semene a potom zvýšením teploty pôdy aj ovzdušia nad ňou – prikrytím priesvitnou fóliou – vyprovokujeme ich rýchlejšie klíčenie. Potom vyrastené buriny zlikvidujeme, prípadne využijeme na hnojenie či kŕmenie.

Samozrejme, že súčasne vyklíčia aj trvalé buriny. Po odstránení krycej fólie ich hneď skosíme alebo škrabákovou motykou zoškrabneme, biomasu skompostujeme a potom pôdu plytko skultivujeme, aby sme zásobné semená spod povrchu pôdy dostali do malej hĺbky vhodnej na klíčenie.

A znovu zopakujeme celý proces so závlahou aj s prekrytím priesvitnou fóliou (podľa potreby raz alebo viackrát za sebou, pričom kultiváciu robíme vždy hlbšie a hlbšie).

Po takomto postupnom vynášaní semien na povrch a ich likvidovaní odstránime prevažnú zásobu burinových semien z celého pôdneho profilu. Súčasne, keď vyrastené trvalé buriny opakovane likvidujeme, vyčerpáme zásobné látky v ich koreňoch či poplazoch, a teda buď odumrú hneď, alebo sa pri ďalšej fáze odburiňovania budú už podstatne ľahšie likvidovať.

Niekedy môžeme použiť aj iný variant likvidácie burín. Najprv necháme pod fóliou vyrásť burinu vyššie, potom fóliu odstránime, no burinu ešte necháme dorásť do bezpečnej veľkosti, ale len tak, aby sa nemohla vysemeniť.

Následne ju skosíme a biomasu použijeme do kompostu alebo na kŕmenie, prípadne ju zakopeme ako zelené hnojenie. Tak zvýšime obsah humusu v pôde, čo je tiež naším cieľom. Toto má však jednu nevýhodu: pri dlhšej vegetácii si trvalé buriny dokážu vytvoriť určité množstvo nových zásobných látok, vďaka ktorým budú o niečo vitálnejšie ako pri prvom spôsobe likvidácie, a teda sa s nimi budeme musieť ešte popasovať v ďalšej etape odburiňovania.

10 tipov

Nejednému záhradkárovi sa robia na čele vrásky pri pomyslení na ničenie buriny v záhonoch. Môžeme využiť chemické prostriedky, to však už bude mať nepriaznivý vplyv na pôdu a úrodu. Pri odburiňovaní záhrady nám môžu pomôcť niektoré prírodné princípy, ktorými burinu obmedzíme aj bez chémie.

  1. Zabrániť už rastúcej burine, aby jej semená dozreli a aby sa vysemenila (včasné skosenie, vytrhanie, kultivácia).
  2. Nepoužívať burinu s dozrievajúcimi a zrelými semenami na mulčovanie pôdy a kompostovanie. Treba ju spáliť a až jej popol skompostovať.
  3. Nepoužívať vytrhanú či skosenú burinu, ktorej zelené nadzemné časti sú schopné zakoreniť sa, na zelené mulčovanie.
  4. Nedávať do nedostatočne horúceho kompostu (v malých kopách a v chladnom období sa nevyvinie pri kompostovaní dostatočná teplota na likvidáciu živých, aktívnych častí rastlín) živé korene a poplazy burín, ktoré sa nimi rozmnožujú (púpava, kostihoj, praslička, zvlačec, kozia noha hostcová, pýr, pichliač roľný). Ak nie sú jedovaté, je lepšie nechať ich skŕmiť alebo spáliť.
  5. Nepoužívať na hnojenie neznámy, zaburinený kompost alebo hnoj.
  6. Zabrániť prerastaniu koreňov buriny z vedľajšieho pozemku podbetónovaním plota alebo zapustením hrubšej fólie do pôdy. Prenosu semien z okolia záhrady treba zabrániť likvidáciou ohnísk semeniacej sa buriny (prípadne dohovorom so susedmi).
  7. Neprehnojovať pôdu dusíkom, lebo ten podporuje rast buriny (lipkavec, žihľava, durman, bažanka, blen).
  8. Čiastočne pomôže zníženie pôdnej kyslosti a povápnenie, ktoré sčasti znevýhodní rast niektorých kyslomilnejších burín (praslička, mäta roľná, rumanček, fialka trojfarebná).
  9. Používať čisté osivá bez burinových semien, najmä pri výseve trávnika a zeleného hnojenia.
  10. Vhodnejšie je, keď si balíčkované priesady dopestujeme sami.

2. ETAPA

Znižovanie množstva trvalých burín

V prvej etape odburiňovania sme spolu so znížením množstva burinových semien v pôde odstránili alebo aspoň oslabili časť vegetatívne množiteľných orgánov trvalých burín, teda koreňov, poplazov a hľúz. Na odstránenie prevažného množstva týchto častí z pôdy môžeme použiť tiež dva postupy.

Prípravná fáza: Poslednú, hlbšiu kultiváciu alebo zakopanie zeleného hnojenia do pôdy po prvej etape odburiňovania robíme až po potrebnom povápnení pôdy. Tým vynesieme na povrch aspoň časť koreňov a poplazov trvalých burín. Tie potom hrabľami alebo zahnutými vidlami zhrabeme, spálime a popol skompostujeme.

Pri prvom postupe odburiňovanú plochu najprv znovu zavlažíme a potom zasa zakryjeme priesvitnou fóliou, ktorá urýchli vyrastenie trvalých burín aj zostatku burinových semien. Keď rastliny vyrastú asi do výšky 20 cm, zoškrabeme ich, získanú biomasu skompostujeme (nesmie obsahovať korene ani poplazy) a pôdu stredne hlboko skultivujeme.

Proces zopakujeme jeden až dvakrát, kým vyrastá ešte veľké množstvo trvalých burín. Cieľom je zbaviť korene a poplazy zásobných látok a tak ich zlikvidovať.

Nakoniec pri dostatočnom oslabení týchto častí môžeme ukončiť odburiňovanie kultiváciou, prípadne opakovaným zhrabaním poplazov a koreňov, a potom dlhodobejším prekrytím pôdy čiernou fóliou alebo iným materiálom neprepúšťajúcim svetlo. Mnohé takto oslabené buriny často po niekoľkých mesiacoch bez svetla odumrú.

Druhý spôsob je tradičný, spočíva v dlhodobom (aj ročnom i dlhšom) pokrytí pôdy materiálom neprepúšťajúcim svetlo. Ide o pohodlnejší, no menej aktívny spôsob ničenia burín.

3. ETAPA

Zlepšenie štruktúry pôdy

Na toto je vhodné využiť zelené hnojenie, napríklad husto siatymi ďatelinovinami. Tie dokončia potlačenie rastu zostávajúcich burín a po zaoraní pomôžu zlepšiť štruktúru pôdy, obohatia ju o humusotvorné zložky a dusík. Pred ich vysiatím treba pôdu skultivovať a pohnojiť kompostom obohateným najmä o draslík, fosfor a stopové prvky.

Čistá pôda

Pred vysadením či vysiatím týchto rastlín by pôda mala byť vyčistená od burinových semien a vegetatívne sa zakoreňujúcich častí trvalých burín. To dlhodobo podstatne uľahčí udržanie pestovateľských plôch v bezburinovom stave. Potom už menší výskyt burín dokážeme udržať na uzde niekoľkými preventívnymi opatreniami, ako sú striedanie kultúr pestovaných na danej ploche, pestovanie zmiešaných kultúr či hnojenie kompostom pripraveným z bezsemennej biomasy, bez koreňov či hľúz trvalých burín.

Potláčanie nežiaducich burín

Voľné záhradné plochy, napríklad pod úžitkovými alebo okrasnými drevinami, udržujeme najmä kosením, tak mnohé buriny potlačíme až odstránime, iné výrazne oslabíme. Navyše, pravidelnou kosbou zabránime ich vysemeňovaniu.

Na týchto priestranstvách do určitej miery pomáha zatrávnenie alebo hustá výsadba pôdopokryvných rastlín.

Osobitným prípadom je skalka, pretože po jej založení je veľmi problematické likvidovať najmä trvalé buriny. Preto pri úprave skalky používame výhradne bezburinový substrát. Tu však aj napriek bezchemickému odburiňovaniu predsa len niekedy musíme urobiť výnimku. Ak do skalky „vlezie“ pýr, kozia noha hostcová, púpava, praslička, pupenec alebo pichliač roľný, môžeme sa síce pokúsiť ich zlikvidovať opakovaným vytrhávaním aj s časťou koreňov, no nie vždy uspejeme.

A rozbúrať krásne kvitnúcu skalku pre zopár koreňov určite nechceme. V takomto prípade, ale skutočne len výnimočne, použijeme niektorý z účinných herbicídov, ktorý štetcom natrieme na listy a vňať danej buriny. Rastliny nevytrhávame, prípravok necháme pôsobiť aspoň tri týždne – vnikne do celého systému rastliny, teda aj do koreňov, a tie potom odumrú. Je to len miestne opatrenie, ktoré inak nepoškodzuje okolité prostredie.

Burina ako krmivo

Burina je hodnotný a lacný zdroj dobrého krmiva. Dôležité je však poznať, ktoré rastliny sú vhodné pre konkrétne zvieratá. Niektoré totiž môžu byť aj jedovaté. Ako krmivo môžeme využiť buriny za čerstva alebo ich usušiť do zásoby na zimu. Vhodným využitím burín je ich regulované spásanie – „košárovanie“. Zvieratám sa presúvateľnými ohradami s veľkosťou ohradenej plochy asi 4 × 4 m na pozemku vymedzí pastvisko, ktoré po vypasení presunieme ďalej. Výhodou je nízka prácnosť, pohnojenie pozemku a jeho vyčistenie od rôznych škodcov, ktoré zvieratá skonzumujú.

Burina ako liek

Medzi voľne rastúcimi prírodnými rastlinami, teda aj burinami, sa nachádza množstvo liečivých. Preto by bola škoda, keby sme ich nevyužili. Ak nie sme odborníci na prírodné liečenie, môže nám pomôcť atlas liečivých rastlín. Tak si môžeme nazbierať a usušiť na čaj rastliny, ktoré nám pomôžu pri nachladnutí alebo jarnej očiste organizmu.

Odstraňovanie burín bez chémie

Pri ošetrovaní vysadenej pestovateľskej plochy v priebehu vegetácie využívame tradičné aj moderné spôsoby bezchemického odstraňovania či potláčania burín.

Tradičná pravidelná kultivácia pôdy

Tu sú nápomocné motyka a ručné či motorové rotavátory. Tak žiaduco ovplyvňujeme štruktúru pôdy, ochraňujeme ju pred nadbytočným vysušovaným jej hlbších vrstiev a, samozrejme, likvidujeme vyrastené buriny. Nevýhodou je väčšia prácnosť.

Modernejšie využívanie mulčovania

  • mladú, nesemeniacu sa, ale ani nie trvalú burinu ručne vytrháme a uložíme ako zelený mulč do medziradia pestovaných rastlín; pomáha udržovať pôdnu vlhkosť, pomáha rozmnožovať pôdne baktérie i dážďovky a po zakopaní zvýši množstvo humusotvorných zložiek v pôde,
  • takto môžeme využiť aj pokosenú trávu alebo rastliny z iných plôch či zeleného hnojenia na inom mieste,
  • ako mulč môžeme použiť aj zrelý alebo polozrelý bezsemenný kompost,
  • dobrým mulčom je aj posekaná slama, len musíme počítať s tým, že zapravená do pôdy z nej pri svojom rozklade odoberá množstvo dusíka, ktorý následne musíme pôde dodať, aby sme oň takto neukrátili (na našu škodu) pestované rastliny,
  • okolo okrasných rastlín sa často mulčuje i drvenou kôrou, ktorá ale neraz vplyvom dažďa či závlah uvoľňuje aj na buriny herbicídne pôsobiace látky, preto sa častejšie používa na mulčovanie drevín, ktoré sú odolnejšie,
  • herbicídne na okolité rastliny pôsobí aj mulč z orechových či agátových listov,
  • v poslednej dobe sú na mulčovanie bohato využívané umelohmotné, najmä čierne fólie, ktoré sa do medziradia buď ukladajú, upevňujú sa v ňom, alebo sa touto fóliou pokryje celá plocha hriadky a rastliny sa vysádzajú do otvorov vyrezaných do fólie; je to jednoduchý a účinný spôsob, ktorým je možné udržať buriny na uzde, ale i chrániť štruktúru a vlhkosť pôdy, neraz i napríklad plody jahôd pred zablatením.

Úradné dokumenty

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most, stavebné povolenie

Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-PO-OCDPK-2017/007147-04 zo dňa 17. 2. 2017.

Diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh, oznámenie o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie konania o predĺžení stavebného povolenia, č. j. 10424/2017/SCDPK-C240/12922 zo dňa 16. 2. 2017 pre stavbu "Ďiaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh".

Poznámky k zákonom

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...

Môže súd nariadiť stavebnému úradu vykonanie štátneho stavebného dohľadu?

Žalobca podal obci Hodruša-Hámre, ako príslušnému stavebnému úradu,žiadosť o prešetrenie legálnosti...

Môže mi úrad doručiť zásielku, ak dlhodobo nie som doma?

Pri doručovaní úradných rozhodnutí v správnom konaní sa často stretávam s takzvanou fikciou...

Neoznámenie trestného činu. Povinnosť oznámiť trestný čin. Mám takú povinnosť alebo nie?

Som povinný oznámiť trestný čin alebo podozrenie z trestného činu? Kedy nie som povinný oznámiť...

Výkup pozemkov na obchvat: Nechcel čakať, vyplatia ho skôr

Národná diaľničná používa dvojaký meter, tvrdia vlastníci.

Dopravný expert: Nechoďme do diaľnic v polovičnom profile

Podobná diskusia o doprave, akú zažíva Prešov, čaká aj iné mestá. Obchvat Prešova sa prehodnocuje a...

Ani päťdesiat úradných pečiatok vám nepomôže, keď si niekto spomenie, že práve váš dom je treba chrániť pre budúce generácie

Mal by štát zrušiť povolenie na zbúranie funkcionalistickej vily v pražských Petřinách? Hosťami...

Na prebratie zásielky bude viac času

Úradná zásielka adresovaná občanovi napríklad zo stavebného úradu je považovaná za doručenú na...

Jarovce sa odvolali proti rozhodnutiu o vyvlastnení pozemkov pre diaľnicu D4

Obec už časť pozemkov pod diaľnicu NDS predala, ďalšie pozemky potrebuje z dôvodu, že zmeny a...