Ako založiť a starať sa o okrasné dreviny?

Reklama:

Okrasné kríky patria do našich záhrad rovnako ako kvetiny. Vysadiť ich môžete do väčšieho trávnika či v náväznosti na kvetinové záhony jednotlivo ako tzv. solitéry. Veľmi obľúbené sú väčšie skupiny kríkov nižších stromov združujúce v sebe celý rad rôznych druhov tak, aby vytvorili prirodzenú zelenú hradbu naväzujúcu na okolitú prírodu. Bežné sú však i zelené pásy (tzv. živé ploty) stvárnené z jediného druhu.

08. 03. 2015

Zdroj: Baumax

Reklama:

Zelená bariéra z okrasných drevín nielen že ochráni vaše súkromie pred zvedavými pohľadmi zvonku, ale tiež pred prachom a hlukom z ulice. Väčšie skupiny kríkov či živé ploty navyše fungujú ako účinné vetrolamy a pomôžu záhradu nenásilne rozčleniť na jednotlivé funkčné zóny. Takáto zelená hradba navyše vyjde lacnejšie ako klasické oplotenie drôteným pletivom či ohradou z dreva. Zostáva len rozhodnúť, akú podobu by mala výsadba mať a koľko práce chcete jej ďalšej údržbe venovať.

Nevýhodou prísne tvarovaných zelených stien je skutočnosť, že vyžadujú pravidelné zastrihávanie raz či dvakrát do roka (záleží na druhu dreviny). Na druhej strane nie sú náročné na priestor, takže nájdu uplatnenie i na malej záhradke – pravidelným rezom ich možno udržiavať široké 30 až 50 cm. Voľne rastúce, teda netvarované skupiny kríkov naproti tomu vyžadujú viac miesta, lebo sú širšie. Hodia sa do väčšej záhrady a najlepšie vyniknú tam, kde pozemok naväzuje na okolitú prírodu.

Jednotlivé druhy okrasných drevín sa pritom nesadia striktne do jedného radu, ale do skupín. V takejto zelenej bariére potom dobre vynikne krása jednotlivých drevín a taktiež ich kvety a plody, čo v prípade strihanej steny väčšinou možné nie je. Do mestskej záhrady v tomto prípade voľte dreviny, ktoré bohato a zaujímavo kvitnú, v záhrade prírodného typu naopak vyniknú dreviny menej nápadné, ktoré sa priblížia svojím vzhľadom okolitej prírode. Výška živého plota by potom mala byť úmerná veľkosti ohradzovaného pozemku. V malých záhradkách by nemal presahovať 120 cm – vyššia zelená hradba zbytočne tieni úžitkovú plochu záhonov či trávnik a zvyšuje nebezpečenstvo prízemných mrazíkov. To platí zvlášť v tzv. mrazových kotlinách a v údoliach v blízkosti vodných tokov.

Vhodné dreviny

Medzi okrasnými kermi nájdete celý rad nádherne kvitnúcich druhov, ktoré vyniknú nielen ako solitéry, ale aj v spoločnosti ďalších drevín v hustějšej výsadbe. Niektoré sa navyše hodia i na výsadbu do živého plotu.

Pri výsadbe živého plota možno vyberať z celého radu drevín, či už listnáčov alebo ihličnanov. Záleží na vzraste jednotlivých kultivarov i na veľkosti záhrady.

Živý plot tvorí steny záhrady. A keď pred neho ešte umiestnite záhon s kvetmi či ozdobnými travinami, docielite veľmi pôsobivého plastického efektu.

Strihané živé ploty

Listnáče:

  • Vtáči zob je zelený takmer po celý rok.
  • Hrab znáša i hlboký rez a taktiež tieň.
  • Ríbezľa zlatá krásne kvitne i v strihanej stene.
  • Imelovník má pekné biele plody, silne sa rozrastá.
  • Buxus vždy zelený - je potrebné vyberať nízke kultivary.
  • Javor poľný je veľmi nenáročný na pôdu.
  • Dráč na podzim ho zdobia drobné plody.
  • Buk znáša hlboký zmladzovací rez.
  • Hloh pozor, je hostiteľom niektorých chorôb.

Ihličnany:

  • Tis pozor, celá rastlina je jedovatá.
  • Tuja vhodné kultivary znášajú i hlboký rez.


Voľne rastúce bariéry

Nižšie druhy:

Skalník, slivka, tavoľník, zemolez, pajazmín, trojpuk, dulovec, hlohyňa, kéria, mahónia, kolkvícia, sadové ruže, hortenzia, hamamel, kompaktné ihličnany podľa výberu.

Vyššie druhy:

Zlatý dážď, vajgela, orgován, lieska, drieň, hlošina, beztvarec, cezmína, kalina, ihličnany podľa výberu.

Založenie a výsadba

Možno sa vám zdá, že okrasné kríky sú veľmi nenáročné, ale opak je pravdou. Predovšetkým pôdu na stanovišti zryte do hĺbky 40 až 60 cm a vyberte z nej všetky podzemné časti vytrvalých burín a veľké kamene. Zem zároveň vyhnojte kompostom či rozležaným hnojom (použiť možno i sušený granulát). Sadeničky vysadzujte buď na jeseň (listnáče) alebo na jar (ihličnany).

Listnaté dreviny sa sadia v prípade živého plota na vzdialenosť 20 až 50 cm v jednom rade, slabšie rastúce druhy či kultivary do dvoch radov, teda v trojitom spone. Korene každej sadeničky vo vyhĺbenej jamke dobre rozprestrite, potom ich presypte jemnou zeminou, prišliapnite a zalejte. Oveľa lepšie sa však ujímajú rastliny pestované v hrncoch. Výhonky listnáčov ihneď po výsadbe skráťte záhradníckymi nožnicami na výšku 15 až 20 cm, podporíte tak ich bohatšie vetvenie. V ďalších rokoch skracujte nové bujné prírastky v dobe vegetačného kľudu asi na 20 cm, slabšie na 10 cm. Súčasne úmerne skracujte bočný obrast, aby sa kríky zahustili a začali tvoriť kompaktnú stenu.

Akonáhle zelená hradba dosiahne troch štvrtín predpokladanej výšky, môžete ju začať tvarovať nožnicami na živé ploty (tzv. špaliere) alebo motorovým „plotostrihom". Listnáče sa zastrihávajú spravidla dvakrát do roka; prvý raz koncom mája alebo až v júni, kedy už nebudete rušiť hniezdiace vtáctvo, druhý raz v auguste.

Steny možno tvarovať i v predjarnom období, kedy sa vyplatí klasickými nožnicami upravovať prerastené kostrové vetvičky alebo celé kríky zmladzovať hlbokým spätným rezom. Tento zákrok však robte vždy vtedy, ak nie je mráz.

Ihličnany sa vyplatí sadiť do radu na vzdialenosť 75 až 90 cm. Pozor, prvé dva roky sa nerežú! Až v treťom roku ich môžete začať opatrne zostrihávať z boku a až keď dosiahnu potrebnú výšku, možno ich skrátiť i zhora. Ihličnany sa potom pravidelne tvarujú spravidla raz do roka (najlepšie v auguste).

Ďalšia údržba

Aby bol pekne rovný, vyplatí sa živý plot strihať podľa napnutej záhradníckej šnúry. Postupujte pri tom vždy odspodu nahor. Zároveň dbajte na to, aby stena bola dolu u päty asi o 10 až 20 cm širšia než hore. Podporíte tak bohatšie obrastanie na celej ploche a zabránite jej vyholovaniu odspodu. Pri práci sa snažte, aby ste nožnicami nezasahovali do starého dreva; v plote by mohli vzniknúť nepekné „diery", čo platí hlavne v prípade ihličnatých drevín, ktoré ťažšie obrastajú.

Ozajstným majstrovstvom v starostlivosti o živý plot je vytváranie priestupov, okien či zubatého cimburia na ich  vrchole. Aby kríky boli i v kritických miestach kompaktné, je potrebné všetko naplánovať dopredu a výhony vyväzovať
ku vhodnej opore. Zároveň musíte zvoliť drevinu, ktorá tento spôsob tvarovania umožňuje.

Každý zelený plot však časom prerastie. Preto sa vyplatí vždy po niekoľkých rokoch bežnými záhradníckymi nožnicami starší obrast tzv. zosadiť. Postupovať je však treba tak, aby plot nebol „deravý". Akonáhle začnú kríky dolu pri zemi vyholovať a vetvičky vo vnútri, ku ktorým sa nedostane slnko usychať, je treba pristúpiť k radikálnemu zmladeniu. Robí sa to spravidla pred príchodom jari, kedy sa nožnicami či pílkou odstránia až dve tretiny nadzemnej časti. Na každom kríku však nezabudnite ponechať časť mladého dreva, holé pníky zle obrastajú.

Listnáče znášajú tento radikálny zákrok dobre, ihličnany zmladzujte postupne, obrastajú o trošku horšie!

Samozrejmosťou by v starostlivosti o živý plot mala byť i zálievka a pravidelné hnojenie. Na konci júna prísun živín k rastlinám zastavte, aby nové drevo mohlo do zimy dobre vyzrieť a nenamŕzalo. Významne prospeje vášmu živému plotu i pazderie nad koreňmi ako vhodný tlmiaci materiál (ideálna je drtená borovicová kôra). Zamedzí prerastaniu burín a zníži straty zálievkovej vody odparením.

Takto založený živý plot začne čoskoro odspodu vyholovať a „paličkovatieť". Kolmé bočné steny obrastajú pri zemi omnoho horšie než hore.

Správna voľba vhodnej dreviny je veľmi dôležitá. Živý plot nesmie časom tvoriť takéto „chodúle".

Hlbšie zmladenie sa vyplatí hlavne vtedy, ak sú už kríky staršie a začínajú odspodu vyholovať. Potom sa vyplatí najstaršie drevo odstrihnúť nožnicami (zhruba tretina až polovica koruny). Zároveň ponecháte v kríku niekoľko mladých prútov.

Silnejšie vetvičky v živom plote môžete vystrihať bežnými záhradníckymi nožnicami. Náradie na živé ploty je určené iba na skracovanie mäkkých jednoročných výhonkov.

Pri práci s motorovými nožnicami na živé ploty pracujte vždy s ochrannými okuliarmi, prípadne s ochranným štítom a samozrejme v rukaviciach!

Nevyhnutným pomocníkom pri tvarovaní živého plotu je voskovaná záhradnícka šnúra. Iba s jej pomocou docielite pekných rovných zelených stien.

Ihličnany môžete tvarovať ručným zaštepovaním v okamžiku, kedy sú nové prírastky ešte dužinaté a mäkké (jún). Napríklad v prípade borovice horskej docielite už po niekoľkých rokoch krásne kompaktných kopčekov.

Aké nožnice zvoliť?

Na pravidelné tvarovanie možno použiť buď klasické ručné nožnice s dlhými čepeľami, alebo motorové stroje s nožovou lištou. Aby práca s ručnými nožnicami nebola zbytočne namáhavá, môžete si zadovážiť náradie s ergonomicky tvarovanými rukoväťami a špeciálnym prevodom, ktorý šetrí silu vašich rúk.

Motorové nožnice potom môžu byť vybavené spaľovacím motorom alebo elektromotorom -  nezabudnite na prívod elektrického prúdu do záhrady a na dostatočne dlhý kábel! Z tohoto dôvodu sa vyplatí zadovážiť si stroj s akumulátorom. Než sa ale k nákupu takého náradia odhodláte, zvážte, ako veľký plot budete ošetrovať a podľa toho zvoľte zodpovedajúci výkon. Dôležitá je i hmotnosť stroja.

Živé ploty sa predstavujú

Živé ploty patria k najobľúbenejším prvkom záhradnej architektúry. Ich popularita je logická, lebo spájajú v sebe prvky úžitkovosti s vysokou estetickou hodnotou. Dobre založené živé ploty dokážu pomerne rýchlo vytvoriť pocit súkromia, ako aj rozdeliť záhradu podľa spôsobu využitia na niekoľko od seba nezávislých častí.

Živé ploty však fungujú aj ako prachové filtre, ktoré účinne oddelia záhradu napríklad od prašnej cesty. Vo veternom prostredí pôsobia živé ploty ako kvalitné vetrolamy, ktoré na rozdiel od pevných stien silu vetra naozaj tlmia. No živé ploty majú ešte jednu dôležitú schopnosť, ktorá býva niekedy nedocenená. Pre iné rastliny, predovšetkým pre trvalky a nižšie kríky, poslúžia ako výborné pozadie. Farba živého plotu podporuje kreatívny prístup k stvárneniu záhrady. Tmavá farba tují je napríklad vynikajúcim pozadím pre žlté, oranžové a bielo vyfarbené rastliny.

Živé ploty sa môžu pestovať tak vo voľných tvaroch, ktoré nevyžadujú pravidelný rez, ako aj prísne tvarované. Voľne rastúce živé ploty sa často vysádzajú v kombináciách rôznych druhov a odrôd. Tieto voľne rastúce živé ploty nevyžadujú žiadnu mimoriadnu starostlivosť, ale pri pestovaní tvarovaných živých plotov treba prísne dodržiavať niektoré postupy a pravidlá. Iba svedomitá príprava na výsadbu a pravidelná údržba vedú v tomto prípade k vytúženému cieľu.

Prítomnosť tmavého živého plota, napríklad z tisu, pomôže vyniknúť rastlinám svetlých odtieňov.

Živé ploty z ihličnatých drevín

Živé ploty z ihličnanov sú v trvalej a veľkej obľube značnej časti majiteľov záhrad a pozemkov. Za ich najväčšiu výhodu sa považuje celoročný efekt. Atraktívny vzhľad ihličnanov i v zimnom období často rozhoduje práve o uprednostnení týchto rastlín pred listnatými drevinami. V záujme objektivity je však nutné dodať, že v istých situáciách bývajú ihličnany pomerne citlivé na niektoré vplyvy. Aj v relatívne chudobnom sortimente ihličnanov vhodných pre živé ploty sú ale zreteľné značné rozdiely v nárokoch na prostredie. Vhodný výber správneho druhu a odrody je často najlepším kľúčom k úspechu.

Malá galéria ihličnanov vhodných pre živé ploty

Thuja occidentalis ,Smaragd‘

Táto tuja je jednou z najatraktívnejších odrôd na našom trhu. Vyznačuje sa veľmi sviežou zelenou farbou, ktorá sa ani v zimnom období takmer nemení. Typickou vlastnosťou tohto kultivaru je pomalší rast a pravidelný, úzko kužeľovitý tvar. Práve tento charakteristický tvar spôsobuje, že aj po dlhom čase od výsadby si jednotlivé rastliny zachovávajú kužeľovitý rast. Konáre tejto odrody sú krátke a neprerastajú vzájomne do seba. Vrcholové časti rastlín rastú do špičky a pokiaľ sa tieto vrcholy nezrežú, v hornej časti zostáva tento živý plot vždy čiastočne priehľadný. V prípade, že sa táto odroda nechá voľne rásť, môže pomaly dosiahnuť výšku 3 až 5 m.

Thuja occidentalis ,Brabant‘

Kultivar Brabant patrí v poslednom čase k najčastejším kultivarom tují vôbec. Je to pomerne dobre rastúca odroda, ktorá je v priaznivom prostredí veľmi životaschopná. Pri porovnaní s kultivarom Smaragd rastie lepšie do priestoru, takže pri pravidelnom strihaní konáre vzájomne veľmi dobre prerastajú, pričom tvoria ľahko súvislú zelenú stenu, a to tak, že jednotlivé rastliny nie sú rozoznateľné. V prípade, že sa tento kultivar nechá voľne rásť, môže dosiahnuť výšku 5 až 8 m.

Thuja plicata

Tento druh tuje býva na trhu zastúpený viacerými, relatívne podobnými kultivarmi. Táto tuja pochádza zo Severnej Ameriky, kde tvorí mohutné stromy. Často sa používa v parkoch, kde dorastá až do výšky okolo 20 m. Zo všetkých bežne vysadzovaných tují má práve tento druh najväčšiu dynamiku rastu, a preto sa v živých plotoch musí strihať najčastejšie. Z tohto druhu sa dajú vypestovať živé ploty vysoké až 8 m. Zo všetkých dostupných druhov je práve tento najvhodnejší do vlhkých pôd, i keď trvalé zamokrenie mu tiež nesvedčí.

Chamaecyparis lawsoniana ,Columnaris‘

Tento cypruštek si získava svoju popularitu vďaka veľmi zaujímavej, šedo striebornej farbe. Okrem živých plotov sa vysadzuje do skupín i ako solitérna drevina. Môže dorásť do pomerne značných rozmerov, v dobrých podmienkach aj viac než 10 m. Je to vápnomilná drevina, ktorá je predovšetkým na začiatku života o niečo citlivejšia ako tuje. Kým zakorení, je veľmi prospešné poskytnúť mladým rastlinám na zimu ochranu proti slnečnému svitu.

Cupressocyparis leylandii

Tento medzirodový kríženec patrí vo svete ihličnanov k jednoznačným rekordérom v rýchlosti rastu. V dobrých podmienkach nie je výnimkou, že za jedno vegetačné obdobie môže narásť až o 1 m. Možno práve pre rýchly rast nebývajú mladé predávané rastliny príliš atraktívne. Táto expresná rastlina je vhodná skôr do teplejších polôh a pri použití do živých plotov určite iba pre ľudí, ktorí budú môcť a chcieť plot pravidelne strihať a udržiavať. V prípade intenzívnej starostlivosti a pravidelného rezu sa dá z tohto druhu vypestovať za pomerne krátky čas krásna a hustá zelená stena. V opačnom prípade môžu tieto rastliny prerásť do nevzhľadného húštia.

Taxus

Jednou z najcennejších vlastnosti tisov je ich obrovská regeneračná schopnosť, preto sú pre pestovanie živých plotov veľmi vhodné. Rastú síce pomalšie než väčšina iných plotových ihličnanov, ale sú zase veľmi dlhoveké. Sortiment tisov je pomerne bohatý, na výsadbu živých plotov nie sú vhodné nízke, široko rozložité a taktiež úzke, stĺpovité odrody. Cennou vlastnosťou tisu je jeho veľká prispôsobivosť k tmavým miestam, preto je vhodný i pre výsadbu do hlbšieho tieňa. Pri dostatočnej vlhkosti pôdy a vzduchu sa však tisom môže dobre dariť aj na slnečných miestach.

Živé ploty z listnatých drevín

Živé ploty vypestované z listnatých drevín môžu byť v porovnaní s ihličnatými omnoho farebnejšie a veselšie. Vo veľkej väčšine prípadov sú pre tieto ploty vhodné opadavé dreviny. Pri optimálnom spôsobe pestovania však aj tieto ploty bývajú také husté, že sú nepriehľadné i v zimnom období. Živé ploty z listnatých drevín majú niekoľko veľmi cenných výhod. Opadávajúce lístie síce niekomu nevyhovuje, ale niekoľko efektov tieto ploty ponúkajú práve vďaka schopnosti vymieňať staré listy za nové. Dobrý živý plot funguje okrem iného i ako prachový filter. Na širokej ploche listov sa prach zachytáva dobre, takže sa nedostáva v takej hojnej miere do obytnej časti záhrady. Práve výmenou starých listov za nové si opadavé dreviny udržujú schopnosť túto funkciu dlhodobo vykonávať bez toho, aby to znížilo ich estetickú hodnotu.
Živé ploty z listnatých drevín sa môžu v jesennom období krásne vyfarbovať alebo zaujať farbou plodov. V určitých prípadoch môžu ponúknuť i bezpečné útočisko drobnému vtáctvu.

Malá galéria listnatých drevín vhodných na živé ploty

Ligustrum

Vtáčí zob patrí k najobľúbenejším listnáčom na tvorbu živých plotov. Bežne sa u nás používajú predovšetkým dva druhy, ktoré sa niekedy zamieňajú a vyvolávajú rad otázok a neistôt. Tie vyplývajú z toho, že jeden z týchto druhov je opadavý, druhý čiastočne stálezelený, aj keď to vlastne nikdy nie je celkom jednoznačné. Opadavý je vtáčí zob označovaný ako Ligustrum vulgare, ale i tento druh si v teplejších zimách môže vzácne malú časť listov ponechať. Druhým je vtáčí zob vajcovitolistý (Ligustrum ovalifolium), ktorý sa niekedy správa ako opadavý, inokedy ako poloopadavý. Mladé kusy tohto druhu na zimu listy často zhadzujú, ale staršie kríky si veľkú časť ponechávajú. Zároveň však platí, že keď príde silný alebo dlhotrvajúci mráz, tak i staré rastliny listy zhodia ako ochranné opatrenie proti poškodeniu.

Acer campestre

Javor poľný je na výsadbu živých plotov mimoriadne vhodný, ale u nás je ešte zatiaľ dosť nedocenený. Tento druh totiž ponúka tie najdôležitejšie vlastnosti a mimoriadnu odolnosť v rozličných podmienkaach a prispôsobivosť. Môže rásť v tieni i na slnku, v suchu i vo vlhku. Z javoru poľného môžete vypestovať plôtik vysoký 40 cm aj zelenú stenu s výškou 8 m. Výborne znáša zrezávanie, prašnosť i mestské prostredie. Spôsob rozvetvovania do vidlicovitého tvaru vyhovuje drobnému vtáctvu, takže práve v živých plotoch z tohto druhu často hniezdia. Na jeseň sa nakrátko vyfarbuje do svietivo žltej farby.

Berberis thunbergii

Výbornou rastlinou pre živé ploty je dráč Thunbergov. Jeho pôvodná forma má drobné listy zelenej farby, ale existuje niekoľko zaujímavých odrôd, kde sa farba listov od pôvodnej formy významne líši. Jedným z najpopulárnejších je kultivar ,Atropurpurea‘, ktorý na slnečných lokalitách tvorí listy s výraznou červenou farbou. Z tejto tŕnistej dreviny sa dajú vypestovať pekné živé ploty do výšky približne 150 cm. Pravidelným strihaním sa dá dosiahnuť veľmi hustý vzhľad. Predovšetkým vďaka mnohým tŕňom tvoria živé ploty z dráča naozaj veľmi ťažko priestupné živé bariéry.

Carpinus betulus

Ďalším výborným pomocníkom na tvorbu súkromia je hrab. Tento listnatý strom je vhodný pre živé plôtiky od výšky 40 cm až po zelené steny vysoké okolo 8 m. V prvej fáze pestovania vyžaduje hrab o niečo viac trpezlivosti, pretože v prvom roku po výsadbe obvykle viac zakoreňuje než rastie. Po dôkladnom zakorenení sa však jeho dynamika rastu výrazne zrýchli, a potom už rastie veľmi dobre. Hrab pomerne dobre znáša zatienenie, ale najlepšie prosperuje na slnečnom mieste. Na jeseň sa lístie hrabu vyfarbuje do výraznej žltej farby, ktorá rýchlo prechádza do hnedej. Veľmi často sa stáva, že časť listov na jeseň na konároch zaschne a opadavá až budúcu jar pri pučaní nových listov. Aj vďaka tomuto efektu sú hrabové steny husté a nepriehľadné i v zimnom období.

Fagus sylvatica

Krásny živý plot môžete vypestovať aj z takého mohutného stromu, akým je buk. Buky potrebujú najmä v počiatočnom stupni vývoja miesto s vyššou vlhkosťou pôdy a vzduchu. Trvalé mokro im však nevyhovuje. Preto sa živým plotom z buku najviac darí v oblastiach, ktoré nie sú príliš suché a teplé. Okrem bežného buku so zelenými listami sa pre živé ploty hodí tiež červenolistá forma, ktorá býva označovaná ako Fagus sylvatica ,Pupurea‘ alebo ako Fagus sylvatica ,Atropunicea‘. Prvý rok až dva roky od výsadby rastú buky veľmi pomaly. Ideálnou polohou na výsadbu živého plota z buku je polotieň alebo miesto s tzv. túlavým tieňom.

Spiraea

Tavoľníky sa predávajú v bohatom sortimente odrôd, z ktorých niektoré sú pre živé ploty veľmi dobré. Týka sa to predovšetkým stredných a vyšších kultivarov. Najvhodnejšie na výsadbu živého plota sú prevažne druhy Spiraea van Houttei, Spiraea nipponica ,Snowmound‘ a Spiraea cinerea ,Grefsheim‘. Tavoľníky sú dreviny nesmierne skromné, ktoré uspejú nielen na záhradách, ale tiež na exponovaných priestranstvách verejnej zelene. Vydržia i viac zatienené polohy, najlepšie však kvitnú vysadené na miestach s dostatkom slnečného svitu.

Živé ploty zo stálezelených listnatých rastlín

Živé ploty zo stálezelených listnáčov sú častým predmetom záujmu mnohých pestovateľov. Sortiment stálezelených rastlín vhodných na toto použitie nie je v našich klimatických podmienkach príliš široký. Aj druhy, ktoré u nás môžu rásť, sa vo väčšine prípadov dajú používať na výsadbu živých plotov iba s určitým obmedzením. Ak sú tieto rastliny vysadené samostatne, prípadné mierne poškodenie mrazom nemusí mať až taký nepriaznivý vplyv. Tieto rastliny sa obvykle vyznačujú vysokou regeneračnou schopnosťou a po hlbokom zrezaní môžu z dolnej časti znova vyrásť silné výhony. V prípade živých plotov však môže namrznutie hornej časti napáchať väčšie škody a prípadná regenerácia do optimálneho stavu môže trvať dlhší čas. Sú ale lokality a chránené miesta, kde sa i týmto rastlinám aj v živých plotoch môže dariť pomerne dobre.

Buxus

Krušpán je zo všetkých dostupných stálezelených drevín z hľadiska odolnosti proti mrazom jednou z najväčších istôt. Táto sympatická drevina je celkom mrazuvzdorná, jej použitie má na našom území bohatú históriu, veď živé ploty z buxusu sú súčasťou mnohých zámockých záhrad a parkov. Buxusy rastú relatívne pomaly, preto sa v súkromných záhradách používajú na nižšie živé ploty alebo ako lemy na okraje záhonov. Tieto rastliny sú mimoriadne náročné na obsah živín v pôde. Vyžadujú neutrálnu až vápenitú pôdu s vysokým obsahom živín, prípadne pravidelné hnojenie. Vyhovuje im vlhšie miesto, ktoré môže byť na slnku i v tieni.

Euonymus japonica

Bršlen japonský je stálezelený krík, ktorý u nás môže dorásť do veľkosti asi 3 m. Výborne znáša rez, takže v živých plotoch vyzerá veľmi pekne. Okrem čisto zelených foriem existuje celý rad pestrofarebných odrôd, ktoré sú veľmi obľúbené. Bršleny potrebujú neutrálnu až zásaditú pôdu a mierne vlhké prostredie. Odrody s viacfarebnými listami rastú najlepšie v polotieni, kultivary s listami tmavozelenej farby rastú veľmi dobre aj v hlbšom tieni. Tento druh bršlenu býva niekedy citlivý na dlhšie trvajúce holomrazy.

Prunus laurocerasus

Vavrínovec je stálezelená drevina, ktorá si získala priazeň mnohých majiteľov záhrad. Pestuje sa pomerne veľké množstvo odrôd, pre živé ploty sú ale vhodné iba tie, ktorých výhony smerujú prudko hore (naopak, niektoré kultivary rastú široko do strán alebo celkom nízko nad zemou). Najviac sa tejto drevine darí v polotieni, v neutrálnej či mierne vlhkej pôde. Celá rastlina, vrátane atraktívnych plodov, je jedovatá, nemala by sa preto vysádzať v miestach detských hier. V silných zimách môže namŕzať, po odstránení namrznutých výhonov sa však obyčajne veľmi dobre regeneruje.

Ilex

Cezmíny si svoju obľubu získali predovšetkým vďaka pevným, stálezeleným listom a atraktívnym červeným plodom, ktoré zdobia rastlinu počas zimy. Okrem kultivarov druhu Ilex aquifolium sa v posledných rokoch objavuje v predaji medzidruhový kríženec Ilex x meserveae, ktorý sa vyznačuje tmavšími listami, ale najmä výrazne vyššou odolnosťou proti klimatickým výkyvom. Cezmínam sa najlepšie darí v dobre priepustnej pôde na vlhkom mieste. Dôležitou podmienkou dobrého rastu je vysoká vlhkosť vzduchu. Až na výnimky sú cezmíny dvojdomými rastlinami, čo znamená, že plody sa vytvárajú iba na materských rastlinách, ktoré musia byť opelené rastlinami samčími - tie musia rásť nablízku.

Berberis

Veľmi zvláštnu kapitolu tvoria stálezelené dráče, ktoré sa na živé ploty a plôtiky taktiež dajú používať. Zvláštnosťou týchto rastlín je to, že na jeseň sa zbavujú časti listov, ktoré sa pred opadaním vyfarbia do intenzívne červených odtieňov. Táto skupina dráčov disponuje veľkými druhmi, ktoré sú vhodné na vysoké živé ploty (napr. Berberis julianae), ale i druhmi a odrodami nižšieho vzrastu, ktoré sa hodia ako lemy alebo na tvorbu nízkych živých plôtikov. Sem patrí napríklad Berberis verruculosa, Berberis x media alebo Berberis frikartii. Všetky tieto dráče tvoria veľké a nepríjemné tŕne, pre ktoré sú takmer nezraniteľné. Stálezeleným dráčom sa najlepšie darí na vlhkom mieste v polotieni.

Fargesia

Fargézia trocha vybočuje z bežného vnímania živých plotov. Je to preto, že tento druh bambusu nepatrí medzi dreviny, ale do bohatej skupiny tráv. Napriek tomu sa však naozaj dá túto rastlinu na tvorbu živých plotov použiť. Môže sa totiž pravidelne strihať, čím sa z nej dá vytvoriť hustá a nepriehľadná zelená stena. Podobne ako iné bambusy, aj tento druh potrebuje vlhkú a na živiny bohatú pôdu a miesto, kde aspoň časť dňa nesvieti priame slnko.

Výsadba

Azda najdôležitejšou etapou v živote rastliny je jej výsadba na definitívne miesto. V prípade živých plotov to platí dvojnásobne. Od rastlín v živých plotoch sa nečaká, aby iba rástli, ale aby rástli intenzívne a vyrovnane. Preto je precízne vykonaná výsadba tým najlepším receptom na všetky ďalšie pestovateľské úspechy.

Aj keď sa jednotlivé druhy rastlín vhodné na výsadbu živých plotov v mnohých ohľadoch líšia, spôsob výsadby môže byť pre všetky veľmi podobný. Rastliny určené na výsadbu živých plotov sa síce môžu vysadzovať jednotlivo do jám, ale z hľadiska prípravy miesta je omnoho výhodnejšie sadiť do vopred pripraveného rigolu. Táto technológia výsadby umožní pripraviť rastlinám na celej ploche rovnaké pôdne podmienky.

Pracovný postup

1. Pomocou špagátu vytýčime tvar živého plotu, ktorý môže mať presné geometrické proporcie, ale môže sa tiež vinúť do rôznych kriviek a nepravidelných tvarov.

Rýľom si naznačíme obvod budúceho rigola, jeho šírka by mala byť minimálne dvakrát väčšia, než je šírka zemného balu vysádzanej rastliny.

2. Vykopeme rigol, ktorý by mal byť hlboký 30 až 40 cm pre bežné veľkosti vysádzaných drevín. Pri nadmerne veľkých drevinách musí byť hĺbka rigolu adekvátna veľkosti zemného balu.

Dbáme, aby dno rigolu nebolo ubité. V niektorých prípadoch býva prospešné dno rigola rozrušiť rýľom alebo krompáčom. Robí sa to preto, aby korene rastlín mohli časom ľahšie preniknúť do pôdneho profilu mimo rigolu.

3. Na dno rigolu nasypeme vrstvu záhradníckeho substrátu, kvalitnej ornice, alebo kompostovej zeminy.

V tejto fáze môžeme taktiež pridať dlhodobo pôsobiace hnojivo. Na vrstvu substrátu alebo kompostovej zeminy vrátime veľkú časť pôdy vykopanej z rigolu a všetko dôkladne premiešame tak, aby nám vznikla homogénna pôdna zmes.

Rastliny určené na výsadbu do živého plota rozmiestnime pozdĺž celého záhonu v rovnakých vzdialenostiach tak, aby sa nestalo, že na konci výsadby bude niekoľko rastlín chýbať.

4. Po týchto prípravách môžeme rastliny vysadiť na trvalé miesto. Dreviny, ktoré majú zemný bal, sa vysádzajú spolu s jutovým obalom alebo špeciálnou sieťkou, ktorá drží bal pohromade. Tieto obaly sú zo špeciálnych materiálov, ktoré sa v pôde rýchlo rozložia.

Vysadené rastliny zalejeme, výsadbu môžeme nakoniec zamulčovať vrstvou drvenej kôry. Aby pri rastlinách nedochádzalo k zahnívaniu, vrstva kôry by nemala byť zbytočne vysoká.

Výsadbové vzdialenosti

Jednou z najčastejších otázok v súvislosti so zakladaním živých plotov býva, koľko rastlín sa vysádza na bežný meter, inými slovami, ako ďaleko sa od seba rastliny vysádzajú.

Odpoveď vždy závisí od aktuálnej veľkosti rastlín a spôsobu ich počiatočného pestovania.

Pri ihličnanoch sa zvyčajne počíta so vzdialenosťou medzi jednotlivými rastlinami 50 až 90 cm.

Menšiu vzdialenosť volíme pri výsadbe úzkych a kónicky rastúcich kultivarov, väčšie rozstupy doprajeme bujnejšie a do šírky rastúcim druhom.

Celkom iná situácia je pri listnatých drevinách, ktoré sa vysádzajú v hustejšom spone. V prípade výsadby mladých rastlín nie je nijak mimoriadne vysadiť na bežný meter 6 až 8 rastlín.

Rastliny vysadené v takejto silnej konkurencii viac bojujú o priestor a ich rast býva rýchlejší.

Starostlivosť a údržba

Aby tvarované živé ploty mohli plniť svoju funkciu a zároveň nestratili svoju atraktivitu, budú vyžadovať určitú dávku starostlivosti a času. Okrem najbežnejšej starostlivosti, akou je polievanie či hnojenie, budú tieto živé zelené steny vyžadovať najviac ručnej práce pri strihaní a tvarovaní. Práve táto činnosť je pre majiteľov živých plotov komplikovanou záležitosťou.

Viac než práca samotná, najťažšie býva rozhodnutie, kedy je správny čas na tieto razantné zásahy. Toto rozhodnutie má silný psychologický náboj, lebo len veľmi neradi pripravujeme rastliny o cenné centimetre, ktoré konečne narástli v túžbe po vytvorení súkromia.

Iba pravidelné strihanie živých plotov však vedie k ich dokonalosti. Jedine pravidelne strihané živé ploty môžu byť vitálne, husté a nepriehľadné. Pri strihaní sa často stáva, že sa upravuje iba horná hrana živého plota. Je však dôležité venovať sa i bočným hranám, pretože každé zrezanie podporuje ďalšie rozvetvovanie nových výhonov. Pritom toto strihanie nemusí byť nijak radikálne. Stačí iba zľahka zrezať špičky výhonov.

Strihanie živých plotov by sa malo vykonávať podľa miestnych podmienok tri až štyrikrát ročne. Optimálny čas na prvý zásah nastáva v období, keď pominie riziko väčších mrazov, ale rastliny pritom ešte nepučia. To býva obvykle koncom marca až začiatkom apríla. Druhým termínom na rez drevín býva druhá polovica júna až začiatok júla. A po tretíkrát, väčšinou naposledy, možno bez rizika následkov rezať približne do polovičky septembra. Od zimného rezu, ktorý bol kedysi celkom bežný sa v súčasnosti upúšťa.

Aby bol váš živý plot naozaj pekný, je nutné vracať do pôdy živiny, ktoré rastliny odčerpávajú intenzívnym rastom. Hnojenie by malo prebiehať v dvoch etapách. Počas vegetačného rastu - najmä v období od konca apríla do konca júna - je nutné pomáhať živým plotom v raste. Ten podporuje predovšetkým dusík.

Najistejšie ho rastlinám dodáte, keď použijete niektoré zo špeciálnych hnojív určených pre jednotlivé kultúry. Začiatkom septembra ešte možno vykonať jedno hnojenie, tento raz by mal mať prevahu draslík, ktorý podporuje lepšie vyzrievanie výhonov, a tým aj lepšie prezimovanie.

Ak sa vám navyše podarí zabrániť vašim štvornohým miláčikom, aby sa nechodili venčiť k živým plotom, ďalej aby vaše ploty neplávali vo vode od nadmernej polievacej starostlivosti, ale aby ani netrpeli suchom, potom je veľmi pravdepodobné, že s týmto návodom rýchlo dosiahnete váš cieľ.

Úradné dokumenty

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most, stavebné povolenie

Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-PO-OCDPK-2017/007147-04 zo dňa 17. 2. 2017.

Diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh, oznámenie o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie konania o predĺžení stavebného povolenia, č. j. 10424/2017/SCDPK-C240/12922 zo dňa 16. 2. 2017 pre stavbu "Ďiaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh".

Poznámky k zákonom

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...

Môže súd nariadiť stavebnému úradu vykonanie štátneho stavebného dohľadu?

Žalobca podal obci Hodruša-Hámre, ako príslušnému stavebnému úradu,žiadosť o prešetrenie legálnosti...

Môže mi úrad doručiť zásielku, ak dlhodobo nie som doma?

Pri doručovaní úradných rozhodnutí v správnom konaní sa často stretávam s takzvanou fikciou...

Neoznámenie trestného činu. Povinnosť oznámiť trestný čin. Mám takú povinnosť alebo nie?

Som povinný oznámiť trestný čin alebo podozrenie z trestného činu? Kedy nie som povinný oznámiť...

Výkup pozemkov na obchvat: Nechcel čakať, vyplatia ho skôr

Národná diaľničná používa dvojaký meter, tvrdia vlastníci.

Dopravný expert: Nechoďme do diaľnic v polovičnom profile

Podobná diskusia o doprave, akú zažíva Prešov, čaká aj iné mestá. Obchvat Prešova sa prehodnocuje a...

Ani päťdesiat úradných pečiatok vám nepomôže, keď si niekto spomenie, že práve váš dom je treba chrániť pre budúce generácie

Mal by štát zrušiť povolenie na zbúranie funkcionalistickej vily v pražských Petřinách? Hosťami...

Na prebratie zásielky bude viac času

Úradná zásielka adresovaná občanovi napríklad zo stavebného úradu je považovaná za doručenú na...

Jarovce sa odvolali proti rozhodnutiu o vyvlastnení pozemkov pre diaľnicu D4

Obec už časť pozemkov pod diaľnicu NDS predala, ďalšie pozemky potrebuje z dôvodu, že zmeny a...