Ako sa sami pripravíme o miliardy z fondov EÚ

Zdroj: vyvlastnenie.sk

Obyvatelia Podbielu na Orave odmietli v miestnom referende trasu cestného obchvatu. Nepáči sa im trasa po okraji obce, ležiaca iba 50 metrov od terajšej cesty. Obecné referendum prekvapilo aj Delegáciu Európskej komisie na Slovensku, ktorá predtým súhlasila s alokovaním finančných zdrojov na výstavbu. V krajinách EÚ sa totiž názor verejnosti berie vážne. Na Slovensku to však nie je pravidlom. Tento fakt nás pravdepodobne pripraví o ďalšie, už aj tak slabo využívané zdroje únie. Prípady podobné Podbielu totiž nájdeme s malými obmenami, ale podľa toho istého vzorca, kdekoľvek na Slovensku.

Investor, Slovenská správa ciest (SSC), projektuje obchvat už od roku 1993. Vtedy sa rozhodlo o trase popri obci v dĺžke 2 km. Podľa súčasného starostu Jána Siteka je to však jediné miesto, kde sa obec môže rozvíjať. Pokračuje, že obec sa chce aj ďalej živiť rozvojom cestovného ruchu a agroturistiky. Blízko lokality, kde sa má stavať ochvat, je jediný voľný priestor na obytnú zónu a rodinné farmy. Starosta vidí problém aj v majetkovom vysporiadaní pozemkov. Štát totiž stále vyvlastňuje pozemky za tzv. vyhláškové ceny.

Už v roku 1993 obecné zastupiteľstvo vyjadrilo súhlas s alternatívnym variantom popod Bielu Skalu. Územie vlastní urbariát v Podbieli a s výstavbou v tomto území súhlasí. Trasa je o viac ako kilometer kratšia a vedie mimo obce, argumentuje starosta voči tvrdeniu SSC, že kvôli geologickým pomerom je táto trasa drahšia.

Občania protestujú proti vyhláseniam investora, že robia obštrukcie proti stavbe vo verejnom záujme. Iba nesúhlasia s variantom, ktorý im bol od začiatku vnucovaný. Viliam Piták z Investorského útvaru SSC v Banskej Bystrici si nespomína z minulosti na nejaké vážne výhrady starostov alebo obyvateľov regiónu. Dodáva, že k plánovaným obchvatom sa vtedy mala šancu vyjadriť každá obec. Odvoláva sa na súhlas vtedajšieho starostu Jozefa Krupu. Ten však dnes priznáva, že investor predostrel projekt trasy cez obec ako jediný – buď tento, alebo žiaden.

Cesta cez Podbiel vedie k hraničnému priechodu Trstená – Chyžné a ročne ňou prejde 1,4 miliardy áut a 160 tisíc kamiónov. Nárast oproti roku 1993 je o 870 percent. Doprava spôsobuje hluk, domy popri ceste praskajú a prechod kamiónov je neznesiteľný najmä v lete. Popri ceste leží 15 obcí s viac ako 51-tisíc obyvateľmi. Mnoho domov je umiestnených bezprostredne vedľa hlavnej cesty.

Zástupcovia Európskej komisie sa opakovane vyjadrili, že investor by mal rátať s ďalším nárastom dopravy a brať do úvahy základné požiadavky obyvateľov. Cieľom výstavby ciest a diaľnic by totiž malo byť nielen ich základné dopravné využitie, ale aj zmiernenie dôsledkov na zdravie ľudí a bezpečnosť premávky.

Ministerstvo dopravy vidí problém skôr v dlhej príprave stavby. Za trinásť rokov sa sprísnili požiadavky obyvateľov a ľudia sú náročnejší aj na majetkové vyrovnanie. Šéf sekcie cestnej infraštruktúry Peter Barek pripúšťa, že investor sa vyhýba variantu popod Bielu skalu preto, aby nemusel urobiť štúdiu o vplyve na životné prostredie (tzv. EIA). Na výstavbu obchvatu cez obec ju údajne nemusí mať, keďže trasa vedie popri existujúcej ceste. Súčasťou prípravy takejto štúdie však býva aj verejné pripomienkovanie. Mohla to byť príležitosť, aby sa investor dozvedel postoj obyvateľov a podľa toho sa správal – buď občanov presvedčil alebo zmenil svoje dlhoročné plány. Investor však na takúto komunikáciu s občanmi ešte nedozrel.

Zatiaľ sa síce nestavia, ale mohlo by sa. Stavebné povolenie bolo totiž vydané už vlani v januári. Preto ani úspešné obecné referendum nemusí Podbielčanom pomôcť. (Z 905 oprávnených voličov hlasovalo 577, z nich 535 vyjadrilo svoje „nie“ obchvatu cez obec, 41 súhlasilo). Zástupcovia Delegácie Európskej únie sú zaskočení. EÚ totiž spravidla nepodporuje stavby bez štúdie hodnotenia vplyvov na životné prostredie a tam, kde je väčšina obyvateľov proti.

Výstavba dvojkilometrového obchvatu cez Podbiel si vyžiada 235 miliónov korún, z toho 80 miliónov pochádza z fondu Phare. Starosta navrhuje, aby sa z týchto prostriedkov financovali stavby obchvatov inde. Tie však nie sú pripravené a investor sa rozhodol stavať za každú cenu.

Štátni investori stále nezohľadňuje názor občanov pri výstavbe náročných investícii. Bez ohľadu na zmenu podmienok a potrieb sa snažia realizovať zámery rozpracované ešte pred rokom 1989. Pri mnohých je ich efektívnosť a celková prospešnosť otázna a negatívne vplyvy sa zamlčujú. Aktívne zapájanie občanov do verejného rozhodovania u nás prakticky nemá tradíciu. Praxou je zapájanie na minimálnej zákonom akceptovateľnej hranici. Priznajme si, že úsilie úradníkov mnohokrát smeruje skôr k tomu, aby občan mal čo najviac komplikácií pri prístupe k verejnému rozhodovaniu – ako jednému zo základných atribútov demokracie.

Doterajšie zanedbávanie „pestovania“ prístupu občanov k verejnému rozhodovaniu začína prinášať prvé trpké plody. Tentoraz v podobe menšej možnosti vyhrávať boj o finančné zdroje z fondov EÚ. Budeme v ňom prehrávať s krajinami, kde vyjadrenie a názor občana nie je ponímaný zo strany tých, ktorým bolo zverené rozhodovanie na všetkých úrovniach, iba ako niečo nežiadúce a len formálne potrebné.

(Faktografické informácie boli prevzaté z týždenníka Trend 20/2003, vysielania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie)