Ako prísť o majetok rýchlo a lacno

Reklama:
05. 12. 2007

Zdroj: Radovan Krčmárik, iŽurnál

Mnohí ľudia majú ešte v pamäti, ako im štát za socializmu zobral role, domy či byty. A to za smiešnych pár korún. Dnes to vyzerá, že minulosť sa vracia. Vláda v snahe uľahčiť vyvlastňovanie vytiahla hneď dva návrhy zákonov - prvý z dielne ministerstva dopravy je už v Národnej rade, druhý pripravilo ministerstvo výstavby. Oba výrazne obmedzujú práva vlastníkov.

Zatiaľ čo vláda plánuje nové trasy diaľnic, majitelia pozemkov, cez ktoré majú viesť, sa chytajú za hlavu. Boja sa vyvlastnenia, lebo štát už nechce strácať čas vyjednávaním. Niet pochýb, že diaľnice postaviť treba, ale malo by sa to riešiť cestou dohody, nie z pozície moci. Vláda však navrhuje na urýchlenie vyvlastňovania také sporné zákony, že v prípade prijatia zrejme skončia na Ústavnom súde.

Keby ste vy alebo ktokoľvek iný chceli stavať na cudzom pozemku, trebárs v susedovej záhrade, asi by na vás okamžite zavolali políciu. Ak to však urobí Národná diaľničná spoločnosť, nikto jej v tom nebude brániť. Také práva jej dáva zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach vo výstavbe niektorých pozemných komunikácií, ktorý poslanci nedávno posunuli do druhého čítania.

V súčasnosti zatiaľ platí, že akúkoľvek stavbu možno povoliť len na pozemku, ktorý má stavebník vo vlastníctve, prenájme alebo má na to súhlas majiteľa. V novom zákone sa však navrhuje, aby stavebné úrady mohli v prípade výstavby diaľnic vydať stavebné povolenie, aj ak investor vlastníctvo parcely nepreukázal. Stačí, keď to spraví pri kolaudácii.

,,Nový zákon by umožnil stavať aj na cudzích pozemkoch ešte predtým, ako by došlo k vyvlastneniu, čo je s ohľadom na úpravu vlastníckeho práva v ústave neprijateľné."

Eva Kovačechová, právnička neziskovej organizácie Via Iuris - Centrum pre práva občanov

,,To by umožnilo stavať aj na cudzích pozemkoch ešte predtým, ako by došlo k vyvlastneniu, čo je s ohľadom na úpravu vlastníckeho práva v ústave neprijateľné," tvrdí Eva Kovačechová, právnička neziskovej organizácie Via Iuris - Centrum pre práva občanov.

V praxi by to mohlo dopadnúť aj tak, že ak sa vyvlastnenie nehnuteľnosti pre odpor majiteľa bude naťahovať, jeho pozemok sa zmení na nový úsek diaľnice, hoci s tým nesúhlasil. Niet divu, že občianski aktivisti zákon prirovnávajú k Leninovým dekrétom a návratu boľševizmu.

 Návrh má aj iné nedostatky. Zvláštny je už tým, že má slúžiť len na to, aby štát mohol vyvlastniť konkrétnych 48 stavieb - z toho 24 rodinných domov, ktoré stoja v ceste plánovaným komunikáciám. Dotkne sa teda iba presne vybraného počtu vlastníkov vo vyše 50 obciach.

Ministerstvo dopravy dokonca už vie aj to, koľko by majiteľom týchto pozemkov a stavieb malo zaplatiť. „Výdavky na náhradu za výkup a vyvlastnenie pozemkov a stavieb určených na asanáciu sa odhadujú na 2,144 miliardy korún," povedal hovorca rezortu Marián Jánošík. To sa však týka iba diaľnice D1. Pri ďalších troch cestách sa ráta ešte s náhradou 115 miliónov.

Je zaujímavé, že ministerstvo už má odhady, hoci znalecké posudky na tieto nehnuteľnosti ešte nie sú. Vyplatená náhrada má pritom vychádzať práve z nich.

Oproti tomu, čo platí dnes, ruší nový zákon aj povinnosť, aby investor poskytol vyvlastneným osobám náhradné ubytovanie, teda dom za dom alebo byt za byt. Či tak urobí, zostáva na jeho dobrej vôli. V návrhu sa stanovuje len finančná náhrada, čo je preňho oveľa výhodnejšie, keďže je neprimerane nízka. Suma, ktorú vyplatí, môže byť totiž maximálne o 20 percent vyššia, ako cena určená znaleckým posudkom.

Ak teda niekto žije v schátranom dome, pretože nemá na rekonštrukciu, znalec môže jeho cenu odhadnúť trebárs len na pol milióna korún. Investor mu túto sumu vyplatí, hoci vyvlastnenému majiteľovi sa za to možno nepodarí kúpiť podobný dom či aspoň slušný byt.

,,Napríklad v českej právnej úprave sa náhrada pri vyvlastnení musí určiť tak, aby zodpovedala majetkovej ujme. Domnievame sa, že v danej situácii by bola namieste skôr určitá veľkorysosť a štedrosť podľa vzoru vyspelejších krajín."

z hromadnej pripomienky občianskych aktivistov

,,To je rozdiel, napríklad, oproti českej právnej úprave, podľa ktorej sa náhrada pri vyvlastnení musí určiť tak, aby zodpovedala majetkovej ujme. Domnievame sa, že v danej situácii by bola namieste skôr určitá veľkorysosť a štedrosť podľa vzoru vyspelejších krajín," skritizovali návrh občianski aktivisti v hromadnej pripomienke, ktorú na ministerstve podali ešte v septembri tohto roka. Podpísalo sa pod ňu asi 530 ľudí.

Autori hromadnej pripomienky upozorňujú aj na skrátenie lehôt, ktoré má občan na vyjadrenie, čím sa obmedzí možnosť na obhajobu jeho práv. Najkratšie lehoty sú sedem dní, čo je málo na to, aby stihol podať námietky. Stavebnému úradu by navyše stačilo, ak by o tom informovalo vyhláškou na úradnej tabuli, čo ľudia ani nemusia postrehnúť.

Ministerstvo sa bráni, že táto úprava nikoho nepoškodí.,,Zámer výstavby pozemných komunikácií je známy, a to neraz aj roky dopredu, takže dotknuté orgány, obce i obyvateľstvo nebudú reagovať na neznámu udalosť," píše sa v dôvodovej správe k návrhu zákona.

,,Zámer výstavby pozemných komunikácií je známy, a to neraz aj roky dopredu, takže dotknuté orgány, obce i obyvateľstvo nebudú reagovať na neznámu udalosť."

dôvodová správa ministerstva výstavby k návrhu zákona

Ten zasiahne i do kompetencií stavebných úradov. Umožňuje napríklad spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním o jej povolení. Keby tento zákon začal platiť, o takej zložitej a rozsiahlej stavbe, akou je diaľnica, by sa dalo rozhodnúť aj v priebehu 10 dní. To by bolo oveľa kratšie a jednoduchšie, ako pri stavbe obyčajného rodinného domu.

Odporcovia návrhu preto tvrdia, že znevýhodňuje vybranú skupinu občanov, porušuje ich vlastnícke práva, a keďže je v rozpore s ústavou, požiadali ministra, aby ho stiahol. Nestalo sa. Návrh zákona prešiel do parlamentu. Čo s ním bude ďalej, je otázne.

Keď o návrhu v októbri rokovali poslanci, pochybnosti o jeho ústavnosti zazneli z radov opozície i koalície. Vladimír Mečiar (ĽS-HZDS) je dokonca presvedčený, že zákon ani netreba, pretože stavať sa dá aj bez neho.

Viacerí poslanci majú obavy, že keby ho v tejto podobe schválili, mohli by sa jeho odporcovia obrátiť na Ústavný súd. Len minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD) tvrdí, že jeho návrh ústavu neporušuje. Aj keď priznal, že je na jej hrane. Návrh zákona odobril i ústavnoprávny výbor.

Z koaličných poslancov hlasovala proti len Katarína Tóthová (ĽS-HZDS). Vyčítala mu, že dovolí stavať na majetkovo nevysporiadaných pozemkoch. „Dám na to krk, že Ústavný súd pozastaví účinnosť a zruší ho pre neústavnosť," varovala.

„Dám na to krk, že Ústavný súd pozastaví účinnosť a zruší ho pre neústavnosť."

Katarína Tóthová (HZDS)

Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) zase vyhlásila, že vláda ide uzákoniť to, čo si netrúfli ani komunisti, hoci to v praxi robili.

Parlamentný výbor pre verejnú správu a rozvoj predložený zákon, naopak, navrhol rozšíriť. Ako Žurnálu povedal jeho podpredseda Ivan Šaško (SNS), ktorý s iniciatívou prišiel, zákon sa mal týkať aj vyvlastnenia pozemkov pre leteckú infraštruktúru.

"Ten zákon nie je dotiahnutý. Prečo sa tam spomínajú len diaľnice, a nie aj cesty prvej, druhej či tretej triedy? Diaľnice nie sú všetko. Potrebujeme rozšíriť i letiská."

Ivan Šaško (SNS)

„Chceli sme pomôcť letiskovej doprave. Ten zákon nie je dotiahnutý. Prečo sa tam spomínajú len diaľnice, a nie aj cesty prvej, druhej či tretej triedy? Diaľnice nie sú všetko. Potrebujeme rozšíriť i letiská," zdôvodnil. O návrhu zákona bude teraz opäť rokovať parlament.

Je pravda, že Slovensko nové diaľnice potrebuje. Musí však preto obmedzovať ústavné práva občanov? Dôvodová správa uvádza, že je to nutné, aby „miliardové investície nestáli z dôvodu licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie". Vážny argumentuje aj tým, že pre jedného-dvoch špekulantov by sa konanie pri dnešnej legislatíve predĺžilo na tri roky.

Je jasné, že vláda chce predísť problémom, aké sa objavili pri vyvlastňovaní pre automobilku Kia, kde sa niektorí majitelia pozemkov dožadovali vysokej náhrady. Treba to však robiť takto násilne?

Ministerstvo sa bráni, že navrhované opatrenia urýchlia dokončenie diaľnice D1 až po Košice a cesty R1 po Banskú Bystricu. Stavebné povolenia by mohli dostať už v marci budúceho roka, takže by boli hotové do polovice roku 2010. „Mimoriadnym opatreniam sa nevyhli ani v iných štátoch, známe sú príklady z Chorvátska a Česka," zdôvodnili ministerskí úradníci. Občianski aktivisti však namietajú, že vo vyspelých krajinách sa takéto veci riešia včas a pokojne.

Okrem toho Slovensko už jeden zákon na urýchlenie výstavby diaľnic má. Jeho novelu parlament schválil v máji tohto roku. Tiež mala uľahčiť vyvlastňovanie. Národná diaľničná spoločnosť podľa nej môže za trhovú cenu kúpiť pozemok a začať na ňom stavať.

Ak sa pôvodnému majiteľovi bude zdať, že dostal málo peňazí, môže sa so štátom súdiť, ale výstavbu diaľnice to nezastaví. Minister Vážny vtedy povedal, že stavba diaľnic vďaka tomu zlacnie o pätinu. Načo potom ďalší zákon?

Kým návrh mimoriadnych opatrení uviazol v Národnej rade, vláda si už chystá ďalšiu zbraň na rýchle vyvlastňovanie. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pripravilo návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických stavieb. Momentálne je na medzirezortnom pripomienkovom konaní, potom sa rozhodne, či ho vláda schváli.

Tak ako Vážneho iniciatíva, aj tento návrh balansuje na pokraji ústavnosti. Vyvlastnenie pripúšťa v prípade, že ide o významnú, strategickú stavbu, no vymedzenie tohto pojmu je také široké, že by ňou mohlo byť fakticky čokoľvek, čo si vláda zmyslí. O,,verejnom záujme" by totiž rozhodovala iba ona, kým dnes ho treba preukazovať konaním na stavebnom úrade.

Je tu aj veľa podobností s návrhom ministerstva dopravy. Veľkým zásahom do práv občanov je najmä ustanovenie, že vykonateľnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia nemožno odložiť ani vtedy, keby sa ľudia obrátili na súd. „Súdne konanie síce bude pokračovať, ale súd bude môcť preskúmať už len výšku náhrady - rozhodnutie nebude možné zvrátiť," hovorí Kovačechová.

Navyše, občania vyvlastnení podľa tejto normy, by boli diskriminovaní oproti tým, ktorých by sa týkalo vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Tam sa totiž stanovuje, že s vyvlastnenou nehnuteľnosťou treba začať pracovať do dvoch rokov od prevodu, kým v novom zákone túto lehotu predĺžili na päť rokov. Až potom by pôvodní vlastníci mohli požiadať o zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a vrátenie nehnuteľnosti.

„Riešenie každého problému treba hľadať v rámci ústavy. Nemožno povedať, že ochrana vlastníckeho práva je dobrá, ale v prípade diaľnic ide bokom. Minister Vážny nedokázal vyvrátiť, že stavba na cudzích pozemkoch bez súhlasu vlastníka je porušením ústavy."

Richard D r u t a r o v s k ý z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie

Občianski aktivisti preto hromadnú pripomienku s podpismi asi 750 ľudí podali aj na ministerstvo výstavby. Jeho hovorca Miroslav Bátovský pripustil, že námietky analyzovali a úpravu niektorých ustanovení nevylúčil. „Nie je ešte známa jeho definitívna podoba," povedal o návrhu.

Odporcovia oboch zákonov už vedia, ako budú postupovať, keby poslanci parlamentu tieto sporné návrhy schválili. Spoluautor hromadných pripomienok Ondrej Dostál Žurnálu potvrdil, že by hľadali cesty, ako ich dostať na Ústavný súd.

„Riešenie každého problému treba hľadať v rámci ústavy. Nemožno povedať, že ochrana vlastníckeho práva je dobrá, ale v prípade diaľnic ide bokom. Minister Vážny nedokázal vyvrátiť, že stavba na cudzích pozemkoch bez súhlasu vlastníka je porušením ústavy," poznamenal Richard D r u t a r o v s k ý z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie.

Vyvlastňovanie je založené na tvrdení, že záujem niekoľkých majiteľov nehnuteľností musí ustúpiť verejnému záujmu, teda potrebám štátu a väčšiny občanov. Ak chce štát budovať diaľnice alebo iné významné stavby, niekto na to vždy doplatí. Čisté riešenie neexistuje. Rovnaké problémy majú aj v iných krajinách.

Štát by sa však mal postarať o to, aby za odobratý majetok zaplatil ich vlastníkom nie trhovú hodnotu, ale primeranú náhradu. Na vyjednávanie navyše treba čas - nie pripraviť ľudí o majetok za niekoľko dní. Iba tak možno zmierniť krivdu, že týmto občanom štát v mene vyššieho záujmu zoberie domov a pozemky.

Čo hovorí ústava

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. A to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Cesty, kde majú vyvlastňovať

  • D1 - Hričovské Podhradie - Ivachnová
  • D1 - Jánovce - Jablonov
  • D1 - Fričovce - Svinia
  • R1 - Nitra-západ - Hronský Beňadik
  • I/18 - Žilina-juhovýchodný obchvat
  • I/18 - Strečno - Dubná Skala
  • I/68 - Prešov-západ - Prešov-juh

Foto: Cez dom Jozefa Zachara zo Sučian pôjde D1, na fotografii Jozef Zachar, Sučany

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...