Ako pestovať mrkvu?

Zdroj: semena-osiva.sk, agroporadenstvo.sk

Dnešné kultúrne odrody pochádzajú z planej formy, ktorá sa bežne vyskytuje aj u nás hojne ako burina. Mrkva je botanicky dvojročná rastlina, v prvom roku vytvára koreň a prízemnú ružicu listov, v druhom roku kvetné byle, ktoré sú zakončené okolíkom. Pre záhradnícke účely ju pestujeme ako jednoročnú, na semená ako dvojročnú rastlinu. Konzumnou časťou je koreň, ktorý je oranžovo sfarbený, ale sú známe aj biele, žlté a pestro sfarbené odrody.

Význam mrkvy ako zeleniny

Mrkva je obľúbená a veľmi rozšírená. Cenná je najmä pre vysoký obsah provitamínu A, vitamínov B1, B2, PP. Taktiež obsahuje široké spektrum minerálnych látok a cukry. Uplatnenie má ako čerstvá zelenina pri príprave rôznych pokrmov, ale tiež ju možno spracovávať mrazením, sušením a nakladaním.

Pestovanie mrkvy

Mrkva nemá zvláštne nároky na polohu, pôdu však potrebuje, pre optimálny vývin koreňov, ľahšie, priepustné, záhrevné a bez kameňov. Najvyššie hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité, ílovitohlinité s obsahom humusu. Na rovnaké miesto ju vysievame s odstupom 4-6 rokov, ostatne ako všetky zeleniny. Mrkva neznáša hnojenie maštaľným hnojom, na ktorý reaguje praskaním a rozvetvovaním. Preto ju zaraďujeme do II. alebo lepšie do III. triedy.

Číslovanie tried zodpovedá ročným odstupom od hnojenia pozemku hnojom, pozemok by sa mal hnojiť maštaľným hnojom raz za 4 roky, v prvom roku je to teda I. trieda, v druhom II., atď.

Mrkva tiež potrebuje dostatok vápnika v pôde pre dobrý výnos.

Odrody mrkvy sa odlišujú dĺžkou vegetačnej doby, tvarom a v poslednej dobe aj farbou koreňov. Karotky majú koreň kratší, tupo zakončený, sú krehkejšie. neskoré mrkvy sú väčšie, tuhšie, aby zniesli menej šetrnú manipuláciu.

Termín siatia

Je závislý od použitej odrody a účelu zberu. Skoré a kŕmne odrody vysievame čo najskôr na jar, hneď ako to stav pôdy dovolí, odrody pre jesenný zber a skladovanie sejeme podľa skorosti až do polovice júna, aby sme predišli nadmernému dozrievaniu mrkvy.

Spôsoby výsevu

Na záhony, ich šírka je zvyčajne 120 - 150cm. Na záhonoch sa vysieva do riadkov vzdialených od seba 35 cm, alebo do dvojriadkov, vzdialených od seba 45cm.

Na záhony, ktoré sú od seba vzdialené 50 - 70cm, horná časť záhonov je široká 15 cm. Na jeden balík sa vysieva do jedno alebo dvoch riadkov.

Spôsob organizácie pestovateľskej plochy závisí na pôdnom druhu ktorý máme na pozemku, vlahových pomeroch a účelu pre ktorý mrkvu pestujeme. Na ľahkých pôdach používame záhonový spôsob, naopak na ťažkých pôdach volíme záhony. U mrkvy ktorá je určená pre zber menších koreňov volíme hustejšie spony, a naopak.

Pre záhradkárov sú vhodné výsevné pásiky, kde sú semená už rozmiestnené do určitej vzdialenosti. Vyššie investície do osiva ušetria čas za následné prerezávanie (pretrhávanie rastliniek v riadku tak aby zvyšné mali dostatok priestoru pre svoj ​​vývoj).

Hustota výsevu a zmiešané kultúry

Zodpovedá požadovanej konečnej veľkosti koreňov a klíčivosti osiva. Hustotu jedincov ovplyvňujte hustotou výsevu. Mrkva klíči oproti ostatným zeleninovým druhom pomerne pomaly, preto ju záhradkári využívali na spôsob zmiešanej kultúry.

Pri tom sa spoločne s výsevom mrkvy vysieva do rovnakých riadkov reďkovka, ktorá klíči skoro a značkuje nám riadky, čo je praktické pri okopávaní. Reďkovka sa potom zožne v čase, keď sa mrkva začína rozrastať.

Odporúčanie na záver

Mrkva má, rovnako ako ostatná koreňová a listová zelenina, schopnosť kumulovať nitráty. To je potrebné mať na pamäti a mrkvu nehnojiť počas vegetácie, a už vôbec nie v čase priberania koreňov. Zelenina s veľkým obsahom nitrátov môže významne poškodiť vývoj plodu.

Provitamín A, ako prekurzor vitamínu A, rovnako ako vitamín A je rozpustný iba v tukoch. To je potrebné mať na pamäti, a do mrkvového šalátu kvapnúť trochu napr. olivového oleja.

Pokyny pre priemyselné pestovanie mrkvy

Je užitočné ich vedieť aj pri domácom pestovaní mrkvy.

Rastlina je dvojročná a cudzoopelivá.

Optimálne podmienky:

• mrkva je chladuvzdorná,
• osivo začína klíčiť už pri 3-4 stupňoch Celzia,
• optimálna teplota na klíčenie je 18-25 stupňov Celzia,
• optimálna teplota pre vývin koreňa je 18-20 stupňov Celzia,
• mrkva zakoreňuje hlboko a preto je pomerne odolná proti suchu,
• pôdna reakcia 6,5 až 7,5 pH,
• ľahké, hlinitopiesočnaté neodvápnené pôdy,
• pestujeme v druhej trati prípadne v tretej trati.

Pestovanie:

• priamy výsev skoro na jar,
• presný výsev vyžadujú kvalitnú prípravu výsevného lôžka,
• neskoré odrody sa vysievajú od konca marca až do polovice mája,
• môže sa vysievať postupne až do polovice júna,
• mrkva pomerne pomaly vzchádza a spočiatku slabo rastie,
• poľnú vzchádzavosť spomaľuje aj nedostatočná vlhkosť pôdy,
• výsev sejačkou na presný výsev do hĺbky 10-30 mm,
• vzdialenosť riadkov podľa typu zberača koreňov,
• vzdialenosť rastlín v riadku je 20-40 mm a riadi sa vzrastnosťou danej odrody,
• v praxi sa využíva aj záhonový spôsob výsevu do dvojriadkov,
• pri skorých odrodách je nutné mať na ploche 1 ha 1 500 000 jedincov,
• množstvo osiva skorej mrkvy je v rozmedzí 3,7 až 6,5 kg/ha,
• pri neskorých odrodách 1 200 000 jedincov,
• množstvo osiva neskorej mrkvy je 2,1 až 3,7 kg/ha,
• po sejbe sa pozemok povalcuje a postrieka sa herbicídom.

Ošetrovanie

• mrkva je citlivá na zaburinenie,
• nerovnomerná vlhkosť v priebehu produkcie spôsobuje praskanie koreňov,
• vyžaduje možnosť doplnkovej závlahy.

Výsev mrkvy do hroblí

Nižšie je odkaz na stránku s videom o výseve mrkvy do hroblí (mrkva a hroble, hrobľa).

Pravidelne zjari sejeme na záhony do riadkov petržlen a mrkvu. Väčšina z nás už má za sebou nejednu skúsenosť s rôznou kvalitou pôdy a krátkymi alebo deformovanými koreňmi. Nový spôsob pestovania zahŕňa pestovanie koreňovej zeleniny na záhonoch.

Riadky vyzerajú podobne ako pri pestovaní zemiakov, len s tým rozdielom, že ich pripravíme hneď na začiatku, pred výsevom. Na klasicky spracovanom záhone, dobre prekyprenom a už vyhnojenom (k mrkve ani petržlenu nedávame hnoj!) nakopčíme hrobčeky podobne ako u zemiakov, ale budú mierne širšie, v rozmedzí 50 - 60 cm.

Hornú časť nenecháme špicatú, ale zarovnáme ju. Do takto pripravenej hroble sejeme dvoj riadok mrkvy alebo petržlenu. Korene budú mať pod sebou dostatok pôdy pre rast, budú dlhšie, krajšie a určite sa budú aj ľahšie žať.

Hrobčeky sa dajú pripraviť vopred, 2 až 3 týždne pred výsevom, lepšie potom sadnú. Hrobčeky prinášajú výborné pestovateľské výsledky najmä na ťažších pôdach, ale lepšiu úrodu zaznamenáme všade.