Ako funguje prijímanie zákonov v Európskej únii?

Reklama:

Posledné dni sa často skloňujú správy Estrela a Lunacek. O čom sú? K čomu by zaväzovali Slovensko, keby prešli? Cesta+ sa rozprávala so slovenským europoslancom o tom, ako funguje Európsky parlament a hlasovania, aké sú v ňom mechanizmy a prečo sa už tretíkrát vracajú do pléna podobné správy. A o tom, čo s tým môžu obyvatelia Slovenska urobiť. Poslanec Európskeho parlamentu a doktor MUDr. Miroslav Mikolášik (60).

01. 02. 2014

Zdroj: Martin Ližičiar, Cesta+

Je dnes výhodou alebo nevýhodou byť v Európskej únii?

Slovensko vstúpilo do Európskej únie vôľou občanov, v platnom referende. Má to svoje výhody aj nevýhody. Je dobré, ak máme mier, ak je voľný pohyb osôb, ak môžeme študovať v zahraničí. Dobré sú napríklad zlacnené hovory v Európskej únii. Formou pomoci prichádzajú ku nám miliardy EUR, ktoré dostávame vďaka politike súdržnosti: na diaľnice, železnice, internetizáciu alebo modernizáciu... Z nášho rozpočtu by sme si to dovoliť nemohli. V rokoch 2007 až 2013 to bolo 11,5 miliardy EUR, pre roky 2014 až 2020 je to o dve miliardy viac. No sú aj nevýhody, nájsť konsenzus medzi členskými štátmi, otázky hodnôt.

Ako funguje Európska únia?

Má svoj právny stav, existujú zmluvy o fungovaní Európskej únie a súbor nariadení a právnych noriem, ktoré boli postupne v procese vzniku únie prijímané a berú sa ako základ, na ktorom sa stavia do budúcnosti. Ďalším pilierom je Lisabonská zmluva, ktorá obsahuje aj Chartu základných práv Európskej únie. Týmito dokumentmi sa riadia vo všetkých oblastiach členské štáty a jednotliví občania.

Ako vznikajú nové zákony?

Nový zákon môže predložiť iba Európska komisia (na požiadanie Radou EÚ, ktorú tvoria členské štáty), ktorá je akoby európskou vládou. Urobí to buď člen Komisie, alebo niektoré z generálnych riaditeľstiev Komisie, tzv. DG: napríklad pre zdravie a ochranu spotrebiteľa, vnútorný trh, regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo atď. Text dostávajú na prerokovanie dve inštitúcie:  Rada Európskej únie, ktorá je zložená z premiérov alebo prezidentov členských štátov, prípadne ministrov, ak sa ich vec týka. Následne ide návrh Komisie a Rady do Európskeho parlamentu, kde sa prerokúva a schvaľuje najprv na úrovni výboru a potom v pléne parlamentu. Posledným krokom je tzv. trialóg, počas ktorého všetky tri inštitúcie Európskej únie hľadajú zhodu.

U nás kto zastupuje Radu?

Keďže je u nás parlamentná demokracia, je najvyššou osobou premiér. V iných krajinách, kde je prezidentský systém, chodí na Radu prezident (napríklad Francúzsko). Obaja sú si však rovní.

Text sa teda predloží Rade a tiež Európskemu parlamentu, ktorý je najdemokratickejší, pretože je volený priamo občanmi. Ak by v hocijakej otázke štát povedal, že s týmto nesúhlasí a postavil by sa proti tomu, nemôže sa ďalej s textom narábať.

Ak sa niečo deje, občania píšu svojim poslancom, no mali by paralelne písať aj Vláde SR a pýtať sa: Aký postoj tam zastávate? Čo hovoríte?

Je to efektívnejšie, keď sa štát postaví na Rade proti niečomu ako keď to urobíme v Parlamente EÚ. Ak tam je jednomyseľnosť, ďalej sa už vec nesmie riešiť.

Ako často sa uskutočňujú tieto stretnutia Rady?

Veľmi často, minimálne každý mesiac. Premiér tam chodí minimálne štyri razy do roka, no ak sa to týka oblasti ľudských práv, zastupuje ho minister spravodivosti Borec.

Čiže premiér alebo jeho zástupcovia sú tí, ktorí už o veciach vedia, keď sa o nich dozvieme z petícii?

Vtedy to vedia už dlho, no nič proti tomu nepovedia. Konsenzuálne to prerokujú, no nechcú byť tými, čo to pokazia.

Je dôležité, aby sa vedelo, že členské štáty majú plnú suverenitu v oblasti školstva a zdravotníctva a nikto z Európy im nemôže nič prikazovať. V takomto duchu by mala aj naša vláda na Rade vystupovať.

To znamená, že keď vy hlasujete, vždy sa s tým spája aj rozhodnutie Rady?

Áno. Lisabonská zmluva zaviedla nový spôsob prijímania čohokoľvek, kedy musí prísť k súhlasu medzi Radou a Parlamentom, ide o spolurozhodovací proces. Ak ľudia povedia, že poslanci to schválili, je to uzavreté - nie je to pravda. Ak sa proti tomu postaví Rada, môže sa to zmeniť.

Koľko členov má rada?

Dvadsaťosem. Rovnako ako je počet členských krajín.

Ako medzi sebou hlasujú?

V niektorých otázkach musí byť jednomyseľnosť: 28:0. V iných, keďže nie som právnik, neviem presne v ktorých, je zavedená Lisabonskou zmluvou dvojtretinová väčšina. Ak je pomer jedna tretina plus jeden člen naviac, môžu vytvoriť tzv. blokujúcu menšinu.

Ako vyzerá priebeh nového zákona v Parlamente?

Návrh ku nám príde z komisie a je pridelený výboru, ktorého sa týka. Napríklad pri reporte Estrela, ktorý sa týka sexuálneho zdravia (jeho názov bol: Sexuálne a reprodukčné práva a zdravie) a jeho spravodajkyňou bola portugalská socialistka Edite Estrela, sa k tomu vyjadroval Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť. Správa Lunacek bola predložená Výborom pre občianske slobody (ktorý sa nazýva LIBE od Libertis). Hoci sa týka aj zdravia, všetci sa tvária, že je to len otázka ľudských práv a občianskych slobôd. Tieto dve správy sú však iniciatívne správy Európskeho parlamentu.

O čom bola správa Estrela?

Táto správa vyvolala veľký záujem napriek tomu, že Európska komisia aj Rada sa pravidelne dotýka týchto závažných otázok: ľudského života, dôstojnosti, štatútu manželstva a jeho postavenia v spoločnosti.

Hoci najsilnejšou stranou v Parlamente je Európska ľudová strana, ak sa spoja všetky ľavicové strany, táto strana nemá väčšinu. Má 280 poslancov, všetkých je 750, ak chceme dosiahnuť nejaký úspech, musíme hľadať spojencov aj v iných stranách. Je ich však len zopár. Je škoda, že v Európe, ktorá stojí na kresťanských základoch, občania Švédska, Fínska, Estónska, Francúzska alebo aj Talianska, Poľska, nezvolia do Parlamentu takých poslancov, pre ktorých sú dôležité hodnoty ako manželstvo a ľudský život. V dôkladnej a precíznej obrane hodnotových otázok sme pani Záborská a ja dlhodobo osamelí aj v rámci slovenskej delegácie.

Niektorí občania majú potom pohrdavé poznámky na europoslancov. No vždy sa pýtam voličov, ktorí ostanú doma a k eurovoľbám ich príde len 17 percent: Prečo ste tam neposunuli dobré hodnoty? Viac ako 80 percent Slovákov má na svedomí to, že naša delegácia vyzerá tak, ako vyzerá.

Stretávame sa s výčitkami na prácu europoslancov aj osobne?

Minulý rok som bol na Orave, kde ma prizvali na debatu a jeden 40-ročný pán mi hovorí: A čo vy konkrétne robíte preto, aby sa na nás nevalili tie škodiace ľavicové názory? Povedal som mu: Čo robím?  Vymenoval som mu viacero vecí, no spýtal som sa ho tiež: A čo robíte vy? Povedal: Ja? Veď vy ste europoslanec! Ja mu hovorím: Myslel som, či ste boli voliť, keď boli voľby do Európskeho Parlamentu. Povedal: Nebol som, bol som na záhradke, bol pekný deň, máme tam chatku. Povedal som mu, že je to všetko fajn, no tieto voľby sú raz za 5 rokov a vám bolo jedno, že sa tam dostali ľavičiari, no nepáčia sa vám ich názory. Hovoríme o kresťanskom Slovensku, no nič ste neurobili preto, aby sa tam dostalo viac kresťanov. On potom priznal, že mám pravdu.

O čo išlo v správe Estrela?

Išlo tam o pretláčanie lavicovej ideológie. Začalo sa to ideologicky najviac prejavovať po Káhirskej konferencii. Táto konferencia nebola o ľudských právach, jej názov bol totiž Konferencia o populácii a rozvoji, no jej akčný plán a záverečný dokument bol v duchu neskoršej Estrely. Bolo to tak dohodnuté a myslené, že výstupom boli ľudské práva: napríklad, že potrat má byť základným ľudským právom.

Som lekár a môžem povedať, že potrat je ukončenie života žijúceho jedinca, ktorý má srdce, organizmus a keď ho necháme dožiť, narodí sa 3,5 kilový človek. Potrat je zničenie tohto jedinca, keď je o niečo menší, ale na podstate sa nič nemení.

Z čoho vychádza právo na potrat spomínané v tomto dokumente?

Táto konferencia sa snažila presadiť, že potrat je právo ženy. Ak sa na to nepozeráme krátkozrako, vieme, že sa tam vyskytujú minimálne dve ľudské práva, právo ženy a právo toho dieťaťa na život.  Estrela stavia na akomsi medzinárodnom konsenze, ktorý nie je právne ošetrený, že väčšina štátov je za bezpečný potrat a chce, aby zdravotnícke služby, ktoré ho zabezpečujú, boli k dispozícii každému človeku. Napríklad pani Estrela požadovala, aby všetky členské štáty umožnili dievčatám ísť na potrat pred dovŕšením plnoletosti, mohli to urobiť v skrytosti bez súhlasu rodičov a zástupcov (pri osvojených deťoch). A aby boli k tomu vytvorené podmienky: prístupnosť a bezplatnosť. Kde sme sa to dostali?

Estrela hovorila aj o tom, že členské štáty musia urobiť všetko preto, aby zabezpečili aj u maloletých detí sexuálnu výchovu, ktorá má byť názorná a interaktívna už od piatich rokov, teda v predškolskom veku. Deti sa mali dozvedieť všetko o sexe názorným spôsobom, pedagógovia sa ich majú napríklad pýtať, ako sa tieto päťročné deti cítia: či ako chlapček alebo dievčatko? Ide o podsúvanie otázok, ktoré si takéto dieťa nepotrebuje klásť.

V Estrele bolo tiež spochybnené právo rodičov vychovávať deti podľa svojho uváženia, čo je ich suverénnym právom u nás. Akákoľvek škola na Slovensku, aj štátna, má predkladať len také programy, s ktorými súhlasí rodičovské združenie. Rodičia to nevyužívajú, ani sa o to nezaujímajú. Rodičia svoje dieťa škole len požičiavajú a princípy, ktoré zastávajú a sú o nich presvedčení, nemôžu byť v žiadnom prípade porušené, vrátane kresťanských pohľadov na rodinu a človeka. Toto chcela Estrela nabúrať, narušiť a ničiť.

Ak by bolo to hlasovanie úspešné, bolo by to záväzné pre Slovensko?

Texty, ktoré schvaľujeme, majú rôznu právnu silu. Najsilnejším právnym textom, ktorý je totálne záväzný pre všetky členské krajiny, je Nariadenie. Členské štáty ho iba preložia do svojho jazyka a národný parlament na tom nezmení ani čiarku, ani bodku. Nariadenie však neschvaľujeme často.

Aké Nariadenie môžete spomenúť konkrétne z nedávnej minulosti?

Napríklad v oblasti zdravotníctva bolo Nariadenie o pokrokových liečebných metódach.

Aký je druhý menej závažný text?

O niečo slabšia je Smernica. Ak príde po schválení do národného parlamentu, národná rada môže k tomu dať nejaký úvod, niečo pridať do zátvorky, trochu upraviť niektoré články, aby to odrážalo napríklad súbor zákonov Slovenskej republiky. Táto Smernica sa prijíma na 90-95 percent pôvodného významu a hĺbky. Na jej implementáciu je zvyčajne ponechaný dlhší čas.

A ďalší?

Potom sú rôzne texty, ktoré sú napríklad Prehlásenia alebo Vlastné iniciatívne správy. Takou je aj správa Estrela a Lunacek. Má najmenšiu silu, ale s týmto označením by som bol opatrný, lebo čokoľvek prejde Európskym parlamentom a volení zástupcovia to schvália, má to úžasnú politickú vážnosť. O týždeň, dva, o pol roka sa všetci oháňajú tým, že to schválil Európsky parlament.

Tá nezáväznosť sa nerešpektuje a natláča sa členským štátom. Pod hrozbou sankcií je nátlak na krajinu a tá to začne pod nátlakom uvádzať do praxe.

Ako prijali správu Estrela vaši kolegovia, europoslanci? Bolo cítiť napätie v Parlamente?

Väčšina parlamentu sa zhrozila, bolo to už veľa aj pre niektorých vlažných europoslancov, ktorí ani nehlasujú. V bežných prípadoch sa ozve 100 až 200 poslancov, v tomto prípade sa našla väčšina a Estrelu sme poslali na prepracovanie do Výboru. Pre predkladateľov to bol šok.

Vrátilo sa to na Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť a ja hoci nie som jeho členom, som išiel na to rokovanie. Poslanec, ktorý prejaví záujem, naň môže ísť a môže dostať aj slovo a diskutovať. Predseda výboru je, paradoxne muž, zo Švédska, ľavičiar. Povedal, že nedovolí rozpravu, aby sa znovuotvorili jednotlivé články a paragrafy a aby sme mohli podávať nové pozmeňujúce návrhy, ktorými sa môže meniť a vylepšovať daný text. Je to precedens nedovoliť to. Znova o mesiac to bolo opäť zaradené šokujúcim spôsobom, veľmi rýchlo, niekto mal znova veľký záujem, aby to prišlo do Parlamentu.

Nedalo sa proti rozhodnutiu vedúceho výboru nič urobiť?

Keď si to predseda výboru neželal pripomienkovať, my sme to rozporovali s návrhom otvoriť to. Jedna poslankyňa z Nemecka dala procedurálny návrh, aby sa hlasovalo, či sa to otvorí. Keďže v tom výbore sú takmer samé ženy ľavičiarky, prehlasovali to. Demokraticky odhlasovali absolútne nedemokratickú vec.

Čo sa dialo potom, keď sa to objavilo znova  v Parlamente?

Bol to taký malý zázrak, väčšinou hlasov to bolo znova odmietnuté. Snažili sme sa predtým mobilizovať, robiť kroky, usmerňovať aj druhých poslancov, ktorí nie sú v téme zorientovaní. A som vďačný aj občanom, a medzi nimi mladým ľuďom, ktorí posielali poslancom e-maily: Nehlasujte za Estrelu! Je dôležité vyvíjať takýto tlak, aby si europoslanci dobre premysleli, ako budú hlasovať. V niektorých e-mailoch bolo aj vysvetlenie, o čo tam ide a to bolo veľmi dobré. Lebo ak je niekto vo výbore pre dopravu alebo poľnohospodárstvo, nemusí týmto veciam celkom rozumieť.

Podpisovali sa aj petície. Dostanú sa k vám ich výsledky? Hovorí sa o tom?

Samozrejme, dostanú. A je dobré, že sa o tom hovorí. Dobré je aj to, že sa to poslancom dostáva do e-mailov, alebo príde skupinka ľudí protestovať, rozvinúť transparenty, všetko má svoj psychologický význam. Treba to však robiť slušným, no jasným spôsobom.  Ako to hovorí aj súčasný pápež František, aby sme sa nebáli vyjsť z kostolov, ísť do sveta a pôsobiť v ňom. Toto sú práve oblasti, kde sa treba pohnúť a zapojiť sa.

Lebo hoci sme tento text dvakrát vrátili, raz nazad do Výboru, raz sme to ukončili záverečným hlasovaním, nerobím si ilúzie, že už takýto text nepríde. Príde v inej podobe, pod iným názvom, podobné názory sa budú znova objavovať a pretláčať. Nie je to koniec hry, dôkazom je aj to, že sa o mesiac objavila správa Lunacek. Podobná ako Estrela, v niektorých ohľadoch možno aj nebezpečnejšia. I keď, čo je už nebezpečnejšie ako útok na ľudský život?

Čo sa dialo ďalej?

Druhá strana, ktorá pretláča tieto ideológie, sa nezmierila s porážkou, ale využili parlamentnú procedúru, keď položili verejnú otázku ústami jednej poslankyne, ktorá sa pýtala znova na Estrelu. Tretíkrát to musel komisár otvoriť, bola k tomu debata, i keď sa o tom nehlasovalo. Tretíkrát sa to objavilo na pléne európskeho parlamentu. Znova som vystúpil, bil som sa o slovo, pretože nie je jednoduché ho dostať. Radšej ho dajú druhému, ktorý je miernejší a menej jasný vo svojich vyjadreniach. Nie som prudký, ale pravdivý a to môže byť niekomu nepríjemne. Keď vystúpim, podopieram to argumentmi, keďže som lekár, viem čo hovorím. Toto bolo po dlhom čase víťazstvo zdravého rozumu.

Dnes sa skloňuje správa Lunacek, o čo v nej ide?

Hlasovať sa o nej bude budúci týždeň. O čom je? Chce pretláčať nejaké zvláštne ľudské práva osôb, ktoré sa súhrne označujú ako LGBTI osoby. Znamená to lesbiens (L), gays (G), bisexuals (B), transexuál (T) a intersexual (I). Tým posledným nesedí ani jedna zo spomínaných štyroch identít. Táto správa nebola vôbec konzultovaná s Výborom pre zdravotníctvo, aj keď sa ho týka, predkladá sa iba ako správa z Výboru LIBE pre občianske slobody.

Správa Lunacek je iniciatívny riport pani Lunacek, je predsedníčkou pracovnej skupiny LGBTI, preto nie je prekvapením, že ho práve ona pretláča. Ostatné výbory, ktorých sa správa týka, Výbor pre zdravie, pre právne otázky a pre vzdelávanie, boli úplne odstavené.

Novinkou je to, že hlasovanie je naplánované technicky tak, že bude bez podstatnej diskusie. Vystúpi pár poslancov z pléna, ktorí sa budú hlásiť, každý niečo povie a na druhý deň sa bude hlasovať. Inými slovami, budeme hlasovať o niečom, o čom mnohí nebudú vedieť. Pretože diskusia slúži aj k tomu, aby sa poslanci, ktorí sa témam nevenujú, dozvedeli, aké sú argumenty za a argumenty proti. V Parlamente je 20 výborov a poslanci z 19 výborov nebudú o tom nič vedieť.

Tento postup je aj proti pravidlám subsidiarity, lebo členské štáty majú právo si svoje zákony regulovať. Tiež je proti princípu plného užívania všetkých práv občanmi, pretože vynáša skupinu LGBTI ako skupinu so špeciálnymi právami a ľudia s tradičnými názormi sú zrazu iní. Neostávame v rovine ľudských práv pre všetkých, vytvára sa dvojtriedna spoločnosť, v ktorej práva jednej skupiny sú vážené viac ako tej druhej.

O čom ešte hovorí táto správa?

Táto správa sa tiež usiluje právne uznať v členských štátoch civilné zväzky/manželstvá osôb rovnakého pohlavia a to aj v krajinách, ktoré majú ústavou definované, že manželstvo je zväzok muža a ženy - napríklad Maďarsko. Obsahuje tiež zásah do odbornej debaty o tom, kto je človek, aká je jeho orientácia. Je tam tiež snaha, aby sa zo všeobecného zoznamu chorôb, uznaných Svetovou zdravotníckou organizáciou, vyňali intersexuáli.

Je to tiež politický tlak na vedeckú debatu lekárov a psychológov. Môže prísť dokonca k tomu, že by bolo bránené slobodnému prejavu a zvýhodňovala by sa skupina LGBTI na úkor ostatných občanov. Inými slovami: Ak by sa niekto ozval, že je pre neho manželstvo muž a žena, tento názor by bol napadnutý a v budúcnosti aj právne postihnuteľný. Títo ľudia by začali byť prenasledovaní za normálny názor, ktorí by chceli obhajovať, lebo v tomto dokumente je to postavené konfrontačne.

Správa sa odvoláva na spochybniteľný prieskum Európskej únie, ktorý je založený na podozrivých dátach, štatistikách, ktoré môžu byť zmanipulované a nafúknuté. Údaje o diskriminácii sú v tomto prieskume desaťkrát vyššie ako v iných a to je podozrivé, že to vyskočilo až desaťnásobne. Akoby to bola denná realita diskriminácie, ale nie je to tak.

Prišiel čas, aby si politici uprostred tohto diania uvedomili, že udelením neprimeraných práv LGBTI skupinám si podporu medzi voličmi nezískajú a na druhej strane občania, ktorí podporujú kresťanský pohľad na svet, musia vidieť, že nimi zvolený poslanci podporujú hodnoty, ktoré oni uznávajú.

Ako môžu Slováci, ktorým záleží na tradičnej rodine, ovplyvniť toto dianie? Dá sa to ešte?

Poviem vám príklad: Existuje úspešná podpisová iniciatíva, ktorá je už oficiálne ukončená. Lisabonská zmluva hovorí o iniciatíve zdola, že ak sa nazbiera jeden milión podpisov z najmenej jednej tretiny krajín Európskej únie, musí dôjsť k politickým a právnym dôsledkom na úrovni Európskej komisie. V tejto chvíli sme úspešne vyzbierali skoro 2 milióny podpisov iniciatívy Jeden z nás. Slovensko obstálo veľmi pekne, v prepočte na počet obyvateľov sme skončili na piatom - šiestom mieste zo všetkých krajín EÚ. Petícia je proti tomu, aby EÚ nefinancovala z vlastných zdrojov výskum na embryonálnych kmeňových bunkách, ktoré sa získavajú zo žijúceho nenarodeného človeka v najrannejšom štádiu, kedy takýto odber zničí život a tento malý človek prestane existovať.

Občania majú kontaktovať svojich poslancov, to je jedna z možností. Oveľa účinnejšie je ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu, kedy sa rozhodujú, koho zvolia, aby dobre premýšľali, komu dajú dôveru a aká je jeho vizitka. Ešte skôr ako mu dajú dôveru, mali by toho poslanca spoznať a vedieť, ako sa vyjadroval v minulosti, prípadne mu dať otázky na telo:  o potrate, manželstve, eutanázii, to sú veci, ktoré sa riešia na tejto úrovni. Podľa toho je potrebné urobiť dve veci: neostať doma a ísť voliť, a krúžkovať tých, ktorí sa budú za hodnoty biť a obhajovať ich.

Koľkých Slovákov môžeme posunúť počas najbližších volieb do Parlamentu a môžu nás zastupovať?

Trinástich. Je to pevný počet a je závislý na počte obyvateľov našej krajiny. Máme rovnako ako má pätmiliónové Dánsko a Fínsko, Nemecko má okolo 90 poslancov, lebo má 80 miliónov obyvateľov.

Podrobne monitorujeme:

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...