Ak sa podľa starostu Dunajskej Lužnej Cingela výstavba R7 neurýchli, skolabuje v okolitých obciach doprava

Zdroj: SITA

Bratislava - Obyvatelia obcí z južného Slovenska podporujú výstavbu rýchlostnej komunikácie R7. Pre agentúru SITA to povedal poslanec NR SR Zsolt Simon (SMK), ktorého petičný výbor poveril zastupovaním v styku s orgánmi verejnej správy. Mnohí sú podľa neho presvedčení o tom, že táto cesta mala byť vybudovaná už dávno. "Ľudia chcú mať cestu do hlavného mesta. Vyriešilo by to problém nielen na juhu Slovenska, ale aj Bratislavy, pretože by sa tým odľahčila diaľnica D1," vysvetlil. Občania podľa neho vyjadrili svoje pozitívne ohlasy aj svojimi podpismi pod petíciu za neodkladné začatie výstavby R7, pod ktorú sa podpísalo viac ako 40 000 ľudí. Simon tiež uviedol, že začiatkom septembra sa stretne so starostami južného Slovenska, na ktorom zhodnotia úspešnosť kampane, výsledky ankety i petície a dohodnú sa na ďalších konkrétnych krokoch. Zároveň doplnil, že v priebehu septembra by chce v petičnej akcii ešte pokračovať, informovali by vodičov a zbierali ďalšie podpisy pri príjazdovej komunikácii do Bratislavy i v smere von z mesta. "Chceme upozorniť na to, že vláda vykazuje vysoký hospodársky rast, no nepostupuje regulárne, nedáva peniaze na rozvoj regiónu ale na pochybné tendre," myslí si Simon.

Verejnosť si mohla v ankete vybrať z dvoch možností, kade by mala rýchlostná komunikácia viesť. Podľa starostu obce Dunajská Lužná Ladislava Cingela si mohli vybrať južnú alebo severnú cestu. Obe sa pritom majú napojiť z križovatky budúceho nultého obchvatu diaľnice D4. Južná trasa - variant A - by prechádzala neďaleko chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, voči čomu mali podľa starostu výhrady najmä ochranári. Severná trasa - variant C - by viedla od Podunajských Biskupíc, cez Rovinku, Dunajskú Lužnú až po Šamorín. Ako pre agentúru SITA Cingel tiež povedal, obecné zastupiteľstvo podporuje variant C. Obe riešenia by však týmto lokalitám podľa neho pomohli, pretože by odbremenili cesty, ktoré sú denne zahltené autami. "Tranzitujúce autá zo susedného Maďarska, ktoré nesmerujú do Bratislavy, by totiž pred Dunajskou Lužnou vyšli na mimoúrovňovú križovatku R7 a nevznikali by dopravné kolapsy," vysvetlil. R7 je podľa Cingela potrebná aj preto, lebo v okolitých obciach prebieha stavebný boom, sťahujú sa sem ľudia a potrebujú sa dostať rýchlo a bezpečne do iných miest a oblastí. Ak sa výstavba rýchlostnej cesty neurýchli, môže tu podľa starostu skolabovať doprava. Cingel dodal, že nezáleží na tom, ktorý z variantov sa zvolí, dôležité je, aby sa s výstavbou rýchlostnej komunikácia začalo čo najskôr. R7 by mohli začať budovať až v roku 2013, tie pesimistické odhady podľa starostu hovoria aj o roku 2016.

Starostovia obcí z južného Slovenska spustili petíciu v polovici apríla. Okrem neodkladného začatia výstavby cesty žiadajú vládu aj o to, aby každý rok vyčlenila z prostriedkov určených na budovanie diaľnic a rýchlostných komunikácií pomernú čiastku aj do regiónu južného Slovenska, respektíve na túto cestu. "Nechceme byť druhoradým regiónom. Aj my chceme mať šancu," uviedol Simon. Zároveň povedal, že to nie je ani o národnosti, ani o politike, ale o možnosti ďalšieho rozvoja regiónu, v ktorom žije viac ako jeden milión obyvateľov.

Rýchlostná komunikácia R7 by podľa Simona mala viesť južnými okresmi od Bratislavy po Košice a potom na východné hranice. Pod petíciou za vybudovanie rýchlostnej komunikácie R7 sa podpísali starostovia obcí Dunajská Lužná, Rovinka, Šamorín, Dunajská Streda, Nové Zámky, Želiezovce, Kolárovo, Šahy a Tornaľa.